Ohh...

Nedá sa újsť

Všetci ležali bezmocne na zemi.Hudba stále hrala.Pribehla som ku Monči a snažila sa ju prebudiť."Monika ihneď vstávaj!! Toto nieje sranda!Monča!"Nič nezaberalo ale aspoň žila.Opäť sa mi do očí nahrnuli slzy.
Musel ich nejako uspať .Niečo nalial do pitia... Alebo.. Ten dym?
Musím zavolať políciu.Dokelu ale nieje tu signál! Čo mám teraz robiť.V tom som sa rýchle schovala za Monču.Dvere v chatke sa otvorili a v nich stál On.Obzeral sa okolo.Toto bol celý jeho plán?! Nepoznávam ho.To nemôže byť tá osoba do ktorej som sa bezhlavo zamilovala.Začal chodiť po miestnosti a pozeral na každého.Neprišlo mi žeby chcel každého skontrolovať.Vyzeralo to skôr akoby niečo hľadal.Kurva.Hľadá mňa.Prehĺtla som.Z tej myšlienky som akoby stuhla.Nevedela som sa pohnúť.Vybral sa mojím smerom.Musím utiecť.Rýchlo.Bola som preňho ako korisť a on bol predátor.Zbraň pri sebe nemal.Teda aspoň som si ju v tých svetlách nevšimla.V tom ma to napadlo.Ak sa dostanem do hlavnej budovy.Môžem zavolať pomoc.Tam predsa bol signál.
Dvakrát som sa poriadne nadýchla a rozbehla sa ku dverám od chatky.Bleskovo som ich otvorila a rozbehla sa poceste ku hlavnej budove.V tom ma ale niečo štiplo do stehna.Zakňučala som a vybrala si malú červenú šipku.Čože?!Teraz sa už naozaj cítim ako nejaké lovené zviera.Šipku som odhodila na zem a snažila sa utekať ďalej.Nemala som ani čas sa obzrieť za seba.Bojovala som so svojím rozumom a nohami.Prestávala som si ich cítiť tak ako zvyšok tela.Pred sebou som už zahliadla svetlá z hlavnej budovy ale bolo neskoro.Upadla som na špinavú zem a snažila sa dýchať.To bolo to jediné čo som dokázala.Nadrogoval ma.Videla som ho.Blížil sa ku mne pomaly.Cez ústa mal čiernu šatku.Jeho oči by som však spoznala na kilometre.Hoci som svoje telo nemohla ovládať z očí mi tiekli slzy ako prúdom.Toto bude moj koniec?

Nahol sa ku môjmu mojej tvári a odhrnul z nej mojej vlasy."Neboj Dominika.Všetko bude v poriadku"Pošepkal a hneď mi kutvári priložil servitku s niečim čo neuveritelne páchlo.Nemôžem sa nadýchnuť.Nemôžem! Ale nemala som na výber.Zatvorila som oči a ponorila sa do tej najhoršej nočnej mory akú som kedy zažila.

Nadýchla som sa.Smrdelo tu a mňa to donútilo otvoriť oči.Moje telo ma nehorázne bolelo.Preboha kde to som ?Vyzeralo to ako nejaká hnusná,zplesnetá pivnica.Ležala som na nejakom roztrhankm ,tvrdom madraci."Fuj."Povedala som si pre seba a pokúsila sa postaviť.V strede miestnosti boli kovové dvere bez kľúčky.
"Haloo.?"Zakričala som ale miestnosťou sa ozvala iba moja ozvena.
Sadla som si opäť na starý madrac a vyčkávala.Prečo ma sem uniesol?To tu mám umrieť od hladu a smädu?!Dosť kruté na niekoho kto mi sľuboval nekonečnú lásku.Snažila som sa udržať slzy ,ktoré sa mi tlačili do očí.Skurvený výlet!

Dni ubiehali pomaly.Nikdy som netušila či je deň alebo noc.Občas mi spod tých dverí poslali tanier s jedlom.Úprimne ani neviem či sa z toho mám radovať alebo nie.Nebola by smrť lepšia ako toto? Ako sa stredoškoláčka ako ja mohla ocitnúť tu.Chcem sa vrátiť domov!
Začala som búchať a kopať na dvere."Pusti ma!"Vrčala som a hoci ma ruky už boleli.Neprestávala som."Chcem ísť domov!!Ihneď!!"Kričala som ale bolo to márne. Nikto sa spoza tých dverí neozval.Moje ruky ma už štípali a prsty som si vôbec necítila.Sadla som si naspäť na madrac a vyčkávala....