Ohh...

Kari

Začala ďalšia hodina. Ale len kvôli tejto som bola mimoriadne šťastná a moje kamarátky si to na mne všimli. Rozprávali sme sa ale chvíľkami sme sledovali aj chodník po ktorom mala každú chvíľu prejsť osoba  ,ktorú...
"Ide !"Povedala Denisa.
Pohľadom som prešla ihneď na chodník. Bola to pravda.Kráčal kľudnou chvôdzou.
Medzi tým ako vošiel do triedy som si spravila svoju obľubenú zalievanú polievku.
Približne o pár minút sa otvorili dvere a mne sa naskytol pohľad na neho.
Pozdravili sme sa mu a samozrejme som bola zo všetkých dievčat prvá.
Na stôl položil nápoj v plechovke a z krku zložil svoj šál.
Vetrovku si zavesil na stoličku a sadol si.
Po chvíli sa ale pozrel na mňa. Na sekundu sa nam stretli pohľady.
"To je kari polievka ,Dominika?"Prehovoril svojím hlasom a ja som prikývla.
"Moja obľúbená"Povedala som s náznakom radosti.
"Na výške som si tiež stále robil kari polievku. "
Usmiala som sa. Mala som pocit akoby som sa o ňom dozvedela niečo nové a úžasné. Škoda ,že mám krámy..
Po pár minútach sme sa začali rozprávať o dejepise. Cirkvi. Mali sme na to všetko rovnaký názor a ani som si nevšimla ,že bol skoro koniec hodiny.Vďaka tejto hodine som si na Instagram okamžite dala: #Lutheranka
Učiteľ sa obliekol   ,plechovku vyhodil.
"Majte sa a Dominika . Príď za mnou po prestávke do kabinetu."Uprela som naňho nechápavý pohľad ale súhlasila som.
Zavrel dvere. Bol preč.
"Uuu domčii idéš"Podrýpli do mňa kamarátky."Joj..Ja za to nemožem!"
"Vidíš aspoň máte spoločnú vec. Polievku Kari."
Zvyšok dňa som ho už videla iba na obede.
Keď som stála v rade mala som naňho dokonalý výhľad. Samozrejme do mňa spolužiačky podrbovali. Ale v hlave som mala iba jeho.