Ohh...

Nikto

Vyliala som poslednú kvapku benzína na zem. Vybrala som zapalku a škrtla ju. Hodila som ju na zem priamo do benzínu. Cestička z benzínu začala horieť a behom stotiny sa dostala ku autu . Auto ihneď splanulo a začalo horieť. Bingo. Snáď si ten majitel nabudúce rozmyslí komu bude ničiť auto. Aby ste boli v obraze , majitel tohto horiaceho auta zapalálil auto môjho starého otca. Nedokázala som to nechať len tak a za pomoci Adama som si našla značku jeho auta. Hodila som do ohňa aj svoje kožené rukavice a rýchlim krokom s kapucňou na hlave odišla domov.

-o hodinu neskôr-
Pozerala som správy. Ukazovali presne to obhoreté auto, . To sa rýchlo dostalo do medií. Ešte ,že to nebola vražda. To by som nestihla ani ujsť. Ihneď na to mi začal zvoniť mobil. Zdvihla som to. Samozrejme to bol nikto iný než môj starý otec."To auto je tvoja práca?"Začal. To ma ani nepozdraví."Je aj ja ťa rada počujem.."

"Hovoril som ,že to nebudem riešiť. Uvedom si ,že tvoje činy maju následky."

"Spravila som to presne kvôli týmto slovám. Iba som sa ťa zastala."

"Raz sa privedieš do situacie z ktorej neutečieš.Nebude ťa mať kto ochrániť."

"Dokážem to aj sama. Som predsa Sebastianova dcéra a tvoja vnučka. Mám to v rodine."Povedala som a zrušila hovor. Jeho slová ma už nebavilo počúvať. Nebavilo ma sedieť doma za knihami. Chcela som niečo zažiť. To auto bola iba výstraha pre toho blbca. Nemal si začínať ale jeho smola. Zrovnám ho so zemou ak v tom bude pokračovať. Robil niečo také aj môj otec? Keď som sa na to spýtala Mami jej odpoveď bola neviem. Pretože sa ho nikdy nespýtala na jeho dectvo.
Otvorili sa vchodové dvere. Bol to Filip. "Ahoj slečna."Usmial sa a sadol si ku mne. Samozrejme to nemohol urobiť ako normálny človek. Preskočil cez operadlo gauča ."Pekná práca."Povedal a ja som sa naňho začudovane pozrela."Aká?"
"Netvár sa prekvapene."Pozrel na mňa a opäť na telku.Hneď mi došlo o čom rozpráva."To som nebola ja..."Snažila som sa samú seba zakryť ale bolo to márne.
"Neklam. Je jasné ,že si to bola ty. Teda aspoň pre mňa.. Poznám ťa už pekne dlho."Chcel ma pohladiť po vlasoch ale ihneď si to rozmyslel po mojom zabijackom výraze. Tú ruku by som mu vedela aj zlomiť ak by som chcela. Teda pred pár rokmi by to bolo aj možné. Odkedy začal cvičiť tak zosilnel.O dosť. Samú ma to prekvapilo ako sa dokázal zmeniť za pár rokov. Zízala som naňho už pridlho pretože si to všimol a pousmial sa. Sčervenala som a radšej sa tvárila ,že sledujem telku. "Som doma."Prišla moja mama z práce.
Bola učitelka na strednej škole."Dnes si tam bola dlhšie než obyvkle."Otočila som sa na ňu.
"Zašla som aj na nákup a vitaj Filip."Roztrapatila mu vlasy a potom sa vrátila naspäť do kuchyne. Mali sme prepojenú kuchyňu s obývačkou.
"Dobrý.."Odzdravil Filip a nahodil ten svoj zvodný úsmev.
Odkedy si prešiel pubertou tak začal byť popularnejší. Všimla som si to hneď ako za mesiac stihol mať aspoň 3 frajerky. Lenže zistil keď si uvedomil ,že to ovplyvňuje naše kamaráctvo prestal s randením.Ja som na randenie či chlapcov nemyslela. Jediné o čo som sa zaujímala bola firma a boj. Chodila som na bojové umenia a streľbu. Tému chlapci som naposledy riešila s Jacobom. Môj krstný otec a mamin najlepší priateľ.Lenže ja niesom tak slepá ako moja mama. Viem ,že ju Jacob ľúbi ale taktiež viem ,že jej to nikdy nepovie. Jacob si uvedomuje Dominikinu lásku ku Sebastianovu. Nikdy by nad ním nevyhral. Hoci už od toho ubehlo veľa rokov. Verím ,že Sebastian , môj otec , sa ku mame vráti. Skôr či neskôr.
"Prišiel ti list.."Podala mi malú bielu obálku. "Kto v dnešnej dobe posiela listy?"Začudovala som sa a moja mama iba mykla ramenami. Otvorila som ho a dnu bol papier a ešte malý čierny sáčok. Dúfam ,že to niesu drogy.
Vybrala som papier a začala čítať.

Milá Sofia. Určite si pred nedávnom oslávila svoje osemnástiny.Prajem ti všetko najlepšie a aby si si tento rok užila čo najviac. Viem ,že som veľa v tvojom živote zameškal a pokúsim sa to napraviť. Milujem ťa najviac na svete. Dúfam ,že Dominika na teba dáva pozor a ak nie. Pozdravuj odomňa Moniku a Williama. Chýbate mi.
S láskou tvoj otec .
Ps: V čiernom sáčku máš malý darček..

Začali mi tiecť slzy. On si na mňa spomenul. Za celú tu dobu. Rýchle som otvorila sáčok. Bol tam krásny prsteň s tmavo modrým diamantom.
"Čo sa deje?"Opýtal sa ma ustarane Filip. Hneď na to reagovala aj moja mama. Podala som jej list a ona sa rozplakala so mnou. Vedela som to! Miluje ho tak ako aj ja. Hoci v inom zmysle ale obom nám neuveritelne chýba. Dúfam ,že sa čoskoro vráti. Filip ma obial a utrel mi slzy.Prsteň som si okamžite nasadila. Filip ma hladil po chrbte. Vždycky ma to dokázalo ukludniť.