Ohh...

Drobci

Jediná vec ktorú som dokázala riešiť bola škola. Chodili sme na prednášky a každý deň sa učili. Snažila som sa čo najviac zamestnávať a neriešiť všetko čo sa okolo mňa za posledné dni dialo.Jacob stál pri mne celú tu dobu.
Som rada ,že ho mám za kamaráta. Odkedy sme sa spolu vyspali si uňho ale nevšímam žeby o mňa javil vyšší záujem. Mám na mysli to ,že sa mi nepchá do riti a neflirtuje so mnou. Skôr ma podporuje ako môj kamarát. Trochu mi pripomína Moniku hoci v chlapčenskej verzií s inou povahou. Je to trochu divné nad tým takto uvažovať ale je to tak. Vážim si ako sa o mňa stará a venuje mi čas. Všimla som si iba to ,že som asi jeho jediná kamarátka. Možno by bol osamelý ak by pri mne celú dobu nestál. Bojí sa samoty tak ako aj ja.Ak by som teraz ostala naozaj sama ,zrútila by som sa.
Dnes však máme s Jacobom plán. Ideme strážiť malú Sofiu a Filipa. Monika s Willom nás o to požiadali. Preto som sa musela hodiť do ľudskej podoby a vyrazili k nim.
Zazvonila som na zvonček. Monika nám s radosťou otvorila. Mala na sebe červené čipkované šaty a vyžehlené vlasy. William sa taktiež hodil do gala. Dokonca si s ňou zladil kravatu. Mal ju v rovnakom odtieni ako boli jej šaty. Aspoň im to vyšlo. Boli spolu nádherní.
"Dávajte na nich pozor.Majte sa."Monika ma obiala a spolu s Willom odišli.
Zamávala som im.
Filip spal a ani si nevšimol ,že jeho rodičia odišli na maličký výlet.
Sofia sedela na zemi a skúmala hračky. Hneď ako ma uvidela sa rozosmiala a snažila sa ku mne doplazil. Dvíhala ruky. Bola tak rozkošná. Zdvihla som ju na ruky a ona sa opäť zasmiala.
"Trochu je irónia ,že dávaš pozor na jeho dcéru."Povedal Jacob a pohladil malú Sofiu po hlávke. Tá sa naňho zadivene pozrela. Pochvílke sa však opäť zasmiala. Oprela sa o moje rameno a začala si žužľať palce. "Baci."Zobrala som ružoví dudlík zo stola a podala jej ho. Ta ale odmietla a pokračovala v žužľaní prstov. "Asi áno.." Povedala som a snažila sa jej ten dudlík opäť dať. Pokrútila hlavou a zamrmčala. "Ty si tvrdohlavá po ockovi."Dodala som a sadla si na gauč.

Bolo 23 a deti spali. Čakali sme na Moniku s Williamom. Došli presne na čas. Will s Jacobom sa usídlili v obývačke a my s Monikou sme si vypili víno v kuchyni. "Bude to v poriadku..."Ubezpečila som ju hneď ako som si všimla jej ustaraný pohľad.Chytila ma za ruku."Viem.. A ďakujem ,že ste dneska postrážili drobcov.Ako to išlo? Bola Sofia poslušná? Pretože väčšinou je nespokojná a uplakaná."Zarazene som sa na ňu zahľadela."Bola.. Smiala sa a počúvala. Dokonca ani neplakala."

"Tak si ťa asi obľúbila."Poradovala sa Monika a odpila si z vína.
"Asi.."Mykla som ramenami a napila sa tiež. Nakoniec sme sa dlhú dobu rozprávali. Na izbu som sa vrátila až o 1 ráno. Musela som byť čo najtichšie aby som nezobudila Annu. Jacobovu sestru. Bohužial to nevyšlo a ja som zakopla malíčkom o svôj nočný stolík.
Zadržala som nadávku a opatrne si ľahla do postele. Ups zabudla som sa prezliecť. Nevadí urobím to ráno.
Netrvalo dlho a ja som zaspala.....

O 18 rokov neskôr:

"Mami. S Filipom prídeme po škole.Budem mať oslavu ,veď vieš."Povedalo  dievča a usmialo sa. Vlasy mala zviazané do svojho obľúbeného drdolu. Predné vlasy si nechala spustené. Na sebe mala obyčajné čierne tielko. Jej prsteník zdobil prsteň od jej starého otca. Už sa nemohla dočkať ako si opäť zastrieľajú. "Dobre zlatko."Odpovedala jej mama a vtísla jej malý bozk na čelo."Všetko najlepšie."Dodala a pohladila ju po tvári."Ľúbim ťa najviac na svete.."Oznámilo dievča a obialo svoju mamu najsilnejšie ako vedelo.
"Ja teba ešte viac."Pohladila ju po vlasoch.
Hodila na seba koženku a vyrazila za svojím najlepším kamarátom.
"Ahoj."Obiala ho.
S úsmevom ju privítal a podal jej malú škatuľku.Dievča sa poradovalo a škatuľku s úsmevom otvorilo. "Ďakujeem.."Opäť ho obiala a dala mu malú pusu na líce. Hnedovlasý chalan sa mierne začervenal. Nečakal od nej až toľkú vďaku. Bol ale rád ,že ju jeho náramok potešil. Vlastnoručne ho uplietol. Bola to síce drobnosť ale aj to sa cení.
Nakoniec pomalým krokom došli do školy. Hneď prvá hodina bola slovenčina. Mali napísať text o sebe.

Ahoj. Teší ma.Narodila som sa pred 18 rokmi. Môj život už od začiatku bol naročný. Moja mama Victoria zomrela pri pôrode a na svojho otca si už nepamätám. Viem iba ,že som zdedila jeho meno a povahu. Aspoň takto mi to hovorila moja adotpívna mama Dominika. Už od mala som ju zbožňovala. Bývali sme spolu až keď som mala 5 rokov. Dovtedy som bola u tety Moniky a uja Williama. Častokrát rozmýšľam kde teraz môj otec je. Čo robí. Myslí na mňa? Alebo ma už úplne vymazal zo života? Všetko okolo mi ho pripomína. Starý otec mi často hovorí ,že sa naňho neuveritelne podobám. Zdedila som jeho oči a tvrdohlavosť. Viem získať to čo chcem a nebojím sa o to zabojovať. Jediná realna vec čo mi po ňom naozaj ostala je firma. Starý otec mi to všetko chce darovať. Stanem sa veľkou šefkou toho všetkého zla a špinavým peňazí.Už od narodenia som do toho celého bola zapojená. Ako keby toho nebolo málo, pred nedávnom ma kontaktoval Adam. Adam patril do firmy mojej mamy. Vraj som zdedila veľkú čiastku aj od nej a od môjho dedka. Moja mama tým nebude natešená. Snažila sa ma od toho všetkého držať čo najďalej. Dokonca aj ujovi Williamovi zakázala o tom so mnou rozprávať. Ešte ,že mám starého otca a teraz už aj Adama. Vďaka nim získam moc ktorá mala patriť môjmu otcovi. Prevezmem na seba všetkú tú zodpovednosť a zničím každého kto mi bude stáť v ceste.
Som Sofia Tomsonová. Prvá a jediná dcéra Victorie a Sebastiana.

Hneď ako to celé dopísala ,stranu zo žošita vytrhla a roztrhala na malinkaté kúsky. Nechcela aby sa to niekto dozvedel.

Koniec 35 časti :3 došli sme už tak ďaleko a mne prišlo ľúto to ukončiť so slovami : žili sťastne až kým nepomreli. A tak tu máte zároveň pokračovanie v plnom prúde! Nebojte sa! Sebastian a Dominika spolu majú ešte budúcnosť! Pretože nič nieje stratené ale život ide ďalej tak ako aj príbehy. Bola by nuda písať a točiť sa stále okolotoho istého :P preto tu máme Sofiu! Dúfam ,že si ju obľúbite :3