Čas na bazén

3.7K 113 12
                                        

Po pár hodinách som zo skrine vyhrabala plavky. Vedela som ,že tu nejaké budú. Obliekla som si ich a vybrala sa smerom ku bazénu. Bola by škoda ho nepreskúmať . To je presne to čo teraz maximálne potrebujem. Žiadny Sebastian ale bazén. Hneď ako som došla ku kraju bazéna som doň bez zaváhania skočila. Ocitla som sa v obrovskén hlbke ,kde som ledva dočiahla na dno.Vynorila som sa a opäť ponorila na dno bazéna. Končekami prstom som sa dotkla dlaždíc a výplava nad hladinu.Po menšom blbnutí a zadržovaní dychu som sa nechala unášať vodou. Dívala som sa na sklenený strop kde sa týčili konáre stromov. V tom sa to ozvalo. Obrovské špľuchnutie ,ktoré narušilo môj relax. "Sebastian."Prehovorila som s kľudným hlasom. Vynoril sa z vody tesne predomnou. Voda mu kvapkala z vlasou priako na tvár. "Dobrý nápad. Už aj ja som si potreboval oddychnúť."Povedal a hneď si zobral moju tvár do dlaní a obdaril ma bozkom. Nedostala som priestor ani na rozprávanie keď sa so svojím telom natlačil na moje. Ďalšou rukou už skúmal moje telo ."Kde sme to minule prestali?"Pousmial sa a vrhol sa na môj krk ktorý bozkával a zároveň aj kusal. Tá bolesť zmiešaná so sľasťou sa mi veľmi páčila. V tom do mňa stihol dať jeden prst a ja som vzdychla. Nečakala som to a nechtami sa zadrela do jeho pokožky. Ups... Nahla som sa k jeho krku a začala mu robiť to čo robil on mne.Samozrejme to bolo náročnejšie kedže svojím prstom začal pohybovať rýchlejšie. Bola som na ňom zavesená a vzdychala ešte viac.Uprimne som sa tomu už ani nebránila a nechala sa ovládať túžbou. Stiahla som mu plavky a schytila jeho penis do ruky. Začala som robiť ten klasický pohyb hore a dole. Bolo to kto z koho. Ja proti nemu. Pridal ďalší prst a ja som vyhŕkla od rozkoše. Vrhli sme sa na svoje pery a drsne sa bozkávali.
Nakoniec nadišiel čas na niečo oveľa lepšia než bolo doposial. Obmotala som nohy okolo jeho pása. Voda ma nadnášala a v tom prišiel na rad ten najkrajší pocit na svete. Vzdychala som a on sa vrhol opäť na moj krk. Obdarúval ho tými najkrajšími bozkami ake dokázal. Bolo to plné nehy a krásy akú som uňho doposial nezažila. Hoci jeho bozky boli vlhké a ostávali mi mokré odtlačky od slín. Pokračoval. Zaklonila som hlavu a nechala som sa unášať všetkými tými pocitmi. Jeho vzdychy dopĺňali tie moje. Akoby sme si boli súdení. Vytvorení len a len pre seba. Dorážal na moje telo až voda špliechala okolo nás. Zarývala som nechty do jeho chrbta a unášala sa harmoniou ktorá prebiehala celým mojím telom. Všetko to bolo nadmieru neodolatelné a nadherné. Obaja sme dosiahli neodolatelného vrcholu a vydýchli. Nechcela som sa od neho odlepiť... Dívala som sa mu hlboko do očí. A jeho tvár držala pevne v naručí. Mala som toho na srdci tak veľa. Venovala som mu ten najkrajší bozk a ďalej nechala rozprávať jeho oči a úsmev. Vedela som z toho vyčítať len jediné. Miluje ma a ja ľúbim jeho.
"No čo hrdličky. Už ste skončili? " Ozval sa mužský chrapľavý hlas. Netušila som kto bol. Cítila som sa trápne. Nechcite mi hovoriť ,že nás sledoval celú tú dobu.
"Vypadni. "Zavrčal Sebastian a zamračil sa. Dokonca aj keď je nahnevaný tak je sexy. Uff... Dobre priznávam dala by som si druhé kolo. Len ten idiot tu zavadzia."Ale notaaak braček."Povyšenecky sa pousmial. Vyzeral ako playboy z časopisu. Nevidela som však žiadne podobné rysi medzi nimi. A vlastne prečo sa všetko dozvedám na poslednú chvíľu. Buchla som Sebastiana po ramene. "Niesme bratia. Adoptovali ho. "Vysvetlil a pohladil sa po boľavom mieste. "Aha.."Prikývla som a zamračila sa na toho votrelca."Môžeš už vypadnúť?!"Povedala som vážnym hlasom. "Zlatko. Nie nemôžem. Náš otec nás pozval na večeru a to sa odmieta. Sú to pravidlá. Ale na niečo také si hlúpučká. Vráť sa ku svojmu plátnu a farbičkám a nevyliezaj odtiaľ.."Hovoril akoby mu patril celý svet. Ďalšia vec ,ktorú nenavidím je keď mi niekto rozkazuje. Kebyže viem kde je spodok mojich plaviek hneď by dostal facku."Dobre pôjdem. Hlavne už odíď"Ozval sa Sebastian a ten debil sa na odchod ešte na mňa usmial. "Nenavidím ho!"Založila som ruky na prsiach. "Ani ja... Neboj sa."Pohladil ma po tvári. Venovala som mu bozk. Nemala som chuť mu ani nadávať za to ,že mi to nepovedal. Jediné čoo som naozaj chcela bol on a ten pocit keď svojími prstami vletel ku mojmu citlivému miestu. Dráždil ma a provokoval. Iba som zakláňala hlavu a vzdychala tie najkrajšie vzdychy. Hoci boli tlmené užívala som si to čo najviac. Bolo to krásne a jedinečné. Po niekoľkých minútach som vydýchla a urobila sa. Naozaj to bol ten najkrajší pocit. Veľmi krásny. Chvíľku mi trvalo kým som sa spamätala. Pevne som ho obiala. Tak toto som si maximálne užila.

Takže . Moji Milí zlatí čítatelia. Ďakujem Vám za každú vašu podporu ktorú mi dávate. Prajem Vám krásny novy rok 2020 ❤️ ešte raz ďakujem za všetko. ❤️❤️❤️ Bez vás by som to dávno už vzdala ❤️ ste užasní. Ďakujem ❤️💋

Ohh...Donde viven las historias. Descúbrelo ahora