Ohh...

Späť

Doporučujem song hore =P

"Už chápem prečo môj otec odišiel."Začala som sarkaztickým tónom. Zastavili sme pred mojím domom."Si veľmi fandíš keď sa k nemu prirovnáváš .Od svôjho otca máš daleko."Vrátil mi moju poznámku dvakrát horšie než ja. Asi som ho až príliš naštvala."Zapamätaj si ,že si nemôžeš robiť čo chceš. Je mi u riti ,že si ich dcéra. Mala by si sa naučiť správať. Robíš im jedine tak hanbu!"Jeho slová boleli a pár sĺz mi stieklo po líci."Aspoň niesom adoptovná."Odvetila som a vystúpila z auta. Následoval ma. Vtrhla som dnu  kde už čakala moja mama aj s Michaelom a Filipom. Všetci sa na mňa prekvapene pozreli. "Čo sa stalo?"Ihneď ku mne prišla moja mama a zobrala si moju tvár do dlaní."William ti to s radosťou povie."Povedala som a utiekla do svojej izby kde som sa zamkla.

Zobrala som si servítky a začala si utierať svoje päste od krvi. Boleli ma a štípali lenže to ku tomu celému patrí.
V tom som spustila obrovský tok sĺz. Prišlo mi neuveritelne zle a na hrudi sa mi začal vytvárať obrovský tlak.
Mám snaď cítiť vinu za to ,že som obránila svôjho kamaráta?

Ďalšie dni prebiehali veľmi potichu. Väčšinu času som bola zavretá v izbe a nerozprávala sa s nikým. Adam ma po škole stihol rozniesť za štetku a kurvu. Mám to ja ale smolu. Mohla som ho zmasakrovať trochu viac keby ma William nezastavil.Naňho sa nedokážem ani pozrieť. Prehodili sme si veľmi neprijemné slová. Jediný kto sa so mnou naozaj snažil komunikovať bol Filip a moja mama.Občas som s nimi prehodila pár slov ale na nič viac som sa nezmohla.
Škola prebiehala veľmi pomaly a nezáživne.Konečne koniec. Natiahla som sa a prehodila si tašku cez rameno. Vyšla som von kde na mňa čakala moja mama. Mala na sebe sako a úplu sukňu. Vlasy zviazané do konti. Vyzerali sme podobne kedže som konťu mala aj ja. Nosila som tento účes najradšej. Pretože mi aspoň vlasy nepadali do tváre."Napadlo ma ,žeby sme si mohli spraviť babský deň.Čo ty na to?"Usmiala sa a objala ma okolo ramien. "To by bolo super."Tiež som jej venovala úsmev. Obe sme sa zahľadeli dopredu . V tom moja mama zastala a ja s ňou.Neverili sme vlastným očiam. Nedokázala som nič povedať ani sa pohnúť. Zastavil sa mi dych. Moja mama sa chytila za ústa a chytila ma za ruku. Pozrela som sa na ňu a opäť na tu osobu pred nami.Nahrnuli sa jej slzy a mne tiež hneď ako mi došlo o koho sa jedná.Je tu. Stojí pred nami a ja sa nedokážem ani hnúť. Pomaly k nám prichádzal a ja som hľadala správne slová. Na sebe mal modrastú košelu a tmavohnedé vlasy. Jeho modré oči nás už stihli obe preskúmať od vrchu po spodok.Keď sa naňho tak pozerám nikdy by som neverila ,že je od mojej mami starší. Vyzerali byť v rovnakom veku.
"Oci..."Šepla som plná radosti  sa mu hodila okolo krku.

Keďže dnes je deň vtipkov tak som sa rozhodla urobiť opak! A darovať vam rovno 2 časti za deň❤️ Love you