Naozaj sa to stalo?

10.9K 180 3
                                    

Odtiahol sa ale po chvílke opäť spojil naše pery. Popravde.. Niežeby som sa nevedela bozkávať ale nemám s tým skúsenosti. Nikdy som s nikým nechodila.
Opakovala som jeho pohyby pier.
Cítila som sa trápne ale tak ja za to nemôžem!Nemala som šťastie na princa krasoňa!
Prestal a znovu sa odtiahol.
Zapozeral sa mi do očí.
"Nikdy predtým si sa nebozkávala ,Dominika?"Pozeral súcitne a zvedavo. Toho to tak prekvapuje.
"Em. Ani nie...Nemala som to šťastie."Odpovedala som a stále sa tískla na dvere. Bolo to tak trápne.
"Mohol by som ťa to naučiť.. "Povedal a mne poskočilo srdce. Bol to zvláštny pocit ,ktorý som predtým ešte nezažila. Mala som kamaratov s výhodami. Teda jedného ale s ním to bolo iné. Zo srandy.
Toto je... Rozdielne.
"No môžme to skúsiť.."Pousmiala som sa. V tento moment by mi asi malo byť divné to ,že som tu s mojím najobľúbenejším učiteľom. Ktorý ma ide učiť bozkávať a mne to neprekáža. Síce som nervózna ale nieje to kvôli tomu.
Som divná. Ale vždy som ho svojím spôsobom chcela. Keď prechádzal okolo mňa a ja ho pozdravím s veľkým úsmevom na tvari. On odzdraví mňa . Vždy som si myslela ,že to robil zo slušnosti ale.. Možno ku mne niečo cíti? Ku niekomu ako som ja.  Ježíš preháňam.
Je to nemožné. Ale tak prečo potom ?
"Pán učiteľ... Prečo to vlastne robíte?"
Chcel odpovedať ale v tom zazvonilo. Preboha! Mám angličtinu!!
"Máš hodinu. Môžeš ísť.."Odomkol dvere a ja som vyšla z kabinetu. Rýchlo som utekala do triedy kde sme mali mať hodinu. Meškám do p***
Vošla som do triedy a dievčatá na mňa už nedočkavo čakali.
"No ako to dopadlo?? Čo sa dialo?"Začali sa hneď pýtať ale ja som sa na nich iba pozrela a zasmiala.
Spomenula som si na náš bozk a to som im nemohla povedať. Splnil sa mi sen!
Radovala som sa ako malé decko čo dostalo sladkosť. Bolo mi to jedno.
Do triedy vošla učiteľka. Zapísala hodinu a hneď začala vysvedtľovať novú látku. Nepočúvala som ju a myslela iba naňho. Na náš bozk.
"Dominika."Prehovorila na mňa učiteľka.
"Áno?"Zdvihla som hlavu .
"Nevieš kde sa teraz myšľou nachádzáš"
V učiteľovom kabinete.
"Ale vráť sa na hodinu."
Prikývnem."Dobre ,prepáčte ."
Po 30 minútach skončila hodina a mne cinkla na mobile správa..
Pozrela som sa kto to bol. Preboha! Ja som si s ním vlastne písala..

T:Nechoď s nimi prosím vonku...

D:Nebojte sa Pán Učiteľ nepôjdem.. :) :3

T: :)

Ohh...Where stories live. Discover now