Ohh...

Matka a dcéra(a Adam)

Cela umytá, prezlečená a upravená som sedela na raňajkách. Dala som si len banán pretože zo slaniny a vajička by som zvracala. Povedala by som, že už nebudem piť ale.. Budem. Síce nie teraz. V budúcnosti určite.
Po najedení ma Viktória zobrala na jej záhradu v skleniku. Cestou mi vysvetlovala rôzne zaujímavosti o kvetinkách, ovocí, zelenine. Bolo to zaujímavé ale nieje to moja šálka kávy. Podpaľovanie rastlín mi ide omnoho lepšie alebo aut.
"Ako sa má Sebastian? Teda.. Tvoj otec." Opýtala sa z ničoho nič. Možno si všimla môj menší nezáujem. "Na teraz sa rozhodol byť pri mne a mame ale.. Neviem ako dlho im to zase vydrží. Väčšinou bol len v baroch takže som ho teraz videla asi najdlhšie. Jeho brat hovorí, že som ako on."
Chapávo prikývla a počúvala ma. "Prečo si to myslí?"

"No.. Pretože raz zbili jeho syna a tak som sa rozhodla im to vrátiť." Vyjde zo mňa trošku ťazšie. "Zbila si niekoľko chalanov naraz?"

"Áno. Bolo to trochu ťažšie ale Viktor ma cvičil už od mala. Chcel aby som sa o seba vedela postarať."Prešla som prstom po jednom liste a nevinne sa usmiala.
Viktoria vyzerala byť trochu prekvapená."Ak ti mám povedať pravdu. Sebastian nikdy nebol bitkár. Vlastne násilie nenávidel."
Zdvihla som k nej pohľad."Viem znie to neuveriteľne ale.. To čo mi povedal tak sa ani nedivím. Vieš William bol vždy ten drsnejší z nich. Lenže Sebastian mal zdediť firmu tak na neho bol veľký tlak. Ale myslím, že o tom všetkom ti raz povie aj sám."

"Povie o čom? O jeho minulosti?" Opýtala som sa a ona len prikývla.

"O všetkom len asi potrebuje viac času. Takže sa o teba starala Dominika celú dobu?"

"Zo začiatku to bol William s jeho ženou ale potom už len ona kedže som si ju obľúbila." Vysvetlim jej to a upravím si par pramienkov vlasov.

"Aha tak to potom chápem. Vychovala z teba silnú sebavedomú dámu. Snáď sa jej raz poďakujem osobne."

"Myslím, že by ste spolu skvelo vychádzali. Mate aspoň rovnaký vkus na chlapov." Odpoviem jednoducho. Zamračila sa na mňa. "Sofi." Trošku do mňa strčila a pokrútila hlavou. "Také veci sa nehovoria."Bola trochu naštvaná."Pardón." Zatvárim sa nevinne a ďalej si obzerám zasadene kvetiny.
"Je to ťažke?" Vypadne so mňa po chvíľke ticha.  Nechápavo na mňa pozrela. "Byť tu sama. Odddelená od sveta? Niesi osamelá?" Zdvihla som k nej pohľad. "Aj osamelosť ma svoje čáro a občas tu je Adam. " Venovala mi úsmev. Chápavo som prikývla.
"Som na teba ale hrdá." Prišla ku mne a objala ma. Nachvíľku som nevedela čo robiť. Váhala som ale nakoniec ju objímem tiež. Po objatí ma pustila a podala mi menší kvetináč s hlinou.
"Teraz si zasadíš svoju kvetinu."Prekvapene zamrkám ale prijmém túto výzvu.

Veľmi dlho som s tým zápasila a celá sa stihla aj zašpiniť. Oficialne hovorím, že sadenie nieje a nikdy nebude moje. Po hodinke sa k nám pripojil aj Adam. Celú dobu sa na mne iba smial." Oh lebo tebe to snáď ide lepšie?" Zavrčím na neho a on dá ruky do obranného gesta. "Nehuč."Povie a obtrie si svoj zahlinený prst o moj nos.
" Ej!!! "Utriem sa rýchlo do ramena. Bože nenavidím ho tak strašne veľmi najviac na svete. Viktoria sa medzi nás radšej postavila." S vami je to horšie ako s deťmi v škôlke. "

"Pf.. Jedine dieťa tu je Ad." Odfrknem a polejem si kvetinku vodou. Ad na to nič nepovedal a pracoval na svojom presadzovaní.. Po dlhšom trápení a kňučaní som od toho bola konečne oslobodená. Všetci traja sme si išli umyť ruky. Vrátili sme sa do kuchyne kde sme začali s Adamom variť večeru. "Nehovor, že si nikdy poriadne nevarila." Tľapol sa po čele a vybral potrebné prísady.
"Netrebalo mi to.." Odpoviem a vyberiem hrniec a panvicu. "No tak radšej ustúp a sleduj majstra."

"To teda nie!" Odfrknem a drgnem do jeho boku aby sa posunul. "Ešte to tu zapáliš." Pokrutil hlavou a drgol do mňa naspäť. "Čože? Nie! Radšej mi ukáž čo mám robiť." Poviem sebavedomo a som pripravena na to čo mi povie. Venoval mi pohľad a zasmial sa. Ano Adam beriem to seriózne vážne! Postavil sa za mňa. Chytil ma za zápästie a ukazoval mi čo mám robiť svojimi pohybmi. Trošku ma to zarazilo ale snažila som sa ovládať. Po krájaní mi dal nastarosti stráženie mäsa  a ryže. Odtiahol sa odomňa a venoval sa omáčke. Občas si ale neodpustil nejakú hlúpu poznámku. Nakoniec sa k nám pridala aj Viktoria ktorá pripravila na stôl taniere a poháre s príborom. Nakoniec bolo všetko hotové. Pripravili sme to na stôl a začali podávať. "Som rád, že si to tu nepodpálila."