Tajomstvá temnej minulosti | Sovietska ríša

3. Tajomstvo

<Pohľad Sovietskej ríše>

Prišiel som domov a odložil veci a išiel som si čítať. Dnešný deň bol oveľa lepší ako včera, dokonca som si možno našiel priateľa aj keď z neho mám skôr dojem že by sa odo mňa radšej držal ďalej. Tak či tak, :)

<Pohľad ZSSR>

Tu sa dejú divné veci. Dnes som bol v škole a hovoril som s riaditeľom aj s triednym učiteľom Sovietskej ríše a povedali mi že ho v škole dnes niekto zbil. Nepovedali mi kto z nejakého dôvodu. Myslím že ako otec mám právo to vedieť. Napriek tomu Sowiet dnes prišiel domov so skvelou náladou a bez viditeľných známok po bitke. Nebolo by to po prví krát čo svoje zranenia nejak zázračne skryl ale začínam o neho mať vážne strach. Budeme sa musieť vážne porozprávať.

Time skip

<Pohľad Sovietskej ríše>

Sobota ráno. Túto noc som spal len chvíľu. Pozrel som sa na budík ktorý ukazoval čas 7:40. Takže som sa opatrne vykradol z izby. Zistil som že otec spí na zemi v obývačke. No, je to lepšie než skrinka pod umývadlom ale občas vážme obdivujem tie jeho nápady. Potichu som išiel do kuchyne, zobral pohár, napustil do neho vodu a vypil ju.  Potom som pozbieral všetky plné fľašky čo otec nechal v obývačke a vylial ich obsah do umývadla. Už ma s tým fakt štve. Mám otca rád a vodku tiež ale on sa furt spije a vôbec neberie na vedomie ako sa potom správa. No tak keď sa on môže správať bezohľadne, prečo ja nie? Ako ďalšie som išiel do kúpeľne a dal si rýchlu sprchu aby som zmyl krv. Svoje oblečenie som mohol vyhodiť pretože bolo celé od krvi a dosť roztrhané. M, to mám za to že som bol leniví prezliecť sa do pižama :/ Po sprche som si zobral izolačnú pásku pretože som nevedel nájsť obväzy, a napriek tomu že mi bolo jasné ako veľmi to bude bolieť som si tým zalepil väčšinu trupu a časti nôh aby som zabránil krvácaniu z rán. Zobral som si čisté oblečenie a išiel pripraviť raňajky pre mňa aj pre otca. Som ten typ človeka ktorému prihorí aj čaj ak si nedáva pozor, takže som urobil vajíčka a snažil sa nevyhodiť kuchyňu do vzduchu. Pozrel som sa na hodiny. Bolo už 9 hodín. Vážne mi tá sprcha zabrala toľko času? 

Otec sa prebral asi o hodinu, samozrejme že raňajky už mal studené. 

ZSSR: Ahoj Sowiet... Eeeeh... dobré ráno?

Sovietska ríša: Dobré ráno otec...

ZSSR: Ten výraz poznám, čo sa stalo?

Sovietska ríša: Vychladli ti raňajky. 

Otočil som hlavu a začal som si hrýsť peru. Po dlhej dobe som si v sobotu želal aby už bol pondelok a ja som mohol ísť do školy. Otec si išiel zjesť raňajky a pochválil ich napriek tomu že to bolo už studené a aspoň mne to chutilo ako no... ako pripálené vajíčka. 

ZSSR: Mimochodom... včera som bol v škole. Počul som že ťa niekto zbil, čo mi k tomu povieš?

Tak mu to predsa len povedali? Z-M-R-D-I. 

Sovietska ríša: Eeeh... 

ZSSR: Kto to bol?

Sovietska ríša: Čo urobíš ak ti to poviem?

ZSSR: Pôjdem za jeho rodičmi a vydiskutujem to s nimi. 

Sovietska ríša: Jeho rodičia sú mŕtvy -_-

ZSSR: To som aj ja. Povedz mi to meno. 

Sovietska ríša: *povzdych* požiadal som riaditeľa aby ti o tom nehovoril. Naviac som sa s tým človekom už uzmieril a ak by si to chcel riešiť... nechcem zbytočne vykopávať vojnovú sekeru.

ZSSR: Chápem, ale aj tak chcem vedieť kto ti to urobil. 

Sovietska ríša: ...Maďarsko, ale sľúb mi že to nikomu nepovieš. 

ZSSR: Maďarsko? Proti nemu by si sa mal vedieť brániť, je to malá krajina. 

Sovietska ríša: Áno, viem, bol som mimo. Nechcel som aby si o mne mysleli že som nejaký bitkár

ZSSR: No dobre. Ak ste sa zmierili tak to nebudem riešiť, ale nabudúce sa kľudne bráň. 

Sovietska ríša: Dobre.

Na chvíľu nastalo ticho

ZSSR: Sowiet, čo sa deje? 

Sovietska ríša: Nič.

ZSSR: Prestaň, viem že sa niečo deje! Čo ti je? Bolí ťa niečo?

Sovietska ríša:... Oci... Ja neviem ako ti to mám povedať. 

ZSSR: Čo ako mi máš povedať. 

Sovietska ríša: Znova si pil. 

ZSSR: Viem, a?

Sovietska ríša:...

ZSSR: Sakra, si v poriadku?

Sovietska ríša: Viac menej áno, nie je to nič strašné. Ale už to prosím ťa nerob dobre?

ZSSR: Ukáž mi čo sa ti stalo.

Sovietska ríša: Mám len rozbité ústa, nič vážne. Ale vystrašil si ma. Keď si vypiješ správaš sa úplne inak... nehnevaj sa že to tak hovorím ale už je to strašidelné.

ZSSR: Dobre, prepáč, nevedel som... 

Sovietska ríša: Viem... To je v poriadku. Em... oci... vieš niečo nové o Nemecku?

ZSSR: *povzdych* Už som ti predsa povedal že na Nemecko máš zabudnúť. 

Sovietska ríša: A čo ak sa pôjdem spýtať priamo OSN? Mám to blízko keď teraz chodím na školu kde je riaditeľom. 

ZSSR: Soviet... musím ti niečo povedať. 

Sovietska ríša: Čo??

ZSSR: ...Nemecko... sa už asi nikdy nebude môcť vrátiť domov. 

Sovietska ríša: Čože? Prečo?

ZSSR: Pretože má veľmi vážnu mentálnu poruchu. Hovorí sa tomu psychopatia alebo porucha osobnosti. A ďalšie. Ale kvôli tomu to už nie je ani poriadne človek, len zviera ktoré si sotva uvedomuje vlastnú existenciu. Preto sa už nikdy nebude môcť vrátiť domov. 

Sovietska ríša:... prečo si mi to nepovedal už skôr?

ZSSR: Nevedel som ako to vezmeš. 

Sovietska ríša: Rozhodne nie horšie ako teraz. *povzdych* Mh :/

Išiel som do izby a zostal tam až do večera.