Tajomstvá temnej minulosti | Sovietska ríša

Nové správy

A tak som zabil celý večer učením sa a nakoľko ma nikto nenaháňal do postele tak väčšinu noci vyrábaním dymovníc zo starých pneomatík, kartónu a zápaliek. Nie sú to tie najlepšie dymovnice, ale fungujú a svoj účel splnia aj keď hrozne smrdia kvôli tej gume. 

Každopádne! Na druhý deň som sa nezobudil s pohľadom na nejaké preľudy len... sa mi prepadla stena. Akože prepadla akože bola z vonku ako keby niečím vycucávaná a svietilo tam z toho fialové svetlo. Snažil som sa zistiť či mi fakt hrabe a keby tak či môžem do hrabania strčiť ruku ale nemohol som. Fyzický kontakt so stenou na mieste kde som stenu nevidel potvrdil že ide len o ďalšiu halucináciu. Prečo sa mi toto deje a prečo práve vždy keď vstávam? Minule tie zvieratká, teraz mimozemský portál v stene, predtým ten asi blesk... je to divné, moc divné. Ale ak prídem o rozum budem len ďalší v rodine no nie? Aspoň v tej Nemeckej. Je fajn vedieť že keď už s tým nemôžem nič robiť tak v tom nebudem sám :D 

No vstal som a išiel do obývačky ktorá bola kooomplec celá od krvi. ...Krvi ktorá nerobila zvuky keď som na ňu dostúpil... Ale som nevedel nájsť otca a ak som chcel získať späť normálny pohľad tak som sa musel zbaviť tej blbosti. Bohužiaľ aj keď som vedel že to je halucinácia tak to nezmizlo a ja neviem ako sa zbaviť niečoho čo neexistuje. 

ZSSR: Sowiet? Si v pohode?

Sovietska ríša: Mhm...

Odpovedal som na slepo ale nevidel som ho, len som počul odkiaľ ide jeho hlas. Toto bolo ako nejaký sen, môžem vidieť niečo naviac ale čo keď nevidím niečo čo by som vidieť mal? Alebo niekoho. 

Sovietska ríša: ...Kde si?

ZSSR: Čože?

Chytil ma za rameno a už som ho mohol vidieť. Stál rovno predo mnou a aj keď to asi bolo divné usmial som sa a objal ho. Len nechcem vedieť čo si o mne v ten moment myslel :D 

ZSSR: Znovu sa pýtam, si v poriadku? 

Prikývol som a s radosťou si uvedomil že už je všetko normálne ako bolo. Žiadna krv všade okolo, len rozbité sklo:)

Sovietska ríša: Áno, len som mal zlé sny a bol som z toho trochu mimo. 

ZSSR: Tak fajn. Choď sa prezliecť. 

Prikývol som a vrátil sa do izby a hneď na to na raňajky. Zjedol som chlieb asi v rekordnom čase a potom som len sedel v jedálni kým príde čas ísť ako každý deň. Bežne sme sa s otcom aspoň chvíľu rozprávali ale dnes nebolo o čom, tak som len ticho sedel. Nakoniec prišiel čas vypadnúť do školy a tak som vypadol. 

A dokonca som cestou stretol Itáliu ktorá už tak trochu vedela o tom čo sa stalo včera. No to asi všetci vzhľadom že som sa s Afganistanom stretol na námestí a ten ich následný výstup s automatmi mal celkom dosť svedkov :D Ale málo kto vedel o čo naozaj ide. 

Taliansko: Ahoj, počul som že si mal nejaké problémy s arabmi?? 

Sovietska ríša: No hej, a?

Taliansko: Prečo si mi nepovedal? Afganistan je môj priateľ mohol som ti to vybaviť bez takýchto divadielok a vyhrážok. 

Sovietska ríša: Za prvé som nevedel že je to tvoj priateľ za druhé nie som závislí na tvojej pomoci a za tretie sa poznáme... chviľku. Neverím ti tak aby som ti hovoril o takýchto veciach musíš to tolerovať.

Taliansko: Dobre, dobre, chápem. Ale keby si mi povedal tak je to oveľa jednoduchšie. 

Sovietska ríša: Fajn, nabudúce to zvážim. A mimochodom, Afgánec nie je arab.