Tajomstvá temnej minulosti | Sovietska ríša

O problém menej

<pohľad Sovietskej ríše>

Time skip

Fajn, ak by sme mohli povedať že OSN je z krku, už by stačilo zbaviť sa tých Amíkov. To ale bude trochu ťažšie, ale verím že to nejak vymyslím, iba budem musieť nájsť tých správnych ľudí. No a kde inde než v škole môžem stretnúť iné štáty hm? Na druhej strane ak prídem do školy hneď si ma niekde odchytia tí traja a to bude prúser. Alebo by som ich mohol nejak zabaviť. Vytvoriť na škole iný škandál ktorý by odviedol pozornosť, ale niekto by si to musel odskákať za mňa... MÁM NÁPAD! 

Sovietska ríša: Oci?

ZSSR: Áno Sowiet?

Sovietska ríša: (Sakra, že ja som dával na okná plachty) No, môžem zajtra do školy?

ZSSR: Nie. Sowiet spadol si na hlavu? Už si trochu odpočiň. 

Sovietska ríša: Som v poriadku. 

ZSSR: Nie si. Vidím že sotva stojíš. 

Sovietska ríša: Ale ty to isté. 

ZSSR: Ale ja som dospelý, ty si ešte dieťa, tvoje telo ešte rastie a zranenia ťa ovplyvnia viac. Naviac ja nikam nejdem. 

Sovietska ríša: Dobre... A pozajtra?

ZSSR: Uvidíme, záleží na tom ako ti bude. Ale len ak teraz hneď pôjdeš do postele a pôjdeš spať. 

Sovietska ríša: Tak dobre. Ale odpočiň si aj ty :)

Pousmial sa ako keby s tým z časti súhlasil. Nuž som išiel do izby a zvyšok dňa prespal. 

Time skip

Zobudil som sa až na druhý deň ráno. Prvé čo som po zobudení zistil bolo že dvere už nie sú privreté a ani som sa tam nemusel pozrieť. Stačilo mi cítiť ten smrad a bolo mi to jasné. Prehodil som si cez hlavu perinu a snažil sa ešte spať. 

Nakoniec som to však vzdal a len som ležal v posteli. Hodiny už ukazovali 11 hodín, spal som naozaj dlho. A potom som si to všimol V rohu miestnosti, bolo čosi čo tam predtým nebolo. Bolo to sotva vidieť nakoľko to bolo z časti zakryté závesom ale aj tak... predtým to tam nebolo a ja som dúfal že to nie je to čo mi napadlo ako prvé keď som tú krabičku s objektívom predtým videl. Vyliezol som z postele a prišiel k tomu. No moje obavy sa naplnili. Bola to kamera. Okamžite som odišiel z izby a išiel nájsť otca aby som mu o tom povedal. Popri tom som skontroloval aj ďalšie miestnosti a v každej, úplne v každej miestnosti bola minimálne jedna kamera. Okrem obývačky, tam boli dve. 

Sovietska ríša: Otec? 

ZSSR: Už si hore? Dobré ráno, ako si sa vyspal?

Sovietska ríša: Eh... dobre, vďaka. Ale prečo sú po celom našom dome kamery?

ZSSR: Čože?

Ukázal som na poličku pod ktorou bola zamaskovaná ďalšia 360° ktorú som si všimol sotva pretože nebola v hornom rohu miestnosti. 

ZSSR: Do prdele, kedy si si to všimol?

Sovietska ríša: Pred 30 sekundami keď som sa zobudil. 

ZSSR: *povzdych* Mohol som si myslieť že neodišli len tak... 

Postavil sa zo svojho kresla a nasledoval proces demontáže všetkých kamier ktoré sme boli schopný nájsť a následné hodinové kontrolovanie či sme nejaké nezabudli. No v podstate demontáž je asi prehnané. Otec ich proste povytrhával zo stien a tie nižšie som ja, rozbil ešte tam kde boli a následne sme ich nahádzali do igelitovej tašky a tú hodili do pivnice s tým že to potom možno vytiahnem na OSN. Väčšina domu však bola prázdna, závesy alebo záclony boli len v mojej izbe a kedysi v obývačke ale tie už tam nie sú nakoľko som ich použil na to aby som zakryl okná. Nebolo veľmi kam schovať ďalšie kamery. Dnes už som zostal s otcom. Neposlal ma spať ale trval na tom aby som ani nevstával ak to nie je nutné a aby som zostal sedieť alebo najlepšie ležať, aj keď by som mu rád pomohol s čímkoľvek čo robil ale nedovolil mi to. No... bol som rád že sme spolu znovu za dobre a viem že to robí preto že chce aby som sa dal dokopy. Lenže ja by som chcel to isté pre neho a akosi nie je spôsob ako mu to vysvetliť tak aby to bral vážne. 

Sovietska ríša: Myslíš že je dobrý nápad... znovu zavolať OSN a konfrontovať ho s tými kamerami?

ZSSR: Nie. Nie cez telefón. Keď tak už osobne. Vysvetli mi na čo chceš tak veľmi ísť do tej školy?

Sovietska ríša: Napadlo mi že... by som možno potreboval získať pár kontaktov. Myslím že viem koho osloviť ale ešte sme sa nestretli. 

ZSSR: Myslel som že OSN máme z krku, o čom to hovoríš?

Sovietska ríša: Je to veľmi osobné...

ZSSR: No a? Tu nikto okrem nás nie je a ja som tvoj otec. Mne to môžeš povedať. 

Sovietska ríša: *povzdych* len... nepohodli sme sa s pár spolužiakmi, to je všetko...

ZSSR: Poznám ťa, to nie je také dôležité...

Sovietska ríša: Chcem len predísť konfliktom predtým než medzi nami znovu vypukne vojna...

ZSSR: No dobre. *povzdych* Skús si pospať ešte dnes.