Tajomstvá temnej minulosti | Sovietska ríša

Misia úspešná

Time skip

Po príchode domov som sa venoval bežným veciam. Napísal som si úlohy, pripravil si učebnice na ďalší deň a potom si dal rýchlu sprchu. Mojim aktuálnym cieľom bolo len aby som sa dal dokopy do takej miery aby som vedel chodiť. V takom stave by som zvládol zbiť aj amíkov a to by vyriešilo ďalší z mojich problémov. Deň som zavŕšil dlhýýýýýým rozhovorom s otcom ktorý začal pri dôvode prečo som meškal, pokračoval cez technické údaje o rôznych typoch sovietskych a ruských tankov a iných zbraní, svetovú vojenskú históriu a skončilo to tým že mi otec povedal o tom aké je to na mesiaci. On bol fakt všade. Nech si pomyslíte akékoľvek miesto na tejto planéte či mimo nej, bude o ňom mať minimálne jeden-dva príbehy na rozprávanie. Je to skvelé pri dlhých večeroch keď nie je čo robiť. Veľmi rád počúvam jeho historky ako z mnohých vojen v ktorých bojoval tak aj z iných udalostí a výletov. :)

Time skip

Na ďalší deň ráno hneď po príchode do školy som zistil skvelú správu. Fotky a videá ktoré som Česku poslal sa stretli s omnoho väčším ohlasom než som čakal. Akosi o tom už dnes vedela celá škola. Snažil som sa počúvať malé skupinky v šatni, hovorila o tom väčšina ľudí. Na chvíľu som sa zamyslel nad tým či to Slovensku nemohlo ublížiť. Tiež by sa mi nepáčilo keby som prišiel do školy a všetci by hovorili o tom ako ma môj spolužiak zmlátil. Ale musel som na to prestať myslieť, k ničomu by to neviedlo. Nemohol som sa tým teraz zaoberať pretože to už nezvrátim a mať výčitky svedomia by nepomohlo, len by to spomalilo môj úsudok. Povedal som si že o tom budem premýšľať neskôr. 

Z klebiet a debát po škole a aj v našej triede som zistil že po nás mala informatiku jedna z Amerických tried kde bola asi polovica štátov USA a niekto z našej triedy nechal prihlásený triedny účet ktorý sme na informatike používali na odovzdávanie prác čo si niekto z americkej triedy všimol a našiel tam tie fotky. A zjavne to odtiaľ aj stiahol napriek tomu že to učiteľ hneď odstránil. No ale tak či tak už o tom vedela celá škola. 

Keď som prišiel do triedy hneď som si všimol Česko. Ako vždy bol obklopený množstvom ďalších krajín poniektorých aj z iných tried, no jeho reč teraz nebola taká veselá a sebavedomá ako bývala. Myslím že viem o čom hovorili a ani som to nemusel počuť. Ale nikde som nevidel Slovensko, napriek tomu že jeho veci boli na mieste. Spýtal by som sa Česka kde je, ale nechcel som pútať pozornosť, hlavne keď medzi štátmi s ktorými Česko hovoril boli aj Kalifornia a Washington D.C. Slovensko príde skôr či neskôr, už minimálne preto aby si zobral veci. Ale tak podobne zmizlo Maďarsko a ten tu nemá ani veci. Ešte neviem kde je, ale typoval by som že buď sedí v riaditeľni alebo ho aspoň dočasne vylúčili zo školy. 

Prvou hodinou bola Angličtina, EU prišiel do triedy a aj keď sme pôvodne mali dnes písať písomku tak nemal pri sebe ani písomky ani učebnicu. 

"Dobre vážený, utíšte sa prosím a sadnite si na svoje miesta."

V triede to len tak zašumelo, ale ľudia si posadali. A Srbsko bolo späť, včera v škole totiž nebol. Usmial som sa na neho ale on mi to neoplatil, miesto toho mi venoval veľmi nepríjemný pohľad. A potom sme už znovu venovali pozornosť EU.

"Som si istý že ste zachytili tú novinku a veľmi sa vám musím poďakovať za to že ste si to nechali pre seba." Učiteľ si povzdychol a pozrel sa na Slovensko. "Ale keď už o tom aj tak všetci viete, chcem aby ste vedeli že toto je prví a posledný krát čo sa na tejto škole niečo také deje a riešime to. "

"Čo je s Maďarskom ak sa môžem spýtať?" Ozvalo sa Nemecko.

"Maďarsko je do konca týždňa vylúčené zo školy. No, aby sme zmenili tému, dnes ste mali písať písomky však?.... Lenže ja som ich zabudol doma..." 

Triedou sa ozvali veselé zvolania a oslavné poznámky, než ich EU opäť prerušil. 

"Takže máte voľnú hodinu, ale bude tu ticho inak si niečo vymyslím. Môžete byť na mobiloch alebo si kresliť... okrem teba Soviet. :D"

Uchechtol som sa a väčšina triedy sa tiež trochu zasmiala. Po tom ako mi včera EU pred všetkými vysvetľoval že kreslím debiliny už chápali o čo ide. Väčšina triedy vytiahla telefóny a všimol som si že pár krajín prišli za Českom, Švajčiarskom a Slovenskom. Švajčiarsko je ďalší populárny týpek a čo sa týka Slovenska asi viete. Ja som si vytiahol skicár a začal som si kresliť ako inak. Keď sa mi tu Srbsko zrazu prihovorilo. 

Srbsko: Ťahá z teba ako zo žumpy, kde si bol?

Sovietska ríša: Vážne? Veď som sa sprchoval...

Srbsko: Asi nie dostatočne. 

Sovietska ríša: Tak či tak nemáš veľmi čo hovoriť.

Srbsko: ...Vieš to hrať?

Ukázal mi hru na jeho telefóne. 

Sovietska ríša: Nie. Nehrám videohry. 

Srbsko: Chceš si zahrať? Je to ľahké. 

Prekvapilo ma že so mnou chce niečo hrať. Zrejme to bolo len pre to aby ma mohol nekonečno krát za sebou poraziť v hre ktorú neviem hrať alebo v tom bol nejaký iný háčik, ale mohlo to byť v poriadku na zahnanie času a tak som súhlasil. 

Time skip

Cez veľkú prestávku sme išli znovu von. Bolo mokro zo včera ale už nepršalo a svietilo slnko. Nemal som čo robiť a tak som len stál v tieni bokom od ostatných a sledoval som ostatné krajiny. Väčšina z nich stála rôzne rozmiestnená po školskom dvore v rôzne veľkých skupinkách a rozprávali sa medzi sebou. Niektorý sa naháňali alebo hrali detské hry, je to zvyk zo základky ktorý ako som si všimol si odnieslo mnoho štátov. Zopár Američanov hralo basket a nejaké Ázijské alebo Oceánske krajiny kdesi vzadu hrali hádzanú. Niektoré štáty sedeli vo dvojiciach a jedli a pár osamelých podobne ako ja len postávalo bokom a desiatovalo alebo sa pozeralo okolo. Napadlo mi za jedným z tých ľudí ísť, zdalo sa že nemali veľa vecí na práci ale tie krajiny som nepoznal, neboli v Európe (alebo medzi mne známymi Európskymi štátmi) a ani som nepoznal ich jazyky naviac momentálne o nejakú sociálnu interakciu nestojím. 

Jedna krajina však prišla za mnou. Bol to jeden z Amíkov ktorého vlajku už som videl keď som bol u nich doma, ale ušlo mi meno. 

Washington: Ahoj. Em.... Ušlo mi meno, ako sa voláš? Teda ak nechceš aby som ti hovoril Komunisticko-nacistická kreatúra

Sovietska ríša: Sovietska ríša... a ty?

Washington: Washington. Ale bacha, mrte ľudí si ma pletie s D.C. Ja som na západnom pobreží, on na východnom. 

Sovietska ríša: Aha...

Washington: Nestoj tu tak, prečo sa k nám nepridáš?

Sovietska ríša: Nemám záujem o spoločnosť a o spoločnosť Kapitalistov už vôbec nie. 

Washington: No... Texas, Kali a D.C. nám asi neurobili najlepšie meno čo? Ale neboj, my ti neublížime. Nie všetci sme taký ako oni. 

Sovietska ríša: Verím že ste pretože cez tú omietku čo máš na tvári poriadne nevidím tvoju vlajku

Washington: Aha tak ty takto... No dobre, ale ja si deň kaziť nebudem. Keby si zmenil názor príď. 

A išiel ďalej. 

Time skip

Prestávka nakoniec skončila a pár hodín po nej aj vyučovanie. A mohol som ísť domov. Cestou som prešiel okolo mojich troch obľúbených Amíkov a ani jeden si ma nevšimol. Alebo ak všimol tak nereagoval. Zdá sa že to so Slovenskom vážne fungovalo...