Tajomstvá temnej minulosti | Sovietska ríša

Návšteva

Ako vždy som po návrate domov urobil úlohy a urobil školské veci, a potom som si užíval voľný čas. Jednoducho som si znovu kreslil. Ale začína mi pomaly ale isto dochádzať miesto v skicári, snáď by som ním mohol šetriť. No a tiež som sa snažil vytvoriť niečo čo by EU nemohol označiť za násilné, depresívne alebo negatívne ale zároveň by sa mi to tiež páčilo, keď za mnou prišiel otec. 

ZSSR: Sowiet, máš už napísané úlohy?

Sovietska ríša: Áno. 

ZSSR: Fajn. Asi o hodinu budeme mať návštevu. 

Sovietska ríša: Dobre :/ 

Time skip

Pokračoval som v práci a zistil som že existuje jedna vec ktorá mi umožní dosiahnuť požadované výsledky a zároveň sa pri kreslení zabaviť. Balóny. Sú veľmi jednoduché ale celkom pekné. No veľa som toho nestihol pretože hodina utiekla ako voda. Mal som v ušiach slúchatka takže som nezaregistroval keď niekto prišiel a prebral som sa až keď za mnou prišiel do izby otec a zavolal ma. 

ZSSR: Spíš či čo? Poď do obývačky. 

Sovietska ríša: Počkaj, prečo?

ZSSR: Pretože prišli za tebou. Švihom. 

Postavil som sa, nechal všetko tak ako bolo a išiel, ale prekvapilo ma to pretože väčšinou máme návštevy tak raz možno dva krát za mesiac a väčšinou to býva niekto z otcových priateľov čo znamená že sa im tam nemám pliesť dokým nebudú obaja prípadne obtraja tak na plech že to sotva budú vnímať. Ale nikdy sa nestalo že by ma tam vyslovene "chceli". 

Keď som prišiel do obývačky zostal som mierne prekvapený, ale na druhej strane čo som čakal? Česko zrejme povedal že som mu poslal tie fotky a ten to zas povedal môjmu otcovi a dohodli sa na stretnutí. 

Sovietska ríša: Dobrý deň, prepáčte že som tu neskôr, nepočul som vás prísť. 

Československo: V poriadku. 

Česko sa na mňa uškrnulo a zakývalo mi, Slovensko však ani nezdvihlo hlavu a mal som pocit že keby mohol tak by teraz hneď zmizol. 

Československo: Vieš prečo sme tu?

Sovietska ríša: Mám taký dojem že viem. Ide o tie fotky?

Československo: Áno. Môžeš vysvetliť prečo si to poslal celej škole?

Sovietska ríša: Neposlal. Poslal som to len Česku ale cez školský účet. To čo sa stalo sa v kriminalistike bežne nazýva únik informácii. Nechcel som Slovensku nejak poškodiť meno, to rozhodne nebol zámer. Zrejme som mal nájsť inú alternatívu, ale nebol to môj úmysel. 

Slovensko: Neklam... 

Sovietska ríša: Čo prosím?

Slovensko: Jediné o čo ti išlo bolo aby o tom ľudia vedeli. 

Sovietska ríša: Prečo by som to robil? Naviac som pôvodne nemal v pláne ani nič nikomu posielať, to Česko to chcel. 

ZSSR: No tak ale počkaj, ako a čo si mu chcel poslať, veď ty nemáš mobil. 

Sovietska ríša: *povzdych* Pamätáš ako som dakedy zbieral bordel po ulici a ty si mi neveril že niečo z toho niekedy opravím alebo to pôjde použiť?

Prikývol. 

Sovietska ríša: No tak som opravil. 

Otec si povzdychol a Čechoslováci si medzi sebou vymenili nedobrovoľne zaujaté pohľady. Ako keď ste počuli niečo čo by ste celkom nutne počuť nepotrebovali. 

Česko: Fajn, ale nemohol si to poslať cez niečo iné? Nie cez Mail?

Sovietska ríša: Nemohol. Nemám účty a zakladať ich na školskom počítači kvôli poslaniu pár fotiek by bolo nepraktické, naviac ty si ma dal svoju Mailovú adresu. Nie Instagram ani Snap. 

Slovensko: Podľa mňa si to urobil schválne. Máš svoje vlastné problémy a chcel si od nich odviesť pozornosť. 

Sovietska ríša: *povzdych* A to je pravdepodobnejšie ako že som chcel len pomôcť ale niekto a ja som to nebol sa zabudol odhlásiť a proste to našiel niekto z Americkej triedy?

Československo: Slovensko, neobviňuj bez dôkazov. 

Slovensko: Tak prečo od Čecha chcel aby nikomu nehovoril že to má od neho?

Česko: Pravda...

Sovietska ríša: Pretože na škole nemám najlepšie meno a niektorý by mohli pochybovať že je to fake alebo to robím z iného dôvodu. Ale fakt som nechcel urobiť žiadne problémy. 

ZSSR: Ak si chcel pomôcť prečo si to vôbec riešil tým že si urobíš fotky a nič viac. 

Sovietska ríša: Už som predsa povedal prečo sa nechcem byť s Maďarom a nie je pravda že som neurobil nič viac. Ale fajn, urobil som chybu a ak ste na mňa teraz nasratý chápem to, máte dôvod. Ale keď už musíte aspoň pochopte že moja chyba nebola to že som niečo poslal ale to že som nedomyslel ako to môže skončiť. Nechcem byť súdený a popravený za zločin ktorý som nespáchal. 

Československo: *povzdych* Neobviňujem ťa ale Slovensko má kvôli tomu v škole teraz veľké problémy. 

Sovietska ríša: Československá Republika prosím neurazte sa teraz ale... a čo s tým ja mám robiť? Odčiním svoju chybu ak mi poviete ako, pretože ja neviem koľko z minulosti zvládnem zmeniť. 

Slovensko: Prepíš ju celú takých 90 rokov späť.

Sovietska ríša:... Au... 90 je málo a nie som k tebe rasistický ani nacistický tak mi to láskavo oplať dobre Slovensko?? Ďakujem. 

Česko: Slovensko, teba to zas chytlo? :D

Československo: No tak pokoj, všetci traja! 

Sovietska ríša: V poriadku. Vysvetlite mi len čo chcete aby som urobil súdruh, pretože teraz naozaj neviem s akým zámerom ste sem prišli. 

Československo: Chcem aby si sa ospravedlnil. 

Sovietska ríša: Dobre. 

Postavil som sa a prešiel okolo konferenčného stola za Slovenskom. 

Sovietska ríša: Prepáč mi že som bol hlupák a nedával si pozor na to čo kam posielam, bola to moja chyba a aj keď neviem ako to napraviť sľubujem ti že sa to už viac nestane. Si ochotný mi odpustiť?

Slovensko: Eh... áno... 

Sovietska ríša: Stačí?

Zrejme to bolo nejak nevhodné nakoľko som od otca dostal poza uši a otočil sa smerom k nemu. 

Sovietska ríša: Čo zlé som povedal?

ZSSR: Ty vieš. 

Sovietska ríša: No... neviem... 

Ale moje vysvetlenie a ospravedlnenie Čechoslovákom stačilo. Aspoň Československu a tak ma otec poslal do izby. Zostali tak do piatej a Československo spolu s otcom išli potom niekam von, Česko a Slovensko predpokladám domov.