Tajomstvá temnej minulosti | Sovietska ríša

Záchranná akcia

Večer som prišiel domov a dostal zdrba zaa...

ZSSR: Sowiet! Skontroloval som ti zošity čo to sakra?!- nevieš písať normálne?! Kto to po tebe má čítať?!

Sovietska ríša: Prepáč, ponáhľal som sa. 

ZSSR: No! Tak si teraz sadneš keď už sa neponáhľaš a prepíšeš to do čitateľného textu. Už tak máš strašné písmo a ešte toto tu. No nie, nie, nie. 

Sovietska ríša: Dobre, môžem to prepísať... 

ZSSR: No to by som prosil >:(

No tak som si sadol a prepísal všetky úlohy ešte raz. Nie je to ideálna zábava ale nemám na práci nič iné a naviac je pre mňa hlavné že som bol vonku. Takže som dopísal úlohy, okľukami som vysvetlil otcovi kde sme boli, čo sme robili a kto všetko tam bol tak aby som neklamal ale zároveň sa neprezradil lebo s "pizzovím fašistom" by ma asi sotva nechal sa baviť a potom som išiel spať pretože som chcel mať zajtra čo najviac síl aj za predpokladu že by som sa zase zobudil s vidinami o pol noci. 

<Tima skip>

No a to presne sa stalo. Na šťastie som o pol druhej keď sa to stalo mal naspaných už nejakých 7 hodín čo je... 2x viac než spím normálne, a ešte sa mi aj potom podarilo zaspať. Ale vážne, začína to byť divnejšie a divnejšie. Dnes sa mi zdalo že mi po celej izbe tancuje hudobný zbor špongii a nemyslím tým toho žltého kockáča v obleku ktorý žije pod vodou s nejakou rúžovou hviezdou a paródiou na chobotnicu, myslím regulárne školské hubky na tabuľu napité vodou. 

No, takže toto a potom som znovu zaspal, znovu sa zobudil, išiel sa najesť a potom do školy ale miesto učebníc ktoré som nechal doma som si zobral dymovnice, náboje, nôž a tú pištoľ od Itálie. Je milí že mi ju nechal :), len mám trochu obavy ako to skončí keď to zistí otec, pravdepodobne sa zase naštve a na pár nasledujúcich týždňov možno mesiacov mi zo života urobí peklo na zemi. o_o Som si istý že chcem toto riskovať kvôli nejakej mačkovitej anime babe? Ako ono by to samo o sebe ani nevadilo ale už fakt že som mu nepovedal čo sa deje a že sa bavím s dvoma krajinami z osi a zachraňujem tretiu moc nepomôže. 

Keď som nad tým konečne prestal dumať a dorazil na námestie už ma tam obaja čakali. 

Sovietska ríša: Em... meškám?

Taliansko: Nie, my sme tu skôr. Ešte nie je 7 ale nevadí, aspoň to tam pôjdeme okuknúť. A vieš kde tí borci bývajú?

Sovietska ríša: Mhm. Viem kde D.C a tipujem že ostatný tam isto. Ale ak to tam chceme prehľadať tak to bude... fuf... veď... kurva ten barák je tak 10x väčší než naša škola. 

Taliansko: Dobree? No... to už nejak vymyslím, úprimne si neviem predstaviť že by Amíkom stačilo 10 panelákov na to aby vedeli spokojne prežiť :D 

Sovietska ríša: No veď im nestačí. -_- No nič, poďme tam, cesta pešo zaberie aj tak minimálne hodinu. 

Taliansko: Pravda, pravda... ale potom aj hodinu naspäť... Zastavíme sa u mňa a zoberiem auto, budeme tak rýchlejšie tam aj späť.

Sovietska ríša: Em... dobre? Ale myslím že pôjdem napred. 

Taliansko: Fajn, Chorvátsko, však sa k nemu pridáš?

Chorvátsko: Jasné. 

Taliansko: Tak fajn, už vás nejak nájdem, bežte. 

Rozdelili sme sa lebo Taliansko išlo opačným smerom a my rovno. 

<Time skip>
Išli sme pomaly aby sme sa nedostali do cieľa príliš skoro. Predsa len bolo ani nie pol ôsmej a mohlo sa stať že niekto stále bude doma. Rátali sme s touto možnosťou a aj s možnosťou že tam bude niekto kto ani nebude mať v pláne z domu odísť alebo bude dom pod kamerovým systémom, preto sme cestou zosnovali plán, záložný plán a záložný záložný plán.