Tajomstvá temnej minulosti | Sovietska ríša

2. tajomstvo a 1. deň v škole

Sakra, akosi som sa nevedel premôcť k tomu aby som sa prezliekol a išiel na raňajky. Musel som len čumieť na tú blbú oblohu. Začínalo ma to trochu vytáčať. O chvíľu ma prišiel zobudiť otec a ja som nemal na výber nič než sa konečne zdvihnúť a ísť na raňajky. Keď som prišiel do jedálne, na stole ma čakal tanier a na ňom chlieb s maslom. Otec sa pozeral z okna, podobne ako ja posledných pár hodín. 

Soviecka ríša: Na tej oblohe niečo bude, čo povieš? :)

ZSSR: ???

Aha, tak asi nie. Nevadí, ticho som dojedol raňajky a umyl tanier. 

Soviecka ríša: Em... Oci... 

ZSSR: Čo?

Soviecka ríša: No vieš... Len... som sa ťa chcel spýtať či... či nemôžem dnes zostať doma. Je to len prví deň a v škole sa nič učiť nebudeme takže-

ZSSR: Nie, samozrejme že pôjdeš do školy. Nevieš ako to skončilo minule? Bude najlepšie ak si nájdeš priateľov hneď. 

Soviecka ríša: Mhm... Tak už pôjdem, ďakujem za raňajky. 

Zdvihol ruku na pozdrav, a ja som sa vydal do školy. Ešte som tam nebol ale vedel som kde to je pretože som často chodil okolo. Zaujímalo by ma aký budú moji nový spolužiaci. Dúfam že budú v poriadku, pretože je veľmi málo zdravých ľudí ktorý by boli ochotný kamarátiť sa s niekým ako ja. Na minulej škole sa mi dokonca stalo že sa našlo niekoľko ľudí ktorý sa snažili ma šikanovať. Lenže ja nie som niekto kto by sa nechal zbiť len tak. Musím sa brániť. Môj otec ma naučil sa biť, takže sa z ich pokusov o šikanu stalo čosi ako dlhodobý súboj ktorý mal však za následok aj moje vylúčenie z minulej školy. 

TAKŽE! V triede som nebol prví, ale prišiel som niekde asi tak uprostred. Sadol som si do poslednej lavice a dúfal že si ma nikto nebude príliš všímať. Snažil som sa zakryť svoju tvár kapucňou, nikdy to nebolo príliš efektívne ale postačí mi ak nebudem v centre pozornosti. Len nerobiť vlny, a všetko bude v poriadku. 

Trieda sa začala postupne plniť, poznal som tu pár štátov ako Nemecko, Bielorusko a Rusko. Sú to prakticky moji bratia ale nepoznáme sa nejak osobne. Žijú sami a odkedy si pamätám prišli domov len 2 alebo 3 krát. Nemecko som dodnes videl len na fotkách, takže to bude ako keby sme boli celkom cudzí ľudia. Bolo tu pár ďalších krajín ktorých vlajky som už možno niekde videl ale nepoznal som ich. Jedna krajina s Červeno-bielo-zelenou trikolórou ktorá sedela hneď predo mnou, pôsobila dojem ako jeden zo školských šikanátorov ale dúfam že s ním nebudú problémy. Vedľa neho sedela krajina ktorú som poznal, ale podobne ako Nemecko, tu som však nevedel ani jej meno. Bola červená s bielim pruhom uprostred, na niečom sa spolu bavili. Vedľa Ruska sedel malý štát so slovanskou trikolórou a páskou cez oko. Vyzeral celkom neškodne, dokonca trochu neisto čo sa týka jeho sebavedomia. Len sedel a pozeral sa pred seba. Ďalšími krajinami boli Poľsko ktoré sedelo v prvej lavici na opačnom konci triedy hneď pred katedrou a bavilo sa s podobne vyzerajúcim štátom. Zrejme... Poľsko, ale s modrým trojuholníkom naviac? Bolo ich tu viac ale nemám chuť opisovať každú z nich. No hlavne že ja som zostal bez spolu sediaceho. 

Učiteľ prišiel do triedy, rozhodol sa nezdržovať sa predstavovaním, na moje šťastie. Len nám rozdal rozvrhy a potom nás nechal aby sme sa zoznámili zatiaľ čo si sám robil čosi na počítači. Dúfam že hral angry birds ako ja na online výuke :D

Rozhodol som sa stráviť zvyšok pobytu v triede tým že som si ľahol na lavicu a otočil sa tvárou ku stene. Pokúsil by som sa dospať hodiny ktoré som v noci strávil zízaním na prázdnu oblohu, no ktosi ku mne prišiel a oslovil ma. 

Slovensko: Ahoj, kto si?

Soviecka ríša: Buď láskaví a nechaj ma na pokoji. 

Odpovedal som lámanou, ale osvedčenou angličtinou, bez toho aby som sa pozrel o koho ide.