Tajomstvá temnej minulosti | Sovietska ríša

Čechoslováci a netelesná

<time skip>

Sovietska ríša: Ahoj, už som naspäť, vybavil som to :)

ZSSR: Fajn, tak gratulujem. Chceš mi o tom povedať?

Sovietska ríša: Nehnevaj sa, ale zatiaľ nie, nemám ešte celkom presný plán, ale ak to vyjde určite to budeš počuť. 

ZSSR: Fajn, budem ti v tom veriť ale buď tak láskavý a neurob nejakú sprostosť hej?

Neisto som prikývol ale zdá sa že otec môj zmätok ignoroval. Potom mi znovu ponúkol cigaretu ale ja som sa vyhovoril že musím dobehnúť niečo za tie dva týždne čo som nebol v škole a pomaly som sa stiahol do izby. Nemal som tu síce polku učebníc ale zobral som si aspoň tie čo som mal a niečo si prešiel. Počas týždňa som sa učil, pretože som nemal nič iné na práci a už som všetky knihy vlastne dokončil, ale otec to nevedel a tak som nemal čo riešiť. 

<time skip>

Druhý deň ráno a znovu som sa zobudil s halucináciami, aj keď aspoň ako tak na čas. Neviem čo to so mnou je ale zdalo sa mi že mi po izbe behajú prízračné lesné zvieratká. o_o No haluška nehaluška, bolo to celkom pekné ale fakt sa začínam obávať o svoj zdraví rozum... :/ 

Tak či tak som ako bežne vyrazil do školy, učebnice na dnes som si zobral v ruke, mal som naviac len Fyziku a Nemčinu takže mi to nerobilo žiadny problém. Znovu som pred školou nejakú dobu čakal, no radšej som išiel na iné miesto než pred vchod školy. Školský areál poskytoval dostatok miesta na pohyb pred začiatkom vyučovania a hoci už som ho preskúmal, mohol som tu chodiť ďalej. 

Keď sa škola otvorila rovno som zamieril do triedy kde som bol ako inak prví a sadol som si do lavice kde som počkal kým prídu ostatný. Prekvapivo prvé bolo v triede Rusko s Bieloruskom, ale tí ma odignorovali alebo si ma vôbec nevšimli a mne to vyhovovalo tak ako to bolo. Potom však prišlo Česko a Slovensko a to už tak moc oukej nebolo. Išli si sadnúť ale čoskoro sa zrejme začali nudiť a Česko do mňa začalo rýpať. 

Česko: Kde si bol posledné dva týždne Sovietska ríša?

Sovietska ríša: Doma...

Česko: Vážne? A prečo si bol doma?

Sovietska ríša: Pretože ma Američania zbili tak že som sotva vedel stáť a chodiť do školy neprichádzalo v úvahu. Potrebuješ viac informácii?

Myslím že to čo som povedal trochu vzbudilo pozornosť východo-európanou, no možno len boli prekvapený že som tu lebo si ma predtým nevšimli. Neviem ktorá alternatíva je správna. 

Slovensko: Musí to byť skvelé sedieť doma a vyhnúť sa tomu blázincu ktorý sa tu za tú dobu odohrával. 

Sovietska ríša: Dobre Slovensko, prepáč mi to čo som urobil. Bolo to naschvál a bolo to pre to aby som sa zbavil pozornosti. Kľudne to povedz komu chceš. A môžem ti povedať ešte viac. Urobil som to preto že po mne išli Americké štáty a NATO. To tiež môžeš všetkým povedať. 

Slovensko: Čo tak zrazu? Záchvat svedomia?

Sovietska ríša: Dlho som rozmýšľal čo ti povedať. Nie je to tak že by mi odrazu prišlo ľúto a rozhodol som sa všetko vyklopiť. 

Postavil sa a prišiel ku mne. Oprel sa oboma rukami o moju lavicu. 

Slovensko: Sovietska ríša, vďaka tebe ma teraz nenaháňa Maďarsko ale celá škola, nemám tu ani chvíľu kľud, prečo si mi to urobil?! 

Sovietska ríša: Povedal som ti prečo ale povedal som ti tiež niečo čím to môžeš teraz zvrátiť. Môžeš mi proste odpustiť ale z toho by si nič nemal, takže ti odporúčam to využiť.