Tajomstvá temnej minulosti | Sovietska ríša

🚨A-L-A-R-M🚨

Time skip

ďalšie ráno. Prebral som sa skôr a už nevedel zaspať aj keď moje telo bolo ešte rozhodne unavené, moje myšlienky v mozgu lietali ako šialené. Pomohlo by mi ísť von ale to nemôžem, nie po tom ako to skončilo minule. Rozhodol som sa teda zabehať si po izbe. Ale potom mi došlo že by to bolo divné a tak som to nerobil. Miesto toho som sa posadil na zem a opretý o posteľ počúval hudbu dokým neprišiel čas vstávať. 

To som sa prezliekol a vyliezol z izby. 

Sovietska ríša: Dobré ráno otec. 

ZSSR: Aj tebe. Môžeš ísť rovno späť do izby, dnes si o hlade. 

Sovietska ríša: Dobre. Ale aj tak sa chcem ospravedlniť za to ako som sa správal. Ku Slovensku aj k tebe. Mal som to riešiť inak alebo som to nemal riešiť vôbec a nemal som ti klamať. Je mi to ľúto. 

ZSSR: Tak fajn ale to tvoj trest to nezmierni. Do konca budúceho týždňa nedostaneš najesť. 

Sovietska ríša: Čože-?!

ZSSR: Čo čože?

Sovietska ríša: Ale to je dlho. 

ZSSR: Nie, bez jedla prežiješ 20 dní, bez vody 10. Do budúcej nedele je to 10 to zvládneš. 

Sovietska ríša: Takže nemôžem ani piť?

ZSSR: Presne tak. 

Sovietska ríša: A ty ma chceš zabiť?

ZSSR: Chcem aby ti konečne docvaklo ako blbo sa správaš! A neboj sa, pomôže ti to, aspoň si uvedomíš že jedlo a pitná voda sú vzácne a máš za ne byť vďačný. Toto tvoje správanie má od vďaky ďaleko. Odchod! 

Sovietska ríša: Áno pane...

Vrátil som sa do izby. Už takto som mal hlad. Vždy som mal hlad. Bude zaujímavé byť bez jedla týždeň a pol, ale ja to nejak zvládnem. Nakoniec otec má pravdu, správam sa ako vôl a nezaslúžim si žiadne jedlo. 

Ale to ma ani tak neštve. Čo mi teraz robí problémy je moje svedomie. Cítim sa blbo za to čo som urobil. Robím hovadiny skoro pravidelne a nevadia mi dokým sa netýkajú otca. Nikdy by som mu neklamal keby som nemusel. Väčšina mojich tajomstiev vznikla tu doma, on doteraz vedel o všetkom v mojom živote, samozrejme až na pár detailov toho čo sa dialo v škole ale to nikdy nebolo podstatné. Otec ma pred odchodom varoval že ak sa nevrátim do určitého času (14:00) tak skončím blbo. Ale to nevadí pretože nemám v pláne meškať, aspoň ak sa niečo nestane.  

Time skip:

Prišiel som do školy a všimol si že tu už nie je Slovensko ani Česko. Divné, ešte nedávno tu boli. Je tu nezvyklý pokoj keď tu nie je Česko, až je to divné. Zazvonilo na začiatok vyučovania no do začiatku prvej hodiny zostávalo ešte 5 minút. Už som si myslel že sa nič nestane keď sa vo dverách do našej triedy objavili dve už známe osoby. Jednou z nich bol NATO a druhou D.C.

Všimol som si ich hneď a oni si hneď na to všimli že som si ich všimol. D.C. sa na mňa uškrnul a kývol NATO ktorý prišiel ku mne, chytil ma jednou rukou za vlasy a druhou mi zakryl ústa a doslova ma odtiahol z tej triedy preč, myslím že niekam... ako sú šatne, no toto bolo v nejakom zaprášenom sklade. Posadil ma na stoličku uprostred a pripútal mi nohy aj ruky ku stoličke niekoľkými sťahovacími páskami a následne ma tam nechal len s D.C. a Kaliforniou. 

Washington D.C.: A máme chyceného blbečka. :D Kde si bol včera? A predvčerom? A utorok, Pondelok? HM?! 

Kalifornia: Už vieme prečo si chcel zostať v Nedeľu u nás. Bál si sa že by prišiel OSN a NATO a zobrali by ťa preč. To by bolo veľmi smutné čo?