Tajomstvá temnej minulosti | Sovietska ríša

8. tajomstvo

Time skip

Prišiel som domov celý mokrý pretože ešte stále neprestalo pršať. Privítal ma ešte silnejší cigaretový smrad než tu bol keď som odchádzal... žeby otec vymenil vodku za cigarety?

ZSSR: No konečne, akurát na večeru. Vybavené?

Sovietska ríša: Áno...

ZSSR: Povieš mi už o čo išlo?

Vyzul som sa a prišiel som za otcom do kuchyne.

Sovietska ríša: Áno... súhlasíš s tým že by som zajtra zmizol kým by tu prišiel OSN s NATO?

ZSSR: Mhm... a kde by si bol?

Sovietska ríša: U Boumogne...

ZSSR: Dobre ale nepoznám ten štát a bol by som rád keby si nás niekedy zoznámil ak máš v pláne sa s ním stretávať naďalej. 

Sovietska ríša: Nie, myslím že sa nebudeme stretávať nejak často. Nie sme nejaký priatelia...

ZSSR: Tak prečo ťa nechá u neho?

Sovietska ríša: Nevie o čo ide. Ale nechám ho odpisovať celý rok úlohy, je to fajn obchod nie?

Otec si povzdychol a dal mi tanier s mojou večerou. Poďakoval som mu a išiel ku stolu kde ma otec následoval. 

ZSSR: Čo si tam robil tak dlho? Ak sa nemýlim bol si tam cez 8 hodín. 

Sovietska ríša: No... to je zložité... prišiel tam nejaký ďalší francúz a ten potreboval súrne ísť na letisko. 

ZSSR: Takže ste išli na letisko?

Sovietska ríša: Nie, len oni... 

ZSSR: *povzdych* Mhm... 

Začal som znovu kašľať, ale teraz s tým nešlo prejsť pretože som mal v hrdle dym a nebolo to príjemné. 

ZSSR: Nehovor mi že si ešte chorý.

Sovietska ríša: *kašeľ* ni-*kašeľ* nie...

Otvoril som okno a zamával rukou aby som dostal ten smrad von. 

Sovietska ríša: Dym. *kašeľ*

ZSSR: Prepáč. 

Otvoril aj druhé okno. Pokúsil som sa čo najrýchlejšie zjesť svoj chlieb aby som odtiaľto vypadol, no otec si všimol že mám znovu rozbitú držku, takže to ešte chvíľu trvalo a musel som si vymyslieť ďalšiu výhovorku. A povedal som že som narazil cestou späť do stĺpu. Sakraaa keď zistí že klamem tak budem tak hlboko v análnej diere...

Time skip:

Hneď po večeri som išiel do postele, ale nevedel som zaspať. Okolo pol deviatej ma prišiel otec skontrolovať a nebol rád že som stále hore. 

ZSSR: Ty ešte nespíš?

Sovietska ríša: Spím... 

ZSSR: Nespíš. Čo? Nie si unavený?

Sovietska ríša: Som... 

ZSSR: Tak prečo nespíš keď máš už pol hodiny chrnieť?!

Sovietska ríša: Neviem... Nemôžem zaspať. 

Sadol si na okrej postele. 

ZSSR: Nevadí, aj tak som s tebou ešte chcel hovoriť. 

Rýchlo som zamrkal a trochu sa nadvihol na lakťoch.

ZSSR: Chcel som... sa ti ospravedlniť za to ako som sa k tebe poslednou dobou správal. 

Sovietska ríša: To nič. Je to moja chyba. Nemal som sa správať ako imbecil. 

ZSSR: To si síce nemal ale ja som tvoj otec. Myslel som si že ťa bitkami môžem vychovať, ale skoro som ťa zabil. 

Sovietska ríša: ...

Posadil som sa a objal som otca. Fakt rýchlo a skoro som ho zhodil z postele. :)

ZSSR: Ou, o.o čo robíš? 🤨

Sovietska ríša: Obímam ťa. 

ZSSR: Eeeh...Tak fajn? 

Tiež ma objal, ale len na chvíľu. Začal som si znovu vyčítať že som mu dnes klamal. Chcel by som mu o tom povedať a ospravedlniť sa ale bol by som potom v problémoch pretože by ma už nepustil nikam. Aj keď by boli časy kedy by som neváhal a povedal mu o tých Amíkoch. Kedysi som sa pri otcovi cítil bezpečne, tak ako nikde inde. Vedel som že aj keby po mne ide celý svet tak on ma ochráni. Lenže to som bol dieťa. Síce som mal pravdu, pretože mi vždy pomohol, ale to som nikdy nemal problémy týchto rozmerov a nikdy som sa na veci nepozeral strategicky, bolo mi jedno aké sú šance. Proste som otcovi veril. 

ZSSR: Hovoril si že si stretol republiky. 

Sovietska ríša: Áno... trochu som sa stratil, našla ma Ukrajina a zobrala ma k nim domov lebo už bolo neskoro a... potom som odtiaľ išiel už rovno do školy.  

ZSSR: Fajn, som rád že si nespal na ulici. Ale ak sa s nimi ešte stretneš, hlavne sa uisti že o ničom nevedia. 

Sovietska ríša: No... ak myslíš to že existuješ... možno už to niektorý... vedia. 

ZSSR: Ktorý?

Sovietska ríša: Kazachstan, ale bol večer taký ožratý že neviem či si niečo pamätá. A ešte Ukrajina a Bielorusko ale neviem isto, len sa smiali keď som prišiel do školy s urobenými úlohami na 3 dni dopredu. 

ZSSR: Mhm... dúfajme že to nevedia a bude dobre. 

Sovietska ríša: Prečo vlastne nechceš aby o tebe vedeli? Chýbaš im.

ZSSR: Už som ti to hovoril. Nechcem ovplyvňovať dianie v ich krajinách. 

Sovietska ríša: Lenže Balti sú v NATO a Ukrajina a Gruzínsko tam chcú, obaja kvôli tomu s Ruskom viedli a niektorý ešte aj vedú vojny. Keby vedeli že žiješ pochybujem že by to takto pokračovalo. 

ZSSR: Sowiet, zaniknuté krajiny prosto nemôžu zasahovať do politiky na zemi. Tak ako duch nemôže ublížiť živému. 

Sovietska ríša: Rozumiem... ....Oci? Som zaniknutá krajina keď som sa narodil keď ste boli ty aj Nemecko už zaniknuté krajiny?

ZSSR: ...Eeeeeh.............. Čo ja viem?

Pokrčil som plecami. 

ZSSR: *povzdych* A už spať jasné? 

Sovietska ríša: Dobre... Dobrú noc. 

ZSSR: Aj tebe. 

Postavil sa a išiel preč.