Tajomstvá temnej minulosti | Sovietska ríša

Späť v akcii

Time skip

Včera rán pršalo, no dnes bol lejak. Čo už? Vyliezol som z postele, zistil že nefungujú radiátory v celom dome, skvele! Obliekol som sa a išiel do kuchyne. 

ZSSR: Dobré ráno. Ideš teda dnes do školy?

Sovietska ríša: Aj tebe otec, a rád by som išiel. 

ZSSR: Tak choď, ale opováž sa znovu prísť s ďalšími ranami! 

Sovietska ríša: Pokúsim sa, ale poznáš ma nie? Zvládnem sa zabiť na schodoch. Doslova. 

ZSSR: Poslednou dobou zjavne áno, ale ešte pred týždňom by ťa mohli prejsť 4 tankové brigády a tebe by sa nič nestalo. Doslova.

Sovietska ríša: *povzdych* pokúsim sa nezabiť sa... 

Nasledovali raňajky a potom som už išiel do školy. 

Time skip

Začali sme dvojhodinovkou výtvarnej. EU vyzeral prekvapený že som vôbec v triede a celú hodinu na mňa čučal. ALE! Na začiatku hodiny EjU vyhlásil "súťaž" takže sme dostali ľubovoľnú tému, čas máme do konca týždňa a môžeme pracovať aj spolu a doma a môžeme to robiť tu, doma alebo trebárs aj na Marse. Čo je pre mňa samozrejme skvelý návrh pretože doma sa nudím a kresliť viem. Takže som začal. 

Asi v polovici prvej hodiny EU prestalo baviť na mňa len pozerať, tak prišiel ku mne, a sadol si vedľa mňa. 

Sovietska ríša: Čo tu robíte? 

EU: Pozerám sa čo robíš... 

Sovietska ríša: Aha a prečo práve ja? Prečo nie ktokoľvek iný? Nie je mi príjemné keď ma takto sledujete. 

EU: Už zase? Tank? 

Sovietska ríša: Povedal ste že téma je ľubovoľná. 

EU: Áno ale mohol by si nakresliť niečo... menej násilné. A nie depresívne. Len chcem vedieť že zvládneš aj niečo iné. 

Sovietska ríša: Mám to urobiť mierumilovné?

EU: Skús to. 

V poriadku. Dokreslil som na vežu kvety aj keď som musel väčšinu svojej práce vygumovať, nakreslil som novú podobu v ktorej bola predná časť tela pokrytá machom a pásy a kolesá boli od blata. V podstate som z T-36ky urobil pojazdný záhon. 

Sovietska ríša: Môže byť?

EU: Je to lepšie. Ale stále je to tank. 

Sovietska ríša: Tak sa mi to nechce gumovať celé len preto že vy ste povedal že sa vám to nepáči. 

EU: Lenže ja som tvoj učiteľ. 

Sovietska ríša: Áno. A toto je môj papier. 

EU: Sowiet, prestaň s týmito obrázkami. Ak sa snažíš získať pozornosť ideš na to zle. 

Sovietska ríša: Za prvé nie a za druhé, nezdá sa vám že hovoríme dosť nahlas a toto je téma skôr na súkromný rozhovor? Vyrušujete ostatných. 

EU: Fajn, tak teraz si kresli ale zostaneš po škole. 

Sovietska ríša: Z výtvarnej?

Prikývol. Povzdychol som si. Nemohol som zostávať tak dlho ale to nebudem vysvetľovať teraz. Pôjdem za EU cez prestávku. 

Time skip

Skončila 2. hodina. Chcel som ísť za EU ale musel som ísť za niekým iným. Za Českom. A tiež som ho musel dostať preč od ostatných, niekam kde budeme mať súkromie a to ešte pred štvrtou hodinou. Mal som v pláne povedať mu o tom ako sa Maďarsko správalo ku Slovensku a neskôr to vyhodiť na oči aj učiteľom a nakoniec celej škole čo by malo vytvoriť dostatočný chaos na to aby som sa v ňom zvládol stratiť. :) No Česko je... veľmi spoločenské. Tým veľmi by som povedal že to až preháňa, nikdy som nevidel nikoho kto by sa zvládol baviť s toľkými ľuďmi naraz. Ale mnohý z nich patrili do iných tried takže dúfam že cez malú prestávku bude okolo neho trochu voľnejší priestor. Keďže pršalo išli sme na chodbu ale inak by nikto nemal loziť do iných tried aspoň nie v takej mierke ako je to pri Česku. Nakoniec teda asi predsa len zájdem za EU...