Tajomstvá temnej minulosti | Sovietska ríša

Potencionálny spojenec?

Time skip

Ďalší deň ráno. Poobliekal som sa a prišiel na raňajky. Keď som znovu zjedol svoj chlieb s maslom, odložil som umytý tanier a poďakoval otcovi tak ako každý deň, odišiel som do školy a cestou rozmýšľal čo podniknem ďalej. Ak by nič nepomáhalo, mohol by som v škole vytvoriť nejakú drámu ktorá by odviedla pozornosť od mojej existencie.

Dnes som bol v škole skôr, ešte predtým ako ju otvorili. Venoval som ten čas tomu aby som preskúmal školský dvor. Bolo tu futbalové ihrisko, altánok, jedáleň, multifunkčné ihrisko kde boli bežecké dráhy a veľa čiar na zemi a potom niekoľko hrázd a čosi ako telocvičňa vonku. Keď som prechádzal okolo jedálne, natrafil som na uličku medzi ňou a malou budovou ktorej účel mi zatiaľ nie je známy. Počul som odtiaľ len nevýrazný smiech, údery a čosi medzi plačom a vzdychmi. Pozrel som sa dnu a zistil že červeno-bielo-zelená krajina mláti Slovensko. Stál som tam dobrých 10 sekúnd a pozeral sa, než si ma Slovensko všimlo a tá druhá krajina tiež. Na chvíľu obaja zamrzli.

Sovietska ríša: Ešte uvidím či ťa bondznem. Ako sa vlastne voláš?

Maďarsko: Aj ty chceš bitku?

Sovietska ríša: Pýtam sa ako sa voláš.

Maďarsko: Nepoviem ti to pretože ma bondzneš ak budeš vedieť moje meno :D

Sovietska ríša: Povedal som že ešte uvidíme. Ale som si istý že ak prídem za riaditeľom a poviem mu: tá krajina s červeno-bielo-zelenou vlajkou mlátila ráno pred školou Slovensko, on už bude vedieť o koho ide. 

Postavil sa, kopol Slovensko do brady a prišiel ku mne. Slovensko sa zatiaľ snažilo chytiť vybitý dych.

Maďarsko: Som Maďarsko. A radím ti dobre, nezahrávaj sa so mnou ak nechceš prísť k úrazu. 

Sovietska ríša: Teší ma Maďarsko. Som Sovietska ríša. Povedz mi prečo presne biješ Slovensko?

Maďarsko: Do toho ťa nič nie je!

Nahnevane zakričal túto vetu a už jeho päsť letela proti mojej tvári. Chytil som ho za tú ruku a jednoduchým manévrom ho oprel o stenu. Keby som chcel, mohol som ho teraz zbiť tak ako on bil Slovensko. Lenže ja nie som taký tyran ako on. Pritlačil som mu ruky na stenu nad hlavou, ale bol vyšší a silnejší než ja takže by ma v pohode dostal do podobnej situácie. Pustil som jeho ruky, vrazil mu päsťou pod rebrá, tak aby úder zasiahol jeho obličku. Rany musia byť mierené na hlavné orgány, tak spôsobia najväčšiu bolesť. O krok som odstúpil, a potom už len sledoval ako sa Maďarsko prehlo a v bolesti si držalo za zasiahnuté miesto. 

Sovietska ríša: Teraz som ti aj ja ublížil takže máš istotu že ťa nikomu nenahlásim. Buď rozumný a bež, so Slovenskom si to predsa môžeš vyriešiť aj inokedy no nie? 

Zavrčal na mňa cez zaťaté zuby a potom sa otočil a odišiel. Vedel som že jeden z týchto dvoch by sa mohol stať mojim potencionálnym spojencom, ale ešte som nevedel ktorý to bude. Maďarsko je silnejšie než Slovensko a Slovensko a Česko sa mi nepáčia. Ale nechcem si vytvoriť povesť školského šikanátora tým že budem spolupracovať s Maďarskom. To by mi úroveň nezvýšilo. 

Sovietska ríša: Si v poriadku? 

Podal som Slovensku ruku. On ju prial a pomohol som mu sa postaviť. Mal rozbité ústa a zopár malých rán na tvári. Skôr bude mať modriny než niečo vážnejšie. 

Slovensko: Áno... vďaka... Prečo si mi pomohol?

Sovietska ríša: Neviem. Ten týpek sa mi moc nepáči. 

Slovensko: Eh... Maďarsko... Nikdy nedá pokoj. 

Sovietska ríša: Mám taký dojem že Šikana pre teba bude denný chlieb čo?

Trochu zmätene sa na mňa pozrel akoby si to nechcel priznať. 

Slovensko: Tak trochu... 

Sovietska ríša: Poď, ošetrím ti to nech nevyzeráš v škole ako zbitý pes. 

Slovensko: Ja... to zvládnem. 

Bez ďalších slov som ho odprevadil do školy. Už bola otvorená ale veľa ľudí tam ešte nebolo. Išli sme na záchody kde som Slovensku pomohol si umyť rany a ošetriť si ich zvládol aj sám. Ale zakryť nie :/

Sovietska ríša: Furt vyzeráš hrozne. Predpokladám že nechceš aby to vedel tvoj brat. 

Slovensko: Nie. To bude v pohode. 

Sovietska ríša: Ukáž. 

Postrapatil som mu vlasy tak aby mu ofina prekryla dve rany na čele. Zobral som toaleťák a ešte raz mu utrel krv z úst, potom som z tašky vytiahol balzam a dal mu hrubú vrstvu na ranu na perách, čo ranu čiastočne zakrylo. Balzam totižto nahradil takú tu tenkú bielu kožu na perách čo sa vám vie odlúpnuť keď máte suché pery. 

Sovietska ríša: To je lepšie. Utekaj do triedy. 

Slovensko: Tak... vďaka. 

S týmto išiel do triedy. Ešte chvíľu som sa zdržal a potom som išiel za ním. Teraz mi Slovensko určite nebude znepríjemňovať život. Ale ešte sa musím vysporiadať s jeho bratom a so Srbskom. Niektoré nepríjemnosti sa vedia vyriešiť aj sami, trebárs to s Českom nebolo myslené priamo nepriateľsky. 

<Pohľad Slovenska>

Ako sa sem dostal? Nie že by som nebol vďačný za pomoc, ale radšej by som sa z toho dostal sám. Dúfam len že to nepovie Česku. Keby to zistil otec asi by moc nadšený nebol. Keď mi povedal že mi ošetrí tých pár rán čo mi Maďarsko urobilo jediné čo som chcel bolo utiecť. Ešte ma zatiahne do nejakej uličky a niečo mi urobí. Pravda že ma z jednej uličky práve vytiahol, ale to ešte neznamená že mu budem veriť. 

Zvládnem sa ošetriť aj sám ale Sovietska ríša má pravdu v tom že to je vidno. Prekvapilo ma ako vedel tie rany zamaskovať a zaujímalo by ma prečo mi vôbec pomohol. Čo ak za to bude niečo chcieť? 

______________________________________________________________________________

Vďaka za prečítanie kapitoly :D Pls môžete mi niekto napísať do komentárov či sa vám viac páčia kratšie alebo dlhšie časti? Mne sa viac páči keď ich je veľa krátkych pretože si medzi čítaním môžem robiť pauzy ale zaujímali by ma ja preferencie mojich čitateľov ;)