Tajomstvá temnej minulosti | Sovietska ríša

Nová šanca?

ZSSR: Postav sa!

Aj keď s veľkými ťažkosťami, vstal som. Keď ma otec pevne chytil za ruku, ale nie tak necitlivo ako predtým, nie tak ako... ako vždy. Len s moju ruku prezeral. 

ZSSR: Choď do izby, prídem za tebou. 

Prikývol som, išiel som do izby zatiaľ čo otec zmizol v kúpeľni. Zavrel som za sebou dvere a ešte viac sa rozplakal. Asi za minútu otec prišiel za mnou. 

ZSSR: Prestaň revať ako bábovka! Máš 5 alebo 15 rokov?! 

Utrel som si slzy ale plakať som nezvládol prestať. 

ZSSR: Vyzleč sa!

Sovietska ríša: Otec prosím Ja- prisahám že-

ZSSR: VYZLEČ SA!

Prikývol som a urobil čo odo mňa chcel. Lenže nemal v ruke bič. Ani remeň. To ma chcel zbiť kladivom? Snáď nie, tie rany zostávajú extrémne dlho. 

ZSSR: Nepočul si ma? Prestaň fňukať. Nič ti neurobím. 

Počkať... ?

Sovietska ríša: Čože?

ZSSR: Chcel si výnimku nie? 

Rýchlo som prikývol. 

Sovietska ríša: Ďakujem...

ZSSR: Ale okamžite prestaň revať lebo si to rozmyslím. 

Opäť som prikývol a snažil sa prestať plakať, lenže to občas proste nejde. Keď je už raz môj mozog v takom stave že nezvládne nič iné než plakať tak je zložité sa ukľudniť. 

ZSSR: Haló!

Sovietska ríša: Prepáč, snažím sa... 

Ešte raz som si utrel oči. Otec si len povzdychol a dal mi slabú ranu poza uši. Nebolelo to, len ma chcel zobudiť. (Nie že by som spal). A očividne to nestačilo lebo na mňa vylial asi polku vodky. 

ZSSR: Vyzeráš hrozne, vieš to?

Prikývol som. 

ZSSR: Rozmýšľal som že ťa z tej školy zoberiem preč už kvôli OSN, lenže keď som mu dneska volal povedal mi že to nemôžem urobiť pretože ak áno tak mi ťa vezmú. 

Sovietska ríša: Čo za debilné pravidlo... *plač*

ZSSR: Hovoril som si to isté. Ten pako vie čo sa ti stalo?

Sovietska ríša: Áno... ale Amerika mu zaplatila aby to neriešil, takže nič neriešil. 

ZSSR: No jasné... skorumpovaný bastard... V Nedeľu k nám prídu "na kontrolu". Som zvedaví čo povie. 

Sovietska ríša: Prečo sa do toho pletú? Absolútne to nie je vec OSN a už vôbec nie NATO. 

ZSSR: Teraz už je to aj vec NATO, povedal si že ti ublížil. 

Sovietska ríša: No... síce na rozkaz Ameriky ale... áno. 

ZSSR: Čo si mu vlastne urobil že si ho tak naštval. 

Sovietska ríša: Išiel som cez veľkú prestávku do jeho triedu a napísal som na tabuľu básničku ňom... a aj keď som sa naozaj snažil, asi sa mu nepáčila ;-;

ZSSR: Fajn, tú básničku mi potom povieš. 

Sovietska ríša: ???

Zobral moju nohu a začal mi obväzovať koleno. Tú ranu mi zalepil leukoplastom pretože nebola veľká len bola hlboká a nie takej povahy že by sa dala zašiť. Ale čumel som  na to ako na zjavenie.