Tajomstvá temnej minulosti | Sovietska ríša

Domov sladký domov

Otcove auto stálo ešte stále pred školou. Všimol som si to keď sme prechádzali okolo. Dnes je štvrtok ak sa nemýlim. Rozmýšľal som či zajtra pôjdem do školy. 

Prišli sme domov, otec za celú dobu neprehovoril ani slovo, ani raz sa na mňa nepozrel a celý čas ma držal za predlaktie ako ten deň keď som išiel druhý deň do školy. Veľmi sa mi tam nechcelo nakoľko reakcia učiteľov a spolužiakov na mňa nebola práve pozitívna. Lenže to je 9 rokov dozadu... sakra, to už je tak dávno? Ako rýchlo to zbehlo...

Prišli sme domov, kde ma otec konečne pustil. No "pustil" doslova ma hodil do rohu chodby a išiel si po svojom. Trochu som si tresol hlavu o stenu a v duchu si pomyslel že už nikdy toto neurobím so svojou školskou taškou. Ale tento "pokus o vtip" som čoskoro ľutoval, pretože môj blbý mozog si to nevysvetlil tak že ja zaobchádzam so svojou taškou zle, ale že otec zaobchádza so mnou ako s taškou, takže som radšej zaliezol do izby a snažil sa tej divnej myšlienky zbaviť. 

Asi o hodinu po tom ako som sa vrátil do izby som znovu vyliezol a išiel zistiť ako je na tom otec. No a čo myslíte? Ako skončil? *povzdych* našiel som ho na podlahe v obývačke, s dvoma prázdnymi fľašami v jednej ruke, ďalšou už z väčšej časti vyliatou tak na pol v ústach s kopou prázdnych fliaš a rozbitého skla okolo a s vyhasnutou cigaretou v druhej ruke. Som celkom rád že sa od nej niečo nechytilo... Rozmýšľal som... stále sa ľutujem pre to že môj otec pije a je aj niekoľko dní vypnutý a nevníma ma alebo v tom horšom prípade ma bije... ale nikdy som nemyslel na to ako sa cíti on. Väčšina ľudí si nebude takto ničiť zdravie len tak pre nič za nič. Musí mať nejaký dôvod. A ak je to tak, mal by som mu pomôcť. Sú rôzne spôsoby ako si uľaviť od psychickej bolesti, alkohol a tabak sú jedny z možností a nie práve zdraviu prospešnou pretože sa na nich ľahko vytvorí závislosť. 

(Upozorňujem že sa nesnažím nikoho nabádať v prípade psychických problémov sa ožierať do bezvedomia)

Nuž, pozbieral som prázdne fľaše a dal ich do bedne, ktorú zrejme poobede odnesiem do obchodu. Rozbité som vyhodil, a rovnako tak som otcovi zobral všetko čo mal vytiahnuté. Viem že má po celom dome ešte niekoľko "tajných" skrýš. O väčšine z nich viem takže už tak moc tajné nie sú. Ale nemal som to srdce tú vodku vyliať. 

No... pobytom v obývačke som dosiahol leda tak to že ma zo silného pachu alkoholu začala fest bolieť hlava. Rozhodol som sa že sa pôjdem prejsť. Otec by sa nemal zobudiť ešte nejakú dobu. Do večera isto nie. 

Rovno som so sebou zobral jednu z debien s fľašami. Obliekol som si mikinu a dal si na hlavu kapucňu než som vyliezol z domu. Čerstvý vzduch bol príjemnou zmenou, ale zase kto sa môže pochváliť že má doma sterilný vzduch? Asi nikto, hoci je to za cenu pachu dezinfekcie všade okolo :D

Nuž, prišiel som do obchodu, poukladal fľaše do toho stroja ktorý ich vcucol a potom mi vyprdol taký papierik so sumou. Dostal som za nich 24 eur, čo mi stačilo. Využil som časť peňazí na to aby som si kúpil rohlík pretože už som mal vážne hlad, nejedol som skoro dva dni a myslím že kým to otec nezistí neukrižuje ma za to. Požiadal som predavačku aby mi premenila zvyšnú čiastku na hotovosť a išiel domov. Ešte nejakú dobu som sa poflakoval po sídlisku. Je to jediná vec čo tu má zmysel. Pomaly som sa strácal vo svojich myšlienkach a uvedomil som si to až keď sa začali rozsvecovať pouličné lampy. Sakra... ako dlho som bol vonku?! Veď som odchádzal ani nie o desiatej dopoludnia, ako už mohol byť večer?... Fúha... 

Uvedomil som si tiež že som v celkom inej časti mesta. No ak som išiel celý deň je to pochopiteľné ale ak sa chcem ešte dnes dostať domov budem sa musieť v prvom rade nájsť a potom nájsť cestu späť. Mal som prejdené krížom-krážom celé mesto, ale táto časť je hodne vzdialená od miesta kde bývam takže som tu bol zatiaľ len pár krát a zrejme by som tam aj zostal, keby sa mi odrazu ktosi neprihovoril. Otočil som sa aby som videl kto to je a zostal som veľmi prekvapený. Čakal som kohokoľvek ale nie ju.