Tajomstvá temnej minulosti | Sovietska ríša

Je fajn mať o tajomstvo menej

<Preskočenie času>

No po príchode domov som mal čo vysvetľovať. Nešlo len o tú bombu čo som so sebou dotiahol ao to že som doslova preskočil polovicu vyučovania. 

ZSSR: No nazdar, kedy sa chodí domov? Už zas meškáš. 

Sovietska ríša: Prepáč, musel som niečo vybaviť. 

ZSSR: Čo to máš?

Sovietska ríša: Emm... bombu.

ZSSR: Čo? 

Sovietska ríša: Ale môžem to vysvetliť. 

ZSSR: Radšej nechcem nič. Choď si odložiť veci a príď do obývačky. 

Bez slov som išiel do izby a potom za otcom. Prekvapivo nevyzeralo naštvane aj keď vážne poruchy. Myslím že po tom ako som pár krát domov doniesol granáty a míny (v dobe keď som nevedel ešte čo to je) a následne tým odpálil svoju izbu a raz keď som skúšal čo to urobiť vo vode, tak nejaká bomba už mohla byť len ďalším stupňom. To by som vysvetlil. Ale bolo tu toho viac aj keď som v tento moment ešte nevedel v akej kaši som. 

ZSSR: Tak hovor.

Posadil sa do kresla a nalial vodku do dvoch pohárov z ktorých jeden potom zobral do ruky a druhý posunul ku mne. Tiež som ho zobral ale nenapil sa. 

ZSSR: Dotrepeš mi nabudúce domov TSAR bombu?

Sovietska ríša: Nie, jedine ty vieš ako ju postaviť, neviem kde by som ju vedel. 

ZSSR: Odkiaľ to máš? 

Sovietska ríša: Od jedného Aziata... 

ZSSR: Fajn a prečo si to nemohol vybaviť potom ako si utiekol zo školy a mal niekoľko voľných hodín?

Sovietska ríša:... nevedel som že to vedieť...

ZSSR: Ale viem, volal mi tvoj triedny učiteľ, vraj si si na konci hodiny ešte pred zvonením zbalil veci a vyskočil z okna triedy na druhom poschodí. Čo mi k tomu povieš?

Sovietska ríša: *povzdych* Išlo po mne NATO. Mal som nejaké problémy na tele, pretože nesúhlasím s tým, že nebudem cvičiť, viem, že by som mal ale-

ZSSR: Nemal, máš vedieť chodiť ale nie behať. 

Sovietska ríša: No... povedal som mu že v školskom poriadku je že sa to môže za určitých podmienok ak mám zranenie ktoré sa stalo v škole tak nemusím cvičiť a on odo mňa chcel aby som to povedal aj keď to tam nebolo a ja som to vedel, čím som zabil hodinu namiesto cvičenia a keď som chcel nechať po škole povedal som mu presné miesto a odsek kde je napísané že sa to nesmie čím som z neho urobil blbca a potom on koncom fyziky vletel do triedy s tým že má niečo osobné a chce si ma od EU "požičať" a vzhľadom na to, že to skončilo pri poslednom takomto "požičaní si ma" z vyučovania - skončil som s vydlubnutým okom a prevŕtanými kolenami som len zobral veci a vypadol z triedy najrýchlejšou možnou cestou čo bolo v tomto okne. 

Vysvetlil som. Otec sa na mňa trochu zmätene ale stále celkom kľudne pozrel akoby mi nechcel veriť. 

ZSSR: A kde si teda bol celý čas?

Sovietska ríša: Nie... bol som s priateľom. A neboj sa, nie je to nikto zo severských štátov ani z Ameriky. Zdrhol cez prestávku a asi do obeda sme boli spolu a potom som... išiel zobrať tú bombu, ktorý som nemohol pretože to bolo od tej krajiny za ktorou som bol včera a dohodli sme sa na presný čas. 

ZSSR: Fajn... To by som celkom bral, ale nabudúce mi povedz, že potrebujem ospravedlnenku. 

Sovietska ríša: Prepáč, nevedel som či budeš súhlasiť...

ZSSR: *povzdych* Ale vysvetli mi ešte niečo. Dnes som chcel ísť nakúpiť ale obchod bol zavretý a tak som musel ísť do supermarketu v centre. A náhodou som tam stretol Francúzsko. 

Ajaj, už tuším kam to miery. 

ZSSR: Mali sme spoločnú cestu a tak sme spolu hovorili. A a ty teraz hovor prečo si mi klamal. Žiadny štát ako Boumogne vo Francúzsku nie je a zrejme ani nikde inde na zemi. 

Sovietska ríša: Prepáč mi to, chcel som ti o tom povedať ale-

ZSSR: To ma nezaujíma, mlč. Povedz mi prečo a kde si bol naozaj keď si išiel preč. 

Sovietska ríša: ...Bol som u Američanov...

ZSSR: ČOŽE?!

Sovietska ríša: Otec, prisahám keby som nemusel nešiel by som tam. 

ZSSR: A ako si musel??!

Sklonil som hlavu a chvíľu bol ticho. Nechcel som o tom hovoriť ale už som si zvykol že robiť tajnosti pred otcom nie je na dlho možné. Vždy príde na to kde je pravda a keby som odmietol hovoriť nakoniec by ma donútil a tak som to veľmi nepreťahoval.

Sovietska ríša: *povzdych* Povedali mi že musím prísť inak na mňa pošlú NATO....:(

ZSSR: Prečo si mi o tom nepovedal už dávno?! 

Sovietska ríša: Nevedel som ako. Naštvalo by ťa to. 

ZSSR: Teraz ma to naštvalo! Keby si mi o tom povedal ty tak by som sa ti snažil pomôcť, dal by som ťa preč zo školy kým by to šlo. Ale keď zistím že mi môj vlastný syn klamal od nejakej kapitalistickej ženy zo západu tak to ma nasralo!

Sovietska ríša: Prepáč, urobil som chybu...

ZSSR: Sowiet teraz ma počúvaj. Mám priateľov ktorý majú deti v tvojom veku o tom vieš a určite si si všimol že sa k nim ich rodičia správajú inak než ja k tebe. 

Sovietska ríša: Prečo o tom hovoríš?

ZSSR: Pretože mám dojem že o tom poslednou dobou rozmýšľaš. Lenže ja by som sa k tebe správal inak keby si sa ty nesprával ako vôl. Snažil som sa ti veriť ale klamal si mi, musím ti kontrolovať zošity ako prvákovi, teba to baví? Mňa ani nie.

Sovietska ríša: Viem ale... *povzdych* Ani mňa to nebaví... len ti o niektorých veciach nemôžem povedať. 

Chytil ma za bradu a pritiahol ma k sebe cez stôl medzi nami. 

ZSSR: POZERAJ NA MŇA! Vieš kto som?!

Prikývol som ale kvôli zovretiu jeho ruky som nemohol odpovedať. 

ZSSR: Som tvoj otec! Mne môžeš a MUSÍŠ hovoriť VŠETKO! Myslíš si že by som ťa niekedy podrazil?! 

Pokrútil som hlavou. 

ZSSR: Tak prečo by si mi o tom nemohol povedať?! O akých veciach si myslíš že by si mal mať predo mnou tajomstvá?!

Pustil ma a ja som sa stiahol späť na svoju stranu stola.

Sovietska ríša: Ja neviem, len som nechcel... musieť vysvetľovať. Bál som sa že mi povieš že je to zle a nebude žiadne riešenie aj keď viem že tvoj úsudok je vždy správny a keby si povedal že je to blbosť tak by to blbosť bola ale neviem čo som mal v hlave. ...Naviac som u Amíkov mohol zostať tú nedeľu keď mali prísť na kontrolu tie organizácie... aj keď to asi nebol dobrý nápad. 

ZSSR: Sowiet! Odteraz už mi o takýchto veciach budeš hovoriť a keď sa ťa na niečo spýtam tak chcem pravdivú odpoveď! Nie žiadne klamstvá ani polopravdy! A nechcem ani vidieť také že mi o niečom nepovieš, furt lietaš v nejakom probléme a potom to len zhoršíš rozumeno?!

Sovietska ríša:...Áno...

ZSSR: Chceš mi povedať ešte niečo?

Spomenul som si na Taliansko ale potom som pokrútil hlavou. Povedal som o tom že som bol von s kamarátom nie?

ZSSR: Fajn. Ale nech ťa proletári všetkých krajín ochraňujú keď ešte raz niečo takéto zistím! Teraz si choď napísať úlohy, predpokladám že za tie 2 týždne čo si nebol v škole máš čo dobiehať, skontrolujem ti to.