Tajomstvá temnej minulosti | Sovietska ríša

Straré známosti

Nakoniec som nemusel čakať. Ten koho som hľadal bol vonku, v uličke vedľa toho klubu si vychutnával cigaretu a prekvapivo bol sám. Nebol s ním nikto ďalší. Išiel som za ním. 

Afganistan: To ma teda poser, nacista, si to ty? Neverím že sa znovu sa stretávame

Sovietska ríša: No ha-ha. Nie som Nacista už to pochop. 

Afganistan: Radšej ti mám hovoriť "komunisticko-nacistická kreatúra"? To moje je lepšie. 

Sovietska ríša: Ako-

Afganistan: Ukrajina mi povedala o tvojej novej prezývke. 

Sovietska ríša: Aha Ukrajina, už som myslel že OSN. 

Afganistan: Ten s nami nie je, mal by si to vedieť. Snaží sa vyzerať ako ten dobrý. 

Sovietska ríša: Už mi to došlo... 

Afganistan: Tak čo chceš? Mal si dôvod sem doliezť alebo len chceš otravovať. 

Sovietska ríša: ...Potrebujem lietadlo. 

Afganistan: Aha lietadlo, a aké?

Sovietska ríša: Boejing 767 a potrebujem to doručiť do Ameriky. 

Afganistan: Veeeľmi vtipné. Ale s Amerikou mám dohodu že už na neho žiadne teroristické nálety robiť nebudem ak neurobí prví nejakú sprostosť takže choď domov. 

Sovietska ríša: Neviem pilotovať lietadlo. -_-

Afganistan: Tak s tým ti nepomôžem. Od dvojičiek do kokpitu nesadnem...

Sovietska ríša: Preto nechcem lietadlo ale bombu. Nevyznám sa, potrebujem niečo čo by bolo schopné vyhodiť do vzduchu pár amíkov. 

Afganistan: To by šlo, záleží na tom či máš čím zaplatiť. :/

Zložil som z chrbta batoh, vytiahol z neho spleť 5-eurovích bankoviek a pár mincí a podal ich Afganistanu. Zatiaľ čo si to zobral vytiahol som aj zbraň a schoval ju za chrbtom. Kým si peniaze aspoň z časti prepočítal namieril som mu zbraň na hlavu. 

Afganistan: Za toto ti nedám ani granát. 

Sovietska ríša: Ja viem, je to len prvá časť platby. Dokončím ju tvojim životom. 

Zdvihol hlavu a uvedomil si v akej je situácii. Viem že by ma stlačenie spúšte stálo mnoho práce s upratovaním vraždy aj keď je toto pochybná časť mesta a potulujú sa tu rôzny vagabundi, Afganistan vedel že by som bol schopný ho zabiť aj keď by som ho musel zbierať a tak len zdvihol ruky ku hlave.

Afganistan: Dobre, dobre, ukľudni sa. Odlož tú zbraň a dohodneme sa. 

Sovietska ríša: Tak moc ti neverím. Daj mi záruku. 

Afganistan: Akú záruku?

Sovietska ríša: Záruku že keď neodložím zbraň a nechám ťa žiť neojebabríš ma a neprídeš za mnou s ďalšími zbraňami. Niečo čo sa nedá vrátiť. :)

Afganistan: Nič také nemám sakra, odlož tú vec a keď chceš môžem ti niečo dať hneď. Mám sklad kúsok odtiaľto. 

Jordánsko: HEJ! Ruky preč od môjho brata!

Ani som sa nepohol, len som jedným očkom pozrel na štát stojaci vo vchode do uličky. Nemusel som sa však ani pozerať aby som vedel že na mňa niečím mieri, len som nevedel čím. Zbraň som nevedel identifikovať ale tipol by som to na niečo z blízkeho východu z obdobia okolo roku 1970. Dlhá strelná zbraň, súdiac podľa odhadovanej kapacity zásobníka zrejme automat. 

Sovietska ríša: Nepleť sa sem. 

Jordánsko: ZAHOĎ TO LEBO TI PRESTRELÍM HLAVU!!!

Afganistan sa jemne pousmial v očakávaní že budem reagovať rovnako ako on. Lenže on si svoj život (prekvapivo vzhľadom na to ako sa k nemu správa) váži dosť na to aby sa bál ho ukončiť tu ta teraz na rozdiel odo mňa. :)

Ignoroval som teda samopal v jeho ruke, namieril svoju zbraň na neho a v priebehu sekundy mu dva krát vystrelil do brucha. Hneď začal strieľať ale nemieril. Využil som že guľky lietajú všade len nie kde majú a postavil sa do uhlu v ktorom je prakticky nemožné aby trafil mňa a Afganistan nie. Hneď prestal strieľať. Namieril som zbraň znovu na toho teroristu. 

Sovietska ríša: Zahoď zbrane!

Prikývol a bez slov vyhodil na zem colt ktorý mal za opaskom aj oba automaty prehodené cez plecia. Nevedel som či je to všetko ale bral som tak že áno. 

Sovietska ríša: Otoč sa ku stene!

Urobil to. 

Sovietska ríša: Ruky na stenu a hore. 

S malým zaváhaním to urobil.

Sovietska ríša: Vyššie, chcem ich vidieť. A nohy od seba. 

Afganistan: Ojebeš ma?

Sovietska ríša: Áno, aj to sa môže stať ak ma budeš veľmi štvať. Ale nie som na živých chlapov. ;) A už mlč!

Prišiel som k Jordánsku a postavil sa tak na bokom k uličke aby som videl ak by niekto znovu prichádzal, aby som videl na Jordánsko aj na Afganistan. 

Sovietska ríša: Odlož ten automat. 

Jordánsko: Čo?

Sovietska ríša: Odlož to!

Jordánsko: Čo?

Sovietska ríša: Automat kurva!

Jordánsko:...Myslíš samopal?

Prikývol som a on to posunul bokom. Čudoval som sa že ešte má chuť sa so mnou naťahovať. Povedal by som že mám menej času, niekto musel počuť streľbu a prísť ale... neprišiel. Zrejme je to v tejto štvrti častejšie než som čakal. Neprestal som mu mieriť na hlavu ale vytiahol som z vrecka obväz a podal mu ho. 

Jordánsko: Čo?

Sovietska ríša: Nebol si môj cieľ a ja ti nepomôžem keď na teba musím mieriť aby si niečo neskúšal. Tak pracuj inak vykrvácaš! To chceš? Si bledý ako stena. 

Aj keď prekvapene zobral svoju divnú čiapku a použil ju na vytvorenie tlakového obväzu ktorým si poistil rany a spomalil krvácanie, aj keď nemal čo dať dnu a neviem či náboje vyleteli von. Dal by som mu tak 2 minúty života kvôli vnútornému krvácaniu ale on sa celkom držal a ešte si rany zvládol ošetriť. 

Sovietska ríša: Afganistan! Stretneme sa zajtra 15:00 na námestí, príď sám a neskúšaj žiadne pičoviny, ver mi že mňa len tak ľahko neojebeš. ...Yo a zober svojho "brata" do nemocnice, sám sa tam nedotrepe a ja musím ísť.