Do riti takže ma tu predsa len bude držať nasilu. A čo som asi čakal hm? Po tom ako ma sem dotiahol. SAKRA! Prečo sa do všetkého ty skurvený kreténi jebú?! Z každého malého problému urobia ešte väčšiu sračku než je!
No dobre, musím sa upokojiť a rozmýšľať čo ďalej. Mám jedinú zbraň, nôž. Mohlo by mi to pomôcť ale dvere tým nevypáčim a na okne sú mreže. Zrejme kvôli zlodejom alebo niekomu kto by sa mohol snažiť sa sem cez okno dostať pretože toto je stále 1. poschodie ale v úteku odtiaľto mi to nepomôže. Do prdele, ako som sa sem vôbec dostal?! Naozaj ma sem dostali mierové organizácie?
V izbe bol stôl, posteľ, skriňa, stolička a šuplíková skrinka. Dve steny boli vymaľované svetlo modrou farbou, ostatné steny a strop boli biele. Záclony a obliečky na posteli boli svetlo zelené a koberec na zemi svetlo sivý. Izba vlastne pôsobila celkom upokojujúco aspoň kým sa bavíme o jej zariadení.
Unicef sa vrátil a doniesol mi tanier s jedlom. Teda... asi. Malo to X farieb, oranžová, žltá, zelená, a tvary toho toho boli divné.
Unicef: Zjedz to.
Sovietska ríša: Ewww... čo to je?
Unicef: Em... jedlo?
Sovietska ríša: Farebné??
Unicef: Čo?? Proste to zjedz. Mám ťa kŕmiť?
Položil mi to na stôl.
Sovietska ríša: Nie. Nezjem to ani náhodou.
Unicef: Robíš si prdel? Zješ to a rýchlo.
Sovietska ríša: No nie, nebudem to jesť, neviem čo za chémiu v tom je.
Unicef: Čo za- chémiu?
Sovietska ríša: No prečo je to farebné?
Unicef: Lebo je tam korenie a zelenina???
Sovietska ríša: Farebná zelenina?
Unicef: Čo ty si nikdy nevidel mrkvu a kukuricu?
Sovietska ríša: Nie?
Unicef: *povzdych* A čo prosím ťa ješ doma?
Sovietska ríša: Em... chlieb?
Unicef: Iba chlieb?
Sovietska ríša: No. Aspoň viem čo v tom je.
Unicef: Počkaj, počkaj, počkaj. Chceš mi povedať že si za celý život nikdy nejedol nič normálne?
Sovietska ríša: Čo? Čo je na chlebe nenormálne?
Unicef: Nič. Ale vážne si jedol celý život len chlieb?
Sovietska ríša: Chlieb, občas zemiaky alebo mäso...? Na tom je niečo zle??
Chytil sa za koreň nosa a zavrel oči. Úprimne som nechápal čo je zle. Chlieb snáď nie je normálna potravina alebo čo?
Unicef: Volám OSN. Zatiaľ to zjedz.
Znovu odišiel a znovu ma zamkol. Ani ma nenapadne sa toho dotknúť >:(
Time skip -> večer
Odkedy borec odišiel po tom čo som mu povedal že som mýtická postava a jem chlieb sa nevrátil, prišiel až niekedy večer okolo deviatej.
Unicef: Už choď spať. ...Ty si to furt nezjedol?...No dobre, ako chceš, budeš to mať na raňajky. A teraz do postele!
Sovietska ríša: Naser si Unicef.
Chytil ma za ruku pokúsil sa ma hodiť do postele. Ja som vytiahol nôž a namieril mu ho na hlavu.
Unicef: Kde si do riti zobral nôž?
Sovietska ríša: Pustite ma! Hneď!
Nepustil ma ale chytil ma aj za druhú ruku v ktorej som mal nôž na čo som reagoval rýchlim pohybom tej ruky k jeho tvári. Ale zastavil ma. Bohužiaľ. Chvíľu sme sa naťahovali než sa Unicef podarilo otočiť môj nôž proti mne a porezať ma ním na krku. Nezasiahol síce tepnu a teda ma tým nezabil a ani to nebola nejak hlboká rana na boku krku, ale bolelo to a jeho pohľad na krv dostatočne upokojil. Pustil ma a ustúpil. Dal som si ruku na krk a prešiel ňou po rane. Pozrel som sa na Unicef a potom na svoju dlaň. Mal som prsty tak do polovice od krvi. To nie je dobré znamenie.
Unicef: ...Prepáč... to som nechcel.
Sovietska ríša: Skurvysyn.
Unicef: Hovorím ti že som nechcel. ...Počkaj, ošetrím ti to.
Sovietska ríša: NEDOTKNEŠ SA MA!
Znovu som chytil nôž a namieril mu ho na tvár. Na chvíľu zaváhal a potom sa zobral a odišiel. Išiel som už spať. Na ranu som nedbal, čoskoro by to malo prestať bolieť a nevadí mi keď tu niečo zašpiním.
ESTÁS LEYENDO
Tajomstvá temnej minulosti | Sovietska ríša
Fanficskús a uvidíš ;) Nie je to USSR x Reich! >:( Ale pozor: nadávky, krv, hrubé zaobchádzanie, šikana, sebapoškodzovanie, zmienky o totalistických režimoch, samovražda možno dve atd... Príbehom nechcem nikoho uraziť, veci ktoré by sa mohli zdať nepr...