Tajomstvá temnej minulosti | Sovietska ríša

V pasci

Do riti takže ma tu predsa len bude držať nasilu. A čo som asi čakal hm? Po tom ako ma sem dotiahol. SAKRA! Prečo sa do všetkého ty skurvený kreténi jebú?! Z každého malého problému urobia ešte väčšiu sračku než je! 

No dobre, musím sa upokojiť a rozmýšľať čo ďalej. Mám jedinú zbraň, nôž. Mohlo by mi to pomôcť ale dvere tým nevypáčim a na okne sú mreže. Zrejme kvôli zlodejom alebo niekomu kto by sa mohol snažiť sa sem cez okno dostať pretože toto je stále 1. poschodie ale v úteku odtiaľto mi to nepomôže. Do prdele, ako som sa sem vôbec dostal?! Naozaj ma sem dostali mierové organizácie?

V izbe bol stôl, posteľ, skriňa, stolička a šuplíková skrinka. Dve steny boli vymaľované svetlo modrou farbou, ostatné steny a strop boli biele. Záclony a obliečky na posteli boli svetlo zelené a koberec na zemi svetlo sivý. Izba vlastne pôsobila celkom upokojujúco aspoň kým sa bavíme o jej zariadení.  

Unicef sa vrátil a doniesol mi tanier s jedlom. Teda... asi. Malo to X farieb, oranžová, žltá, zelená, a tvary toho toho boli divné. 

Unicef: Zjedz to.

Sovietska ríša: Ewww... čo to je? 

Unicef: Em... jedlo?

Sovietska ríša: Farebné??

Unicef: Čo?? Proste to zjedz. Mám ťa kŕmiť?

Položil mi to na stôl. 

Sovietska ríša: Nie. Nezjem to ani náhodou. 

Unicef: Robíš si prdel? Zješ to a rýchlo.

Sovietska ríša: No nie, nebudem to jesť, neviem čo za chémiu v tom je.

Unicef: Čo za- chémiu? 

Sovietska ríša: No prečo je to farebné?

Unicef: Lebo je tam korenie a zelenina???

Sovietska ríša: Farebná zelenina?

Unicef: Čo ty si nikdy nevidel mrkvu a kukuricu? 

Sovietska ríša: Nie?

Unicef: *povzdych* A čo prosím ťa ješ doma?

Sovietska ríša: Em... chlieb?

Unicef: Iba chlieb?

Sovietska ríša: No. Aspoň viem čo v tom je. 

Unicef: Počkaj, počkaj, počkaj. Chceš mi povedať že si za celý život nikdy nejedol nič normálne?

Sovietska ríša: Čo? Čo je na chlebe nenormálne?

Unicef: Nič. Ale vážne si jedol celý život len chlieb?

Sovietska ríša: Chlieb, občas zemiaky alebo mäso...? Na tom je niečo zle??

Chytil sa za koreň nosa a zavrel oči. Úprimne som nechápal čo je zle. Chlieb snáď nie je normálna potravina alebo čo?

Unicef: Volám OSN. Zatiaľ to zjedz. 

Znovu odišiel a znovu ma zamkol. Ani ma nenapadne sa toho dotknúť >:(

Time skip -> večer

Odkedy borec odišiel po tom čo som mu povedal že som mýtická postava a jem chlieb sa nevrátil, prišiel až niekedy večer okolo deviatej. 

Unicef: Už choď spať. ...Ty si to furt nezjedol?...No dobre, ako chceš, budeš to mať na raňajky. A teraz do postele!

Sovietska ríša: Naser si Unicef. 

Chytil ma za ruku pokúsil sa ma hodiť do postele. Ja som vytiahol nôž a namieril mu ho na hlavu. 

Unicef: Kde si do riti zobral nôž?

Sovietska ríša: Pustite ma! Hneď! 

Nepustil ma ale chytil ma aj za druhú ruku v ktorej som mal nôž na čo som reagoval rýchlim pohybom tej ruky k jeho tvári. Ale zastavil ma. Bohužiaľ. Chvíľu sme sa naťahovali než sa Unicef podarilo otočiť môj nôž proti mne a porezať ma ním na krku. Nezasiahol síce tepnu a teda ma tým nezabil a ani to nebola nejak hlboká rana na boku krku, ale bolelo to a jeho pohľad na krv dostatočne upokojil. Pustil ma a ustúpil. Dal som si ruku na krk a prešiel ňou po rane. Pozrel som sa na Unicef a potom na svoju dlaň. Mal som prsty tak do polovice od krvi. To nie je dobré znamenie. 

Unicef: ...Prepáč... to som nechcel. 

Sovietska ríša: Skurvysyn. 

Unicef: Hovorím ti že som nechcel. ...Počkaj, ošetrím ti to. 

Sovietska ríša: NEDOTKNEŠ SA MA!

Znovu som chytil nôž a namieril mu ho na tvár. Na chvíľu zaváhal a potom sa zobral a odišiel. Išiel som už spať. Na ranu som nedbal, čoskoro by to malo prestať bolieť a nevadí mi keď tu niečo zašpiním.