Nostalgia

11 3 0
                                    

Cestou do školy som takmer nabral niekoľko ľudí a mal som čo robiť aby som nenarazil do stien a dopravných značiek. Bol som mimo ako asi ešte nikdy. Do triedy som dorazil s 15 minútovým meškaním, EU ma zhučal ale bolo mi to hlboko niekde, išiel som si sadnúť do zadnej lavice a zaspal.

Zobudil som sa a zistil som že Srbsko do mňa opakovane drgá aby ma zobudil. Zdvihol som hlavu a uvedomil si že na mňa čučí celá trieda vrátane EU. 

EU: Haló?? Dobré ráno :) Som rád že je tu také príjemné prostredie že si až zaspal ale nechceš si to nechať na doma? 

Sovietska ríša: Prepáčte... 

Rýchlo som sa ospravedlnil a sklonil hlavu. 

EU: Poď ku tabuli. 

Postavil som sa. Problém bol že tabuľa bola prázdna a ja som nevedel čo sa doteraz dialo. 

Sovietska ríša: Prepáčte, aká je hodina?

Trieda mi odpovedala hlasným smiechom. EU si povzdychol a odpovedal mi. 

EU: Je Angličtina. Napíš vetu: <<Čo ste robili keď ste si uvedomili že ste stratili kľúče?>>

Napísal som na tabuľu odpoveď <<What did you do when you realized that you have lost keys.>> a bol veľmi prekvapený keď mi EU povedal že je to správne iba tam nemá byť to "THAT" Išiel som si sadnúť. O pár minút zvonilo ale Srbsko na mňa po zvyšok hodiny pozeralo. Bežne ma ignoruje takže som bol trochu nervózny. 

Po zvyšok vyučovania som sa nevedel sústrediť, musel som myslieť na Nemecko alebo na tú udalosť z dnešnej noci. Mal som pre to už normálne vysvetlenie ale aj tak som na to musel myslieť. Jednoducho to bolo strašidelné a ešte furt som sa z toho nespamätal. Cítil som zvláštny a neopodstatnený pocit nostalgie. Netuším čo to na mňa tak doľahlo ale jediné čo som chcel, bolo byť teraz doma, v bezpečí a bez ľudí okolo. O samote, vo svojej posteli a spať. V pokoji bez vyrušovania. Mal som pocit že prostredie v ktorom práve som je ekvivalentom bojového poľa, všetci v okolí sú moji nepriatelia a mne došla munícia. Viac ako kedykoľvek predtým som si želal byť vo svojej bezpečnej zóne. Niekde kde na mňa nikto nemôže. Ale to bol dosť blbý čas na to že bola ani nie druhá hodina, a dnes sme ich mali 7.  Netuším ako prežijem zvyšok dňa. 

Tajomstvá temnej minulosti | Sovietska ríšaWhere stories live. Discover now