SARAH´S POV
Obliekla som sa do outfitu nachystaného od Mii. Vyzerala som super. Znie to namyslene, ale je to pravda. „Nezabudni si mobil. Musíš ma informovať, keby sa niečo deje.“ Bože, ona si naozaj myslí, že sa niečo stane. „Nechceš nás náhodou sledovať?“ Dala som si ruku v bok. „Nie, dnes mám niečo iné na práci.“ Obišla ma a išla do svojej izby. Zavrela dvere, aby som ďalej nevyzvedala. Neodradilo ma to. „Dnes príde pán Espinosa?“ Neozývala sa, no ozval sa Matt, ktorý stál s úsmevom na tvári za mnou. „Áno dnes prídem.“ Neisto som sa otočila k nemu. „Tak ja pôjdem.“ Povedala by som, že som vyrobila trapas Mii, ale skôr som ho vyrobila sebe. Na ceste dolu po schodoch som sa zamýšľala, či som si nič nezabudla. Myslím, že nie. Vlastne, zabudla som. Pomstiť sa Mii. Otočila som sa ešte k Mattovi. „Matt?“ Venoval mi pohľad. „Mia ma svoje dni, tak to pochop a buď na ňu dobrý.“ Ostal celý červený a ja som musela pokračovať v ceste, pretože by som asi vybuchla od smiechu. Vyšla som von z domu a tam som explodovala. Trvalo to celú cestu, až k Nashovi. Otvoril mi dvere s nechápavým výrazom. „A tebe sa čo stalo?“ Nahodil úsmev, z ktorého ma skoro položilo. „Ale nič.“ Mávla som rukou a vošla som dnu. „Dnešný program znie ako?“ Vyzvedala som. „Budeme tu. Nechcem ťa niekam ťahať. Viem, že ťa všetko bolí.“ Vďaka ti bože, že je taký múdry. „Ani nevieš, ako mi odľahlo.“ Vydýchla som a on nahodil víťazný úsmev. Vie ako na mňa. Ja som taká zložito-jednoduchá osoba, čo Nash už asi zistil. „A to je celý program?“ „Keďže si nemohla vidieť Expelled, vybavil som ho, aby prišiel k nám domov.“ On má vážne skvelé nápady. Na ten film som sa tešila strašne dlho. Dokiaľ by ho niekto zavesil na internet, trvalo by to večnosť. „Máme menšiu kinosálu, takže s priestorom problém nebude.“ „A to tu budeme samy?“ Nahodil škodoradostný úsmev. „Budeme. Ostatní prespia v hoteli, blízko miesta premiéry.“ „A Skylynn?“ Nadvihla som obočie. „Tá tam prespí tiež. Všetko som vybavil.“ On sa strašne rýchlo dokáže zbaviť 10 osôb naraz, pokiaľ nepočítam Isaaca. „Bojíš sa so mnou sama?“ Tento krát nadvihol obočie on. Bojím sa? Záleží čoho. „Kto by sa teba bál, prosím ťa.“ Pretočila som očami a on sa začal približovať. „Uvidíme.“ Pošeptal mi jemne do ucha a ja som cítila jeho teplý dych. Telom mi prešla zima. Odstúpil a otočil sa smerom do kuchyne. Moje kroky viedli za ním. Na stole bol položený popcorn. „Páni, naozaj sa cítim ako v kine.“ Pousmial sa a zobral do rúk popcorn. Bez slov, sme sa vybrali do kinosály. Na prvý dojem to pôsobilo ako luxusná kinosála. Po stenách bolo zaujímavé osvetlenie modrej farby. Na prednej stene, bola veľká obrazovka, ktorá je základ tejto miestnosti. V strede miestnosti sa nachádzala luxusná čierna sedačka. Vyzerala pohodlne. Neodolala som a skočila som na ňu. Muselo to vyzerať, ako keby som malé dieťa. Do oka mi padol bar, ktorý sa tiež nachádzal v miestnosti. Presnejšie na boku. Jeho zadnú časť tvorila stena plná alkoholu. Nič pre mňa a dúfam, že pre Nasha tiež nie. „Alkoholici.“ Pošeptala som si pre seba. „Chceš naliať?“ Nash sa ma spýtal pri pohľade na bar. „Nie, ja nepijem.“ Zavrtela som záporne hlavou. „Tak to sme dvaja.“ Povedal pokojným hlasom a prisadol si. Popcorn sme mali položený medzi nami a pomaly sme jedli. Film sa začínal a nám chýbali ešte nápoje. Nash sa pomaly zdvihol, aby nevysypal popcorn. Išiel k baru. Nemali tam len alkohol, ale aj normálne nealkoholické nápoje. „Môže byť?“ V ruke držal dve Arizony. Začali mi žiariť oči. „Hej.“ Jemne som prikývla. Plechovky položil na stôl a už nás nič nerušilo, až na Miu. „Po prvé, zabijem ťa a po druhé, ako to ide?“ Aká záporno-kladná správa. Odpísala som jej. „Pôjde to dobre, pokiaľ ma nezabiješ.“ O chvíľu mi prišla odpoveď. „Konkretizuj...“ Určite jej pred Nashom budem opisovať naše rande. Naozaj jej preskočilo. Čo nemajú, čo s Mattom robiť. Nash sa na mňa nepozeral, pretože tiež hľadel do mobilu, ale predsa. Je v blízkosti a náhodou uvidí, čo si píšeme. Asi si píše s Mattom. Sa s Miou dohodli. Mii som neodpísala a ignorovala som ju. Po celý film sme sa smiali. Cameron je naozaj dobrý herec. Zaujala ma scéna, ktorá práve bežala vo filme. Cameron sa išiel pobozkať s Liou. Cítila som Nashov pohľad na mne. Nedalo mi to a otočila som sa aj ja. „Mám veľkú chuť ťa pobozkať.“ Vypadlo z neho. „A čo ti v tom bráni?“ Páni, tá scéna nás nabudila. „Popcorn.“ Ako toto mohol povedať? Neskutočne som sa začala smiať a hneď som ten popcorn odložila na stôl. „Ešte niečo prekáža?“ Spýtala som sa, no slovnej odpovede som sa nedočkala. Nash ma pobozkal, čo nemal robiť, pretože sa to trochu zvrtlo. Tohto som sa najviac obávala. Tá Mia je bohovo dobrá veštica. Nash mi začal dávať dole riflovú bundičku a hneď nato aj sveter. Nechcela som byť pozadu, tak som mu dala dole jeho biele tričko. Keď som si uvedomila, čo robíme, nenápadne som začala protestovať. „Neznamená, že keď ti Mia dala povolenie znásilniť ma, že ti ho dávam aj ja.“ Povedala som mierne medzi bozky. „Nevyzeráš, že by ti to vadilo. Ja som si sám tričko nevyzliekol.“ Tak toto mi nevyšlo. Začala som sa červenať. Pokiaľ toto skončí iba pri bozkoch, budem rada. Aj keď silno pochybujem. Vlastne to nechcem radšej ani vedieť. Nash ma začal bozkávať po odhalenej časti môjho tela. „Nash počkaj.“ Necítim sa byť ešte pripravená. Nash ma poslúchol. „Ak nechceš, nemusíme to robiť. Pochopím to.“ „Prepáč, ale ja naozaj ešte nemôžem. Teraz určite nie.“ Neisto som prehovorila a Nash sa pousmial. „Toto by určite neviedlo len k bozkom.“ „A čo ak ti sľúbim, že bude?“ Predložil mi návrh a ja som začala váhať, čo mu odpoviem. Čo ak nedodrží slovo. Sedela som tam len v nohaviciach a podprsenke. Nash vedľa mňa bez trička. A teraz mám ako rozmýšľať? Preboha, teraz by sa mi zišla Mia. „Pokiaľ to ostane len pri tom, súhlasím.“ Nemôžem uveriť, že som to prijala. La ma zmenilo za pár týždňov na peknú divošku. „A nechceš ísť inam? Myslím do izby.“ „Áno, bude to tam pohodlnejšie.“ Usmiala som sa a on ma chytil za ruku. Namierili sme si to do jeho izby. Vyzlečené veci sme si nechali v kinosále. Netuším, čo práve robím, ale o chvíľu to zistím. Keby nás niekto stretne po ceste do jeho izby, myslí si, že ideme robiť len jedno. Vošli sme do jeho izby a on si ma vysadil na pás. Obmotala som si nohy okolo neho, pretože som sa zľakla. Bol to reflex. „Neboj sa, nič sa nestane.“ Položila som hlavu na jeho rameno a nasávala jeho vôňu. Pomaly ma preniesol až k posteli, kde ma položil. Neustále som mala nohy obmotané, čo ho držalo stále pri mne. Konečne sme pokračovali v bozkávaní. Nebolo to ani tak dlho, ale chýbalo mi to. Nepáčilo sa mi, že má nado mnou moc. Pretočila som nás, celou mojou silou, čo Nash využil a stiahol mi nohavice. Spodnej bielizne sa nedotkol. Taká bola dohoda a on hu len plnil. Spravila som to isté, čo on. Hmm, boxerky a niečo so slušnou veľkosťou v nich. Venovala som tomu dlhý pohľad. Nash nahodil znovu zákerný úsmev. Naša dohoda ma pripravila o toto. Bože, asi som v nebi. Moju neprítomnosť využil Nash, ktorý nás pretočil a zase prevzal nadvládu. Jednoducho chcel dokončiť to, čo mal rozrobené dole. Ja som sa moc nečinila. Proste som si užívala každý okamih. Miestami ma aj mrzela naša dohoda. Však toto nie je posledná noc, ani chvíľa s Nashom. Nasha som požiadala, aby nás prikryl. Bola mi trochu zima. Áno, aj v La je zima, ale až na večer. Grier sa dočinil a od únavy sme obaja zaspali. Po pravde, ani som necítila moje bolestivé miesta. Bol naozaj opatrný. Láska proste lieči. A možno aj nadržanosť.
Myslím si, že táto časť nepotrebuje komentár:D.
Thanks<3
YOU ARE READING
Maybe Someday
FanfictionPočula som iba „Prepáč." V tej sekunde mi moja zvedavosť nedala a musela som sa pozrieť, kto to bol. V tú chvíľu som sa zahladila do najkrajších modrých očí. Tie oči mi boli tak povedomé. Ale nedovolili mi pozrieť sa na celú tvár toho človeka. Náš o...