It's over?

468 43 2
                                    

SARAH´S POV

 Moje pocity ma priviedli až k tejto pesničke. Jediný priateľ v tejto chvíli je táto pesnička. Pocity v nej. Tá hudba. Proste všetko! Inokedy by som takúto situáciu riešila s Nashom, no teraz je on ten, ktorý ju zapríčinil. Našťastie pri mne stoja moji praví priatelia. Musím sa priznať, že som už rozmýšľala aj o tom najhoršom. O odchode z USA. Vrátiť sa späť domov a na všetko zabudnúť. Či už zlé alebo dobré. Ale to nespravím, pretože sú tu stále tí ľudia, na ktorých mi záleží. Keď som dospievala pesničku, vypla som nahrávanie. Pustila som si ju ako to znelo. Keby nie som taká uzavretá, nikdy by som ju tak nenaspievala. Zavrela som oči a nechala sa unášať jej textom. Nejde o to, že som to spievala ja, ale o to o čom sa v tej pesničke spieva. Niekto položil ruku na moje plece. „Zaspievala si to krásne.“ Pošepkal. Ten hlas som potrebovala počuť. Objať tú osobu, ktorá to povedala. Ale moje svedomie mi to nedovolilo. Tá osoba mi neverí a ublížila mi. Otočila som sa k nemu. Bála som sa mu čo i len pozrieť do očí, aby som nepodľahla. „Krásne by bolo keby odídeš.“ Odvetila som potichu a nechcene. „Počul som o tom, čo sa dnes stalo.“ „Neboj sa, nič som im nepovedala. Nebudem ti predsa kaziť kariéru.“ „Aj keby si im povedala, že sme spolu, tak by mi to neprekážalo.“ O čom tu hovorí? Asi sa zbláznil. „Nehovoril si náhodou, že som ti klamala a že náš vzťah je jeden veľký nezmysel?“ Zvýšila som hlas. „Áno povedal som to a ľutujem to. Bola to chyba, že som ti neveril. Už mi to vysvetľoval aj Sammy a nepočúval som ho.“ „Skvelé, prišiel si nato, že som ti neklamala, ale aj tak je náš vzťah nezmysel, takže o čom sa vôbec bavíme?“ Sklopil pohľad do zeme. Nevedel čo má nato povedať. Toto je naozaj skvelé. „Bol som naštvaný a vtedy neviem čo rozprávam.“ „Takže, keď ťa naštvem, ty povieš niečo zlé a ja ti to potom vždy odpustím. Takto si predstavuješ náš vzťah?“ Vidím, že sa odpovede nedočkám. Načo tu vôbec som a počúvam ho? Pokrútila som nad ním len hlavou a chystala sa na odchod. Úprimne som čakala, že sa dnes konečne udobríme, ale ako vidím, čo bolo to bolo a už sa to nikdy nevráti. Delil ma posledný krok od konca miestnosti, keď ma Nash chytil za ruku. „Ešte mi Sammy niečo povedal.“ Začali sa mi tlačiť slzy do očí, tak som ich privrela a čakala na chvíľu kedy už budem môcť vypadnúť. Bolí ma jeho prítomnosť. Ubližujú mi jeho slová a činy. „Bol by som veľmi hlúpy, keby si nechám zobrať také dievča, ako si ty.“ Prečo to robí? Stále dookola. Musím odísť inak sa neovládnem. Opúšťala som stisk Nashovej ruky, ale on ma nechcel pustiť. Tento krát si ma pritiahol k sebe úplne. Boli sme si v neskutočnej blízkosti. Hľadela som mu do očí. Presne som vedela čo sa stane. Moje svedomie chcelo od toho utiecť, no moje srdce nie. Ucítila som jeho pery na tých mojich. Po tak dlhej dobe. Skvelý pocit. Chýbalo mi to. Neskutočne moc. Jeho blízkosť, objatie, oči, celý on. Pesnička hrala na celé štúdio a ja som vedela, že sa moje pocity konečne naplnili. Hlavne vtedy, keď sme sa pobozkali. „Do riti a do riti!“ To prvé znelo prekvapene a druhé nadšene. „Ľudia, sorry že ruším, ale nemôžete si prejavovať pocity niekde inde? Toto je moje pracovné miesto. Počkať, vy ste zase spolu?“ Obaja sme sa začali smiať. Táto situácia bola trápna a zároveň vtipná. „My sme sa nerozišli Isaac. Povedzme, že sme sa len udobrili.“ Ujasnil to Nash. „Aha. Inak Sarah o tejto pesničke sa ešte porozprávame!“ „Prečo? Oh, viem. Nemala som používať tvoje pracovné miesto, prepáč.“ „Nie!“ Zakrútil hlavou. Hodila som nechápavý výraz. „Tá pieseň je dokonalá. Nahráme ju a vydáme ako cover. Ale o tom potom. Teraz sa venuj fešákovi.“ Objala som Nasha od pocitu šťastia. Preplietol nám prsty a opustili sme spolu miestnosť. Chcela som ju opustiť sama a teraz ju opúšťam s Nashom, ruka v ruke. Nebavíte sa spolu niekoľko dní a príde vám to ako večnosť. Chcem mu toľko toho povedať. „Ideme do izby?“ „Môžeme.“ Pousmial sa. Vedenie smeru som prebrala ja a ťahala som ho cez obývačku do mojej izby. „Stop!“ Neviem aký ma Matthew dôvod na nás kričať, ale prečo nie. Teraz mi je všetko jedno. Zastavili sme sa. Na sedačke sedel aj s Miou. Pozerajú Hunger Games. Raz sa prepozerajú. „Potrebuješ niečo?“ Spýtala som sa šťastne. „Napríklad informáciu, čo znamenajú tie ručičky?!“ Rozhadzoval rukami a povedal to ako ženská. „Všetko sa dozvedáme ako poslední Mia, zvykaj si.“ „Veď to ešte nikto nevie okrem Isaaca a vás.“ Nash prevrátil očami. „Nechaj ich. Nevidíš, že sú si vzácni?“ Mia na mňa mrkla a stiahla Matta k sebe, nech nám dá už pokoj. „Vďaka.“ Pošepkala som jej. „Počul som to!“ Ten tiež počuje iba to, čo nemá. 

Dnes má moja veľmi dobrá kamarátka narodeniny, takže jej prajem všetko len to najlepšie a venujem jej túto časť!♥ 

Thanks<3

Maybe SomedayWhere stories live. Discover now