SARAH'S POV
„Ide sa do bazéna!" Niekto kričal z obývačky. Bola som celkom unavená z tej cesty, ale nakoniec som išla. „To ti trvalo. Čo si zaspala?" Pýtala sa nedočkavá Lý. Mia už bola v bazéne a Isaac s ňou. „Nie, poďme už za nimi." Hneď ako som to dopovedala, Isaac pribehol k nám, zobral ma na ruky a letel so mnou do bazéna. Myslela som, že ho zabijem. „Isaac, nepraj si ma!" Popri mojom nadávaní na Isaaca sa k nám pridala aj Lý, ktorá sa neskôr začala s Isaacom doberať. Ja som sa rozprávala s Miou. „Čo vlastne robí tvoj brat?" Vyzvedala som pri pohľade na ten luxus, v ktorom teraz bývame. „Má vlastné hudobné štúdio." Toto upútalo moju pozornosť, pretože ja spievam veľmi rada. „Aha a kde ho má?" „Tu v dome. Neukázal ti ho?" „Nie." Zdôraznila som naštvane. „Tak poď ja ti ho ukážem." Vyšli sme z bazéna a nechali tam Lý aj s Isaacom. Mia mi ukázala to štúdio. Bolo úžasné. „Choď niečo zaspievať!" Navrhla Mia. „Dobre, ale vieš vôbec ako sa to používa?" „Nie. Ja to zvládnem neboj." Už vtedy som mala pocit, že niečo pokazíme. Mii sa podaril zapnúť mikrofón. „Čo mám spievať?" „I See Fire." Spievala som asi minútu, keď som započula aj s Miou smiech a krik. Prestala som hneď spievať a Mia vypla mikrofón. Išli sme na terasu. Lý bola v bazéne a Isaac sa rozprával so susedmi. Teda rozprával, skôr kričal. „Ale chlapci, ja viem že mi závidíte moje ženy." „Nie sme tvoje ženy!" Zase sme odporovali zborovo. Asi to počuli aj chalani, keďže sa začali smiať. My sme sa smiali tiež, okrem Isaaca. Ten sa urazil a chystal sa odísť asi do izby. Prekazil mu to zvuk zvončeku. Neviem kto to bol, ale viem že sa bavili o fotkách. „Tvoj brat je model, či čo?" „Jasné, čistý narcis." „Tak prečo sa dohaduje s niekým o fotkách." Vyzvedela som od Mii. Lý plávala a počúvala nás. „Ja neviem, asi niečo z práce." Už sme to ďalej neriešili, až pokiaľ neprišiel Isaac a neoznámil nám, že nám vybavil fotenie s tým fotografom. „A ako sa volá?" „Preboha, čo sme modelky?" Zase sme Isaaca zahŕňali otázkami. „Nevyzvedajte! To bude prekvapenie. Ale jedno vám prezradiť môžem." Chvíľka ticha a napätia. „Nebudete tam samé. Budete sa fotiť ešte s niekým." „Toto si nemal hovoriť, teraz budem nervózna ešte viac!" Lý začala šalieť. Ona sa vždy rada fotila, ale ešte nikdy profesionálnym fotografom. To asi žiadna z nás. Lý celý večer riešila iba to fotografovanie. Nás to už nebavilo počúvať, tak sme zaliezli do izieb. Moc sa mi nedarilo zaspať, pretože som musela rozmýšľať nad všetkým, ale hlavne nad Nashom.
Moje prvé, krásne ráno v La. Ani nie som už unavená. Zbehla som dole až na terasu. Tento krát som počula tie mužské hlasy ja. „Dnes ideme na kolotočé!" „Ja s vami už nejdem. Minule to dopadlo hrozne." Stále som ich počúvala, ale počula som aj nejaké kroky za mnou. Otočila som sa uvidela som Isaaca. „Dobré ráno. Dnes sú tu nejaké kolotoče?" „Ahoj, áno. Ako každý rok." Stáli sme s Isaacom na terase a rozprávali sa ďalej. „A ty si nás tam ani nepozval? Pekné od teba!" „Kto povedal, že som vás tam nechcel pozvať?" Túto odpoveď som nečakala. Už som sa iba usmiala s pocitom, že ideme na kolotoče. „Kto ide na kolotoče?" „Oh, ono to povedalo inú vetu ako fotografovanie." „No, haha." Zase som tam nechala Lý a Isaaca samých. Chcela som pohľadať Miu. Kde inde by ona bola, ako v kuchyni. „Čo ste tam tak zaujato rozoberali a bezo mňa! Určite ste ma ohovárali." „Hej, celá naša konverzácia bola len o tebe." Otvorila som chladničku a preberala sa v nej. „Tak čo ste potom rozoberali, keď nie mňa?" „Kolotoče." „Myslíš tie, ktoré sú tu každý rok?" Sadla som si k Mii. „Áno, aj ty o nich vieš?" „Jasné. Brat mi každý rok posiela fotky, ako tam bol s priateľmi. Vyzerá to tam fakt super!" „Povedala by som ti, aby si toľko už o tom nekecala, lebo budem o tom rozprávať, ako Lý o tom fotografovaní, ale nemám kolotoče moc v láske, takže pokojne rozprávaj ďalej." Isaac si začal spievať na hudbu, ktorá išla od susedov. „I don't fuck with you!" Všetky sme túto pesničku poznali a ako bolo vidno aj Isaac. Prespievali sme ju skoro celú. A potom sme sa išli najesť.
YOU ARE READING
Maybe Someday
FanfictionPočula som iba „Prepáč." V tej sekunde mi moja zvedavosť nedala a musela som sa pozrieť, kto to bol. V tú chvíľu som sa zahladila do najkrajších modrých očí. Tie oči mi boli tak povedomé. Ale nedovolili mi pozrieť sa na celú tvár toho človeka. Náš o...