Maybe Someday

Mike

LÝDIA'S POV

Zobudila som sa do prekrásneho rána, ale nie sama od seba. Dopomohol k tomu môj mobil, ktorý zvonil ako o život. Kto môže volať tak skoro? „Prosím." Prehovorila som do telefónu ospalým hlasom. „Lýdia, si to ty?" „Síce neviem kto si ty, ale áno, som to ja." Zdvihla som sa z postele a podišla som k zrkadlu, v ktorom som sa "obdivovala". „To som ja, Mike. Počul som, že hviezdiš v La a to rovno po boku Camerona." „Bože môj, ahoj. Už je to tak. Ako to, že si si na mňa spomenul?" Zasmiala som sa. „Veľkou náhodou som práve v La a keďže nie sme schopní sa stretnúť u nás, napadlo ma či nedáme stretko v Amerike." „Chválim tvoj nápad. Rada ťa zase uvidím." „Fajn, pošli mi tvoju adresu, za pár hodín som tam. Teda pokiaľ trafím. Vezmem ťa na obed ak súhlasíš." „Tak fajn, nemám nič na pláne. Pošlem ti to správou. Vidíme sa." „Teším sa, ahoj." Zrušila som ho, aby som mu čo najskôr poslala adresu. Neviem čo tu ten blázon robí. Neskutočne sa naňho teším. Nikdy by ma nenapadalo, že naše stretnutie bude práve v Amerike. Mike je môj veľmi dobrý kamarát ešte z detstva. Naše cesty sa rozišli na základnej škole. Konkrétne v ôsmej triede. Keď boli baby zaneprázdnené alebo sme sa náhodou pohádali, tak Mike bol ten, ktorý si to vždy všetko vypočul. Bola som rada zato, že nemám len kamarátky, ale aj kamaráta. Väčšina chlapcov si to vyložilo ako lásku, ale ja som hľadala len dobrého priateľa. A aj som ho našla. Vtedy sa jeho rodina odsťahovala ďaleko od nás. Nemali v našom okolí žiadnych príbuzných, takže nechodili ani na návštevy. Som zvedavá ako sa zmenil. Možno sa bude inak správať alebo úplne inak vyzerať. Nemala by som nad tým toľko rozmýšľať, pretože nakoniec od strachu nikde nepôjdem. Čo tak sa nachystať?

A je to tu. Nachystaná, hľadím von z okna. Zanedlho môj zrak zaregistruje celkom luxusné auto. Poberiem sa rýchlejšou chôdzou ku vchodu a otvorím dvere. Mike nestihne ani zazvoniť či zaklopať. Chudák. „Ahoj." Objímem ho a vlepím mu veľkú pusu na líce. „Dievča, vyzeráš neuveriteľne. Si čím ďalej tým viac krásna." Obzeral si ma celú. „Ale nepreháňaj. Aj ty si nám trošku opeknel." „Pff, že trošku." Zahral urazeného. Ja som len pretočila očami. „Tak poďme už, pretože som neskutočne hladný." „Áno, ja tiež." Usmiala som sa. Nasadli sme do auta.

Vystúpili sme pred nejakou reštauráciou. Myslím, že to bol náhodný výber. Bola útulná a peknučká. Taká akurát. Mike mi ako pravý gentleman otvoril dvere od reštaurácie. Usadili sme sa a Mike objednal niečo na pitie. „Tak slečna Martin, pochváľte sa, čo máte nové?" Keby mu mám prerozprávať všetky tie roky, čo sme sa nevideli, asi by sme tu boli do večera. „Takže. Momentálne trávim letné prázdniny v La so Sarah a Miou. Bývame u Issaca. Neviem či si ho pamätáš. Je to brat Mii." „Samozrejme že si ho pamätám." Rozhodil rukami. „No a ako už vieš, našla som si tu priateľa. Tak isto aj baby. A veľká výhoda je, že sú všetci naši susedia. Čiže je to brutálne blízko. Môžeme spolu tráviť času koľko len chceme. No a čo ty?" „Ja som rozbehol kariéru maliara. A teraz som prišiel s rodinou dovolenkovať v La. Je tu aj šanca, že pokiaľ sa nám tu zapáči, možno tu ostaneme. Rodičom nerobí problém pracovať v Amerike. Bežne cestujú, takže. Pokiaľ oni budú preč, ja si budem užívať nezávislý americký život." Neverím, že sa stále venuje maľovaniu. Tak predsa sa mu to vyplatilo. Tiež by som si vedela predstaviť ostať tu a užívať si. Neskôr sme si objednali jedlo, ktoré bolo mimochodom výborné. Po pár hodinách už vyrozprávaní sme opustili reštauráciu. Dohodli sme sa na ďalšom termíne stretnutia. Mike ma odviezol domov. Shawn akurát vychádzal z nášho domu. Asi bol za Miou. Pozdravila som ho s úsmevom, ale on sa ani nepozrel. Čo sa tu zase stalo? Mám skvelú náladu a nikto mi ju nesmie pokaziť!

V ten deň som sa nič nedozvedela. Našťastie. Ráno som si urobila kávu, ktorá ma prebrala. Prišiel ma navštíviť Cameron. Ale ani ten nebol moc nadšený. Čo to s tými ľuďmi je? V ruke držal noviny. Predložil ich predomňa. Titulná strana patrila mne a Mikeovi. Konkrétne s nápisom "Lýdia Martin ma náhradu za slávneho vinera Camerona Dallasa".

Áno, zase som tu s novou časťou po 100 rokoch! :D Užívajte posledné dva týždne prázdnin :) A ja sa posnažím napísať ešte aspoň 1 alebo 2 nové časti! 

Thanks<3