Let's play!

514 38 0
                                    

LÝDIA´S POV

 Prebudila som sa na veľké ticho. Znie to zvláštne, ale tu sa väčšinou budí na hluk. Dnes tu vládne zvláštna atmosféra. Odkedy Isaac diskutoval s Miou, tu je klud. Včera tu musel byť na návšteve Shawn, pretože som počula jeho spev a hranie na gitaru. Čo tu mohol robiť? To si zistím neskôr. Vybrala som sa z mojej izby do izby Sarah. Bola prvá, ktorá mi prišla na rozum. Ležala na posteli a nehýbala sa. „Si na tej posteli ako socha.“ „Auu.“ Trošku sa pohla a hneď zasyčala od bolesti. „Bože Sarah!“ Pribehla som k nej. V poslednej chvíli som si uvedomila, že sa jej nemôžem dotýkať. Stála som nad ňou a hľadela na ňu. „To ťa bolia tie modriny, však?“ „Bohužiaľ áno.“ Zamračila sa. „Ani nevieš, ako rada by som ti pomohla, ale netuším ako.“ Nahodila som zúfalý pohľad. „Prečo ma to bolí dnes? Včera ma to nebolelo.“ „To neviem, ale viem, že zavolám doktora. Nemôžem sa pozerať nato, ako trpíš.“ Pokrútila som hlavou. „Blázniš?“ „Nie.“ Vzala som mobil do ruky a už som volala. Možno by mi Sarah v tom aj zabránila, no nemohla sa ani pohnúť. Dovolala som a prijala nenávistný pohľad Sarah. „Doktor je tu za pol hodinu, ešte niečo má.“ „Skvelé. Mám pol hodinu nato, aby som ťa zabila.“ „To ťažko.“ Mrkla som na ňu. Sarah zapípal mobil. „Podaj mi ho prosím.“ To by som nebola ja, keby sa nepozriem, kto jej píše. „Správa od modrooký chlapec.“ „Lý, to neurobíš!“ Presne vedela, čo idem spraviť. „Cutie, nezoberieme dnes niekam Sky? Za pár dní odchádza.“ Aké romantické oslovenie. „Lýdia Martin! Neopováž sa odpisovať!“ Márna snaha. „Hamilton, nechceš prísť sám?“ „Tak to vyznelo dosť nadržane. Ja ťa zabijem!“ Ako som predpokladala, hneď odpísal. „Čo zrazu tak zvodne Madison?“ Takže som celkom uhádla štýl ich písania. Som na seba hrdá. Sarah si len zakrývala tvár. Nemohla sa na mňa pozerať. „Nabudila ma minulá noc, však ty vieš.“ Musela som to čítať nahlas. Vedel som, že ju to užiera. Ďalej už neodpisoval. Zrazu sa rozleteli dvere a v nich stál Nash. Nehorázne som vybuchla. „Som tuuuu!“ „No vitaj.“ Sarah bola stále ticho. Chúďa. „Teraz som trošku mimo. Sarah, písala si mi, že?“ Sarah zavrtela hlavou a ja som sa stále smiala. Nashovi to samozrejme doplo. „Tak a teraz sa bude o teba starať Hamilton. Majte sa hrdličky.“ „Ona má v hlave všetko v poriadku?“ „Bohužiaľ nie.“ Ešte ma aj ohovárajú predo mnou. Kašlem na nich. Idem za Cameronom.

 Vošla som do jeho izby bez zaklopania. Dnes mi to moc nepáli. „Čomu vďačím za takéto krásne prekvapenie?“ „Skôr, čo ťa bude stáť toto prekvapenie.“ Chytil ma za boky a pritiahol si ma k sebe. Schválne som sa mu začala mierne pohybovať pri rozkroku. „Lý!“ Jemne zavzdychal, čo ma nesmierne potešilo. Baví ma provokovať ľudí. Otočila som sa k nemu tvárou v tvár. To znamená, že som činnosť ukončila. Trošku sa zamračil. Ja som si hrýzla do spodnej pery a on ma pritom sledoval. Hneď sa mi vrhol na pery a spustila sa jazyková vojna. Nachvíľu sa odtiahol. Chytil ma za ruku a viedol ma k takej zvláštnej sedačke. Vyzerala ako futbalová lopta a bola nehorázne pohodlná. Posadili sme sa na ňu. Sledovala som Camerona, čo plánuje. „Chcela si sa hrať? Poďme sa hrať!“ Naklonil sa ku mne a začal mi rozdávať bozky po celom krku. Hneď nato, nasledovali cucfleky. Bola som úplne vyvedená z miery. Chcela som to zakryť, tak som mu začala robiť cucfleky aj ja. Bože! Nechcem vidieť naše krky zajtra. Cam chcel byť zase v nadvláde, tak si vyzliekol tričko. Logicky by som si ho mala vyzliecť aj ja, ale predsa, máme sa hrať! Postavila som sa k nemu a prechádzala som mu po tehličkách. Jeho telo je neskutočne vypracované. Môj dotyk ho vzrušoval. Bod pre mňa, nadvláda je moja! „Vyhrala som.“ Jemne som mu pošeptala do ucha a odišla som. Naschvál som zavrtela ritkou, aby to malo nejaký ten efekt.

 NASH´S POV

 „Dobrý deň.“ „Dobrý deň pán doktor.“ Potriasli sme si rukou. Pristúpil k Sarah. „Koľko trvajú vaše bolesti?“ „Dnes ráno začali.“ „A odkedy máte tieto modriny?“ Táto veta ma trochu zabolela. Stále si to priznávam, ako moju chybu. „Toto je tretí deň.“ „Ako ste k ním prišla?“ Sarah sa na mňa pozrela a ja som prišiel o slová. „Bola som udupaná fanúšičkami jednej skvelej osoby.“ Usmiala sa. Zdvihol som pohľad zo zeme na Sarah. Doktor si nás nevšímal, ale zato si pozorne prezeral telo Sarah. „Slečna Smith, predpíšem vám jednu mastičku. Každú modrinu natrieť aspoň päťkrát za deň. Je mi jasné, že to sama nezvládnete.“ Doktor si zložil okuliare a začal si ich čistiť. Hneď si ich nasadil a venoval mi pohľad. „Toto je váš priateľ?“ „Áno, som jej priateľ.“ „Tak Sarah, už viete kto vás bude natierať.“ Doktor sa pousmial a podal mi mastičku pre Sarah. „Dovidenia, prajem skoré uzdravenie a keby boli nejaké problémy, stačí zavolať.“ „Ďakujeme doktor.“ Odprevadil som doktora a išiel späť za Sarah. „Nash ak nechceš, nemusíš to robiť.“ Mrzelo ju to, že ju musím natierať? Ona si zo mňa robí srandu. Je to jediné, čo pre ňu môžem v tejto chvíli spraviť a veľmi rád. „Ale ja chcem.“ Dal som jej pusu a ľahol si k nej. „Čaute! Neviete kde je Mia?“ Do izby pribehol vysmiaty a natešený Shawn. Wtf? Čo tu robí?  

30. časť! ♥ Časť venujem Natálii, ktorá je v príbehu Lýdia:3

Thanks<3

Maybe SomedayWhere stories live. Discover now