Maybe Someday

Waterfall and harm

SARAH´S POV

 Bryant nás vysadil pri nejakom lese. Povedal, že sám nevie kam to vedie. Milé od neho. Mohol povedať skôr, že sa nás chcú zabaviť. „Baby a čo keď sa stratíme?“ Mia sa zasmiala. „My? Nikdy! Keď sme trafili do Ameriky.“ „No to bolo strašne zložité nastúpiť do lietadla, ktoré nás doviezlo až do La.“ Podpichla ju Lýdia. „Dobre, dobre. Nerozprávajte a už poďte.“ Popohnala som ich. Vstúpili sme do toho lesa. Bol tam chladnejší vzduch ako v meste. Sem tam sa niečo pohlo. „Bojím sa.“ Pošeptala Lýdia. O chvíľu spoza stromu vyletel obrovský vták. Naľakali sme sa a potom sa na tom smiali ako zhúlené. Ako inak. „Počujete to?“ Spýtala sa Mia. „Čo?“ Hľadeli sme na ňu ako na zjavenie. Žeby zase nejaký vták? „Ten hluk.“ Odpovedala jednoducho a niekam sa vybrala. Nasledovali sme ju. „Blížime sa k tomu.“ Zaradovala sa. Stále sme nechápali. Sme hluché alebo čo? „Už počujem aj ja!“ Vykríkla Lýdia. Skvelé a ja stále nič. Lýdia sa rozutekala ako šialená. Mia kráčala. Tá si námahu nerobí. Však ju to tam počká. „Ježíš! Ja to počujem!“ Prehlásila som. Bol to taký zvláštny šum. Mia predbehla Lýdiu a začala skákať. Fajn sme na mieste. „Môj bože.“ Ústa sa mi otvorili do tvaru “O“. „To je paráda.“ Vykríkla znovu Lýdia. Mia sledovala presne ako ja. Pred nami stál krásny vodopád. Neverila som vlastným očiam. Tá voda bola úplne čistá a priehľadná. Dokonca bol pred tým vodopádom aj mostík. Popri obdive sme sa naň presunuli. Baby hneď vytiahli mobily. Fotky nesmú chýbať. Vystriedali sme snáď všetky pózy. Toľko fotiek! „Poďte!“ Zakričala na nás Mia. Vyliezla na nejaký veľký kameň. „Je tu super výhľad!“ Chválila si svoj nápad. Lýdia sa priblížila k tomu kameňu a Mia jej podala ruku. „Sarah, pohni!“ Posúrila ma Lýdia. Urobila to isté čo Mia. Podala mi pomocnú ruku. Mojím nevydareným úsilím som spadla. Šmyklo sa mi a dopadla som zle na nohu. „Do riti!“ Ozvalo sa od Mii. Lýdia hneď ku mne zoskočila a dávala ma dokopy. Chytala som sa za nohu, pretože mi spôsobovala neskutočnú bolesť. „Bolí ťa to?“ Lýdia mi pohla s nohou. „Keď mi s tým hýbeš, tak áno.“ Zvrieskla som na ňu. „Hlavne klud, zavoláme niekoho.“ Vytiahli mobily a obvolávali všetkých chalanov. Samozrejme okrem Isaaca, Nasha a Cama. Isaac by nás asi nepochválil, no a o ich pomoc nestojíme. Mia ukončila posledný hovor s Mattom. „Nemôže, je s Cameronom v meste.“ Pretočila očami. „To je prednejšie mesto ako moja noha?“ Vzlykla som. „No, ja som im nepovedala čo sa stalo.“ Jemne sa pousmiala. Ja ju zabijem. Načo im teda vôbec volala? „Ostáva nám už iba Nash a Isaac.“ Predložila možnosti Lýdia. „Som za Nasha.“ Zahlasovala si Mia. „Ja tiež.“ Pridala sa Lýdia. „Som proti Nashovi!“ „Skvelé, takže voláme Nasha.“ Zatlieskala Mia a vytočila jeho číslo. Volala asi tak minútu a zdalo sa mi ako keby sa trochu aj hádala. „Príde a stihol mi aj vyčítať, kde sme ťa zo zobrali.“ Vyvalila zo seba. „Čo mu je do toho kam idem?“ Posťažovala som sa naštvane. „Nerieš to teraz, musím ísť pri cestu, aby vedel kde vôbec sme. Lýdia, ty tu ostaň s ňou.“ Prikázala jej Mia a odišla rýchlim krokom. „Prečo si hlasovala za Nasha?“ Spýtala som sa nahnevane. „Pretože Isaac by to riešil horšie. Vieš dobre, že s týmto výletom nesúhlasil.“ „Ale aj tak sa to dozvie!“ Hádali sme sa tam ešte peknú chvíľu. Potom prišla Mia s Nashom v pätách. Nemala som záujem mu vysvetľovať, čo sa vôbec stalo, preto mu to vysvetlili baby. Nemohla som kráčať, tak ma chcel zobrať do náručia. Protestovala som a vyhovárala som sa, že to prejdem aj sama a že jeho pomoc nepotrebujem. No nakoniec ma aj tak zobral. Držala som sa ho ako kliešť. Keď som v jeho náručí, cítim istú dôveru. Trochu si ma podhodil aj keď som nechápala prečo. Hneď som sa k nemu viac natisla, aby som nespadla. Cítila som jeho úsmev. Mrkla som naňho očkom. Bože, naozaj sa pousmial. On si to užíva, doslova. Zase tá červeň, bože! Zaryla som hlavu do jeho ramena, aby mi nebolo vidieť tú červeň v lícach. Prišli sme k autu. Položil ma až na predne sedadlo spolujazdca. Ďalej som hrala nezaujatú. Pevne dúfam, že nás vezie do nemocnice, pretože ak to uvidí Isaac, je po nás. Pripadá mi to, že majú väčší stres ako ja. Celý ten čas som sa pozerala do okna vedľa mňa a presne som vedela, kedy sa na mňa Nash pozerá. Baby len sledovali situáciu medzi nami. Cesta do nemocnice netrvala moc dlho. Teda, aspoň mne ušla rýchlo. Vystúpili sme a Nash sa znovu ponúkol ma tam odniesť. Tento krát som zaprotestovala silnejšie. Bolo po mojom. Odskákala som si to až do vnútra. Boli sme presne v tej istej nemocnici, čo pred tým. S doktorom sa už poznáme. Prešiel okolo nás a tak mu nedalo si nás nevšimnúť. „Dobrý, Lýdia už v poriadku?“ Ukázal na hlavu. „Omnoho lepšie.“ Usmiala sa. „A čo vás sem privádza tento krát?“ „Sarah nejako zle doskočila na nohu.“ Vysvetlila Mia. „Tak poďte so mnou.“ Urobili sme tak ako povedal. Mňa si zobral do ambulancie a oni čakali vonku. Najskôr sa ma pýtal, kde ma to presne bolí a potom spravil pár vyšetrení. Vraj si mám počkať na výsledky. Dal ma do nejakej miestnosti, kde si môžem odpočinúť. Asi na mne videl tú únavu. Jediné čo si pamätám je, že som zaspala.

 LÝDIA´S POV

 Nash stihol obvolať chalanov. Nechápem načo to robil. Prišiel Cameron s Bryantom. Teraz už všetci môžu? Zrazu. „Čo sa jej stalo?“ „Nevieme. Má niečo s nohou.“ Odpovedal Nash. Ja s ním diskutovať nemienim. „Načo som vás tam vôbec viezol?“ Chytal sa Bryant za hlavu. „To ja som ju volala na ten kameň.“ Vyčítala som si. Cam sa hneď podujal utešenia ma. „Nedávaj si to za vinu. Ty zato nemôžeš.“ „Myslíš si, že týmto si to u mňa vyžehlíš? Tak nato zabúdaj.“ Vysvetlila som mu to narovinu. „Stál ten výlet aspoň zato?“ Spýtal sa neisto Bryant. „Že váhaš! Je tam krásny vodopád.“ „Tak to musím vidieť, hneď. Pre takéto prípady si nosím fotoaparát v aute.“ Zazeral na mňa a čakal kým sa postavím. To chce aby som tam išla s ním teraz? „No ták! Šup!“ „A to musíme ísť hneď teraz? Nechcem tu nechať Sarah samú.“ Mia už stihla odísť preč. Bola moc unavená. Prišiel ju zobrať Matt. Hovorím, že teraz má už každý čas. „Áno hneď, veď ona to tu bez teba vydrží!“ Ubezpečoval ma. Neverím ,čo práve robím. Súhlasila som s tým a Cameron ako taký chvostík išiel hneď s nami. Absolvovala som cestu späť na miesto činu. Zaviedla som ich k tomu vodopádu. Mali také isté výrazy ako my. Dúfam, že sme tiež nevypadali tak vtipne. Lýdia! Nehľaď naňho tak, sakra! Nemôžem z neho spustiť oči. Bryant stále pobehoval a fotil každú momentku. Cameron obdivoval a stále mi bol na dohľad. „To je ten kameň?“ Zakričal na nás z diaľky Bryant. Iba som prikývla. Rozhliadala som sa okolo a trochu sa spamätávala z toho, čo sa vôbec stalo. Ublížila som Sarah. Som hlúpa. Z mojich myšlienok ma vyrušil pohyb. Cameron si začal dávať dolu tričko. To nemyslí vážne, že? Poľutovala som sa vo svojich myšlienkach a snažila sa naňho nepozerať. „Nejdeš do vody?“ Spýtal sa polonahý. Odvrkla som a venovala som mu nenápadný pohľad na jeho sexy vypracované telo. Nestihla som sa dať ani dokopy a už mal dole aj nohavice. Skočil do tej studenej vody. Môj bože, prečo mi to robí? Chce ma tu priviesť k šialenstvu alebo čo? Otočila som sa naschvál chrbtom a akože som si obzerala prírodu. Bryant sa niekam vytratil. Keby tu je, necítim sa aspoň tak trápne. Som asi sprostá, keď je za mnou skoro nahý Dallas a ja mu naschvál postavím chrbtom. Neotočila by som sa naňho až do konca tohto šialenstva, keby nezačne kričať, že dostal kŕč do nohy. Chce aby som ho zachránila, keď neviem plávať? Toto je vtip, že? „Pomôž mi dostať sa z vody aspoň, prosím!“ Priplával ledva k brehu a ja som mu podala ruku. V tom ma stiahol za ním do vody. Ja ho zabijem. Smial sa ako sprostý, až pokiaľ nezistil, že sa topím. On nato zabudol? Zato, že ma raz učil plávať, neznamená, že už to viem. Chytil ma do náručia ako Nash Sarah. Nemohla som si dovoliť protestovať, pretože by som sa utopila. Od strachu som stratila aj slová. Nezmohla som sa mu ani len vykričať, aký je hlúpy keď ma tam hodil. Tá voda bola príšerne studená. Asi som zažila šok. Neviem čo je horšie, či to že som sa skoro práve utopila alebo to, že som tak blízko jeho a dotýkam sa toho sexy tela. Som na ňom nalepená ako pijavica, čo sa aj hodí, keďže sme vo vode. Už sa našťastie nesmial, pretože by som sa cítil trápne, čo už sa aj cítim. Na dnes by toho už stačilo. Alebo nie? Všetko utíchlo, okrem vodopádu, ale ten nám neprekážal. Hypnotizoval moje oči a ja zase tie jeho. Očný kontakt, o ktorom som snívala celý život. Hlavne s osobou, ktorú milujem. Jeho tvár sa začala ku mne približovať a ja som nevedela, čo mám robiť. Som predsa naštvaná, ale zároveň aj okúzlená a unesená. Ak ho teraz pobozkám, viem, že ten hnev zo mňa vypŕchne a bude to mať u mňa vyžehlené. Naozaj to chcem? Áno chcem, pretože sa práve spojili naše pery. Spolupracujem. Konkrétne moje srdce. Rozum sa asi stratil. 

Táto časť je hlavne pre fanatičky Dallasa 3:) :D :* 

Thanks<3