MIA'S POV
Nash nám dal na starosť celý program večera. Tým nám myslím mne a Lýdii. Boli spolu takí rozkošní. Konečne som videla Sarah šťastnú a samozrejme aj Nasha. Snažil sa a zaslúžil si odpustenie. Najskôr som mala v pláne ich vyobjímať, ale Lýdia ma zastavila, aby som nekazila takú prekrásnu chvíľu. Aspoň som si ich vyfotila pre radosť. No a potom sme už išli preč. Lepšie povedané, Lýdia išla preč a mňa zobrala so sebou. Večer, keď som už ležala v posteli som počula nejaké kroky okolo dverí mojej izby. Asi to bola Sarah s Nashom. Chodia sem častejšie ako k Nashovi. Predsa len je to dom plný chalanov. V tomto dome sa skôr rešpektuje súkromie. Ráno som sa zobudila kvôli puse na čelo. Otvorila som oči a uvidela som nad sebou krásnu bytosť. „Matt." Usmiala som sa. „Dobré ráno." Povedal potichu. „Dobré." Stiahla som ho k sebe na posteľ. Pritúlil sa ku mne. „Čo ste včera mali také dôležité na práci s Lýdiou a Sarah?" „No Nash sa chcel udobriť so Sarah, tak sme mu pomohli. Chodil kvôli nej do tanečnej školy, chápeš to? Kedy ti niečo také pre mňa spravíš láska?" Podpichla som ho. „Hmm. Radšej mi povedz čo budeme dnes robiť." Vyhovoril sa a obaja sme sa na tom zasmiali. „Vieš hrať basketbal?" Vyčaril sa mu na tvári šibalský úsmev. „To teda neviem, ale pokiaľ si chceš zahrať, tak zavolaj chalanov a my baby budeme povzbudzovať ako vtedy na hokeji." Navrhla som. „A nebudeš sa hnevať?" „Ako by som mohla." Dal mi pusu. „Dobre, tak teda informuj baby. A nemysli si, že budete iba sedieť. Raz sa to naučiť musíš, neviem ako ostatné." „Rozkaz!" Prehlásila som. Zdvihol sa odomňa a odišiel oznámiť chalanom plán na dnes. Keďže ma zobudil, tak som sa už nejako vytrepala z postele a išla som sa upraviť. Niekto vošiel do mojej izby. „Mia?" „Shawn?" Vyšla som z kúpeľne celá nadšená. Ešte že som sa upravila, inak by sa ma zľakol a utiekol by. Hneď som ho objala. Nerozprávali sme sa poriadne od doby, čo sa riešil konflikt s Mattom a Isaacom. „Tak čo? Všetko klape tak ako má?" „Jasné že áno." Usmiala som sa, no on iba trochu. Možno sa mi to iba zdalo, tak som to neriešila. „Ideš dnes na ten basketbal?" Spýtal sa ma. „Idem aj keď to neviem hrať." Mykla som plecami. „Ani ja nie som v tom profesionál, neboj sa." „Lenže ja som to nikdy nehrala a v tom je rozdiel." Znovu som sa zasmiala, teraz aj on. „A ako ide skladanie pesničiek?" „Super, práve na jednej pracujem." Jeho kroky smerovali ku gitare. Vzal ju do rúk, posadil sa na posteľ. Prisadla som si k nemu a on začal hrať. Mierne som sa pohybovala do rytmu hudby. Shawn hral úprimne z celého srdca. Bola som z toho celá unesená. Ten text bol o láske, konkrétne o láske k dievčaťu. Takže Shawn sa nám zamiloval. „Keby si mi zložil takúto pesničku, hneď ťa beriem." Šťuchla som doňho. Trochu sčervenal a hneď nato prestal hrať. Nechápala som to. To som ho až tak vyrušila? „Pokračuj." Popohnala som ho. Dobre sa to počúvalo. Pokračoval ako na moje želanie. Keď dospieval bola som v oblakoch. Ako každé dievča. Zavládlo ticho a Shawn sa začal ku mne približovať. Nevedela som, čo mám urobiť. Mám predsa Matta a Shawn je môj dobrý kamarát. Nestihla som sa spamätať a naše pery boli spojené. Bol to taký jednoduchý a jemný bozk. „Vlastne tá pieseň je pre teba." Pošeptal, keď sa odtiahol. Nemôžem tomu uveriť. Spieval o citoch ku mne a ja som si to vôbec neuvedomila. Možno preto som bola tým textom tak unesená. „Shawn, ja." „Nie, viem. Bola to chyba. Ty máš Matta." Zdvihol sa a odložil gitaru naspäť. „Tá pieseň je krásna a ver mi, že keby nemám Matta vyberiem si teba, ale nemôžem." Sklopila som pohľad. „To nič." Pousmial sa falošne. „Naozaj prepáč." „Vidíme sa na basketbale." Zamával mi a odišiel. Ostala som stáť v izbe ako zmrznutá. Mám vôbec povedať Mattovi čo sa stalo? Nechcem mu klamať, ale nechcem ani medzi ním a Shawnom robiť rozbroje. Možno bude najlepšie, keď to ostane iba medzi mnou a Shawnom. Prebudila som sa z myšlienok a išla som babám oznámiť, čo sa dnes chystá. Boli celkom nadšené. Myslela som si, že budem myslieť na niečo iné ako na dnešnú situáciu so Shawnom, ale muselo mi to stále vŕtať hlavou. Nakoniec sme sa všetci dohodli na čase 18:00. U nás sa vtedy už zotmieva, no v LA je stále slnko na oblohe.
Mám pokazený ntb a zajtra ide do opravy, takže keby dlho nepridávam, viete prečo. Ale nebojte sa, potom vám to vynahradím.
Thanks<3
YOU ARE READING
Maybe Someday
FanfictionPočula som iba „Prepáč." V tej sekunde mi moja zvedavosť nedala a musela som sa pozrieť, kto to bol. V tú chvíľu som sa zahladila do najkrajších modrých očí. Tie oči mi boli tak povedomé. Ale nedovolili mi pozrieť sa na celú tvár toho človeka. Náš o...