Maybe Someday

Sweet breakfast

SARAH'S POV

Zobudila som sa na hluk. Ako väčšinou. Nash ležal stále vedľa mňa. Hľadela som naňho neustále. Po chvíli otvoril oči. Usmial sa a dal mi pusu. Úsmev som mu opätovala. „Nejdeme dole na raňajky?" Navrhol. Najradšej by som tam ostala ležať, ale premohla som sa. „Môžeme." Postavili sme sa z postele. Nash mi podal tričko, ktoré som si mala pôvodne prezliecť za tú mokrú košeľu. Obidvaja sme sa zasmiali pri spomienke na včera. Oblečení sme zišli dole, konkrétne do obývačky. Kto iný by tam bol ako trvalí obyvatelia Mia a Matt. „Ahojte." Pozdravili sme ich naraz. Venovali nám pohľady a hneď nato s nimi uhli. Nepochopila som toto gesto, ale nevadí. Pokračovali sme v ceste a zastavili sme sa až v kuchyni, kde rozvoniavali čerstvo urobené lievance. „Ja odpadnem." Otvorila som ústa od úžasu. Lýdia sa len zasmiala. „Ako si vedela, že mám na ne chuť?" Zvýskla som. „To je tajomstvo." Mrkla na mňa. „Naberiem ti alebo to zvládneš sama? Oh a ahoj Nash." „Ahoj, idem za Camom hneď som tu." „Dobre, bež." Pustila som ho od seba aj keď nechcene. Lýdia mi podávala už naservírované lievance. S radosťou som ich prijala a sadla som si k stolu. Lý už asi nemala čo robiť, tak si prisadla a pozorovala ma. „Sú výborné." Pochválila som ju. Bolo vidieť, že ju to potešilo. „Odteraz budeš robiť stále raňajky len ty." Oznámila som jej formou komplimentu. „Veď ich aj tak stále robím ja. Niekedy mi pomôže Mia, ale tá skôr ochutnáva ako pomáha, no a ty ešte len snívaš, keď ja už vstávam." Pretočila som nad ňou očami. „Inak, musím ti niečo povedať." Odkašlala som si. Zbystrela. „Ale najskôr sa choď pozrieť či nikto nejde." Poslúchla ma a skontrolovala situáciu. „Čisté." Pribehla späť ku mne. „No vieš, včera som sa tak trochu vyspala s Nashom." Oznámila som jej potichu. Začala sa hlučne smiať. Ja ju asi uškrtím. Obehla stôl a hneď ma objala. „Tak to teda gratulujem!" Vykríkla popri objatí. „Nabudúce skús trošku tichšie prejavovať tú radosť." Prižmúrila som oči od hnevu. „Dobre, dobre." Do kuchyne sa vrátil Nash ako sľúbil. „Prečo sa objímate? Niečo mi uniklo?" „Ale nič. Nerieš, daj si radšej lievance." Ponúkla ho Lýdia. „Tak to teda odmietnuť nemôžem." „Veď si myslím." Nash sa zasmial nad jej odpoveďou. Potom sa k nám pridali aj ostatní a lievance boli preč. „Sarah, môžeš na slovíčko?" Zavolala ma Mia. „Jasné, čo potrebuješ?" Pribehla som k nej. „Poď trošku ďalej od nich." Presunuli sme sa do obývačky. „Včera som ťa hľadala, no a išla som sa pozrieť do Nashovej izby." Prestala. Pozerala som sa na ňu nechápavo. „No a ja som vás počula, prepáč. Netušila som čo tam robíte. Naozaj keby to viem tak sa ani nepriblížim." Pozrela sa do zeme a ja som sa začala smiať. „Ty sa nehneváš?" „Nie. Mám prečo? Keby nás vyrušíš tak sa hnevám." Rukou si vbehla do vlasov. „Fú, tak to sa mi uľavilo." „Naozaj, pohodka. A teraz už poď." Zatiahla som ju za ruku do kuchyne. Zapadli sme medzi všetkých tých hladošov bez problémov.

NASH'S POV

Chcel som sa Cameronovi pochváliť, ale nenašiel som ho. Neskôr prišiel do kuchyne na lievance. Po raňajkách som si ho odchytil a všetko som mu povedal. „Takže si ma porazil bro!" Strčil do mňa. „Ale prosím ťa. Vieš že stávka už dávno neplatí." Zasmiali sme sa. „Viem, viem ale aj tak gratulujem. Si frajer." „Vďaka." Dali sme si náš typický pozdrav. „Aspoň prezraď aká bola." Vyzvedal. „To vážne?" Nahodil som pohľad či tú otázku myslí vážne. „No vážne, no tak netaj to!" „Bola skvelá! Stačí?" Vykríkol som. „Uhuhu!" Pretočil som nad ním očami. „Tebe tak niečo povedať." Odvrkol som. „Hej, počkaj na mňa." Kričal za mnou, pretože som opustil miestnosť v ktorej sme viedli náš rozhovor. „Zabúdaj." Pošeptal som si pred seba. Pri úteku od Cama som sa snažil nájsť Sarah. Bola v mojej izby a upratovala posteľ. „Nerob, ja to upracem." „Vážne a kedy?" Uškrnula sa. „To si ešte premyslím." Mykol som plecami a hodil som sa s ňou na posteľ. „Si blázon, vieš to?" Namiesto odpovede dostala bozk, čo ju určite viac potešilo ako nejaké slovná odpoveď.  

Ďakujem za presiahnutie 20K prečítaní ♥

Thanks<3