ANDREA´S POV
Po pravde, nemohla som vôbec zaspať. Stále som premýšľala nad včerajším dňom. Bolo to úžasné. Oni sú úžasní. LA je celé úžasné. Neviem si predstaviť, že raz z tadeto odídem. Neskutočne som si Jacka obľúbila a celkovo všetkých. Sú skvelá partia. Takých fajn ľudí u nás nenájdete nikdy. Aspoň ja som nikdy nemala takých dobrých kamarátov, pokiaľ nepočítam tieto super ženy, s ktorými som tu. Aj tie ma skoro opustili. Ešte že ma sem aj s Amy pozvali, inak by som to neprežila. Neviem ako Amy. Myslím, že by ju to tiež mrzelo. Nespoznať Johnsona a ostatných. Nevidieť ich naživo. Nenavštíviť prenádherné Los Angeles. „Zasnená, vstávame!“ Zatriasla so mnou Mia. Ani som si ju nevšimla kedy vbehla do izby. „Ale veď ja som hore, čo nevidíš?“ „Hore možno si, ale prítomná rozhodne nie si.“ Zasmiala sa, pretože vedela, že ma dostala. „Mám tu česť sa dozvedieť, čo vás tak prinútilo silno premýšľať alebo je to zbytočná otázka?“ Zamyslela som sa nad tým, čo jej mám vôbec odpovedať. Iba som sa jednoducho pousmiala. „No tak to teda počúvam.“ Prisadla si ku mne. „Včera sme boli s Jackmi na výlete.“ Objasnila som nadšene. „A?“ Počúvala ďalej. „Boli sme pri nápise Hollywood a ešte na tú najlepšiu zmrzlinu na celom svete!“ Chválila som si. „Takže vás tam zobrali? My sme tam doteraz neboli!“ Tvárila sa urazene. „Robíš si srandu?“ „Vyzerám nato?“ Hrala ďalej urazenú. „Však ste tu dlhšie ako my. To už ste mali mať dávno všetko obehané. Zlatko, najskôr behačky až potom jebačky.“ Mrkla som na ňu a zasmiala som sa. Konečne sa usmiala aj ona, pretože ma pochopila na čo som presne narážala. „Počula som jebačky?“ Nabehla do izby Lýdia. „Na čo to myslíš, preboha Lýdia!“ Hrala som hlúpu. „Ja som to počula!“ Ukázala na nás prstom. „No dobre, dobre.“ Pretočila som očami. „Ahojte.“ Pridala sa už aj Sarah. „Ty čo nesedíš prosím ťa?“ Spýtala som sa pri pohľade na jej nohu. „Však si idem sadnúť k tebe.“ Zvalila sa na mňa ako taký tuleň. „Nabudúce skús byť len vo svojej izbe.“ Odporučila som jej popri tom, ako som ju dávala zo seba dole. „Ohovárate ma?“ „Tak a už sme tu všetky.“ Prehlásila som, len čo sa ozvala Amy. „Jasné, nič iné nemáme na robote.“ Odvetila Lýdia. „Ženy, čo tu máte nejaké stretko?“ Spýtal sa nás Cameron, ktorý stál vo dverách. „Áno, už len ty si mi tu chýbal žena moja.“ Lýdia ho vzala do objatia. Sú rozkošní. „Kto ti tu je žena?“ Zasmial sa. „Ale nikto.“ Odpovedala nevinne. „Kdeže si nechal ostatných?“ Vyzvedala Mia. Skôr si myslím, že ju zaujímalo iba čo robí Matthew. „Niektorí ešte len raňajkujú alebo pozerajú filmy a hrajú hry.“ Odpovedal s prehľadom. Nedalo mi nevšimnúť si zvedavý pohľad Sarah. Mala vo výraze “čo asi tak môže robiť Nash?“ Uľahčila som jej to a spýtala sa za ňu. „A čo robí Nash a Jackovia?“ Trošku som to zahovorila. „Jackovia raňajkujú a Nash odišiel pred chvíľou niekam na aute.“ Mykol plecami. Sarah bola ešte zvedavejšia. Neviem prečo mi stále môj pohľad padal na ňu.
O 3 dni neskôr
MIA´S POV
Rozhodla som sa skontrolovať hneď z rána Sarah. Či niečo nepotrebuje. Už je na tom oveľa lepšie, ale aj tak nemusí tu nohu moc namáhať. „Tak ako ti je?“ Prerušila som jej myšlienky. Bola zahladená do okna. „Super. Už môžem aj v pohode kráčať.“ Postavila sa a spravila pár krokov. „Tak to rada počujem a dokonca aj vidím.“ Zaradovala som sa. „Nič nepotrebuješ doniesť?“ Spýtala som sa jej starostlivo. Neodpovedala a ďalej sa venovala svojím myšlienkam. „Haló!“ Začala som jej mávať pred tvárou. „Čo? Nie nepotrebujem.“ „Deje sa niečo?“ Pozrela som sa na ňu vážnym pohľadom. „Nash už tretí deň po sebe išiel presne o 12:00 preč na aute.“ „Ty ho stalkuješ?“ Zasmiala som sa. „Ty to nechápeš?“ „No to teda nechápem.“ Pozrela som sa tiež do okna, ale nikto tam nebol zatiaľ. „Čo keď si našiel inú a podvádza ma?“ „Prečo by to robil?“ Nahodila som zmätený pohľad. „Pretože som mu neodpustila doteraz. Nevolá mi ani mi nepíše. Proste nič.“ „Však ti dal kvety a už sa ti ospravedlnil.“ Pretočila očami. „Za minútu je presne 12:00. Uvidíš, že zase pôjde preč.“ „No to som zvedavá.“ Sledovali sme situáciu vonku ako také čajky. Zrazu presne o 12:00 ako hovorila Sarah, prešlo okolo nášho domu auto. Sedel v ňom Nash. Aké prekvapivé. „Vidíš?“ Ukázala rukou na auto. „Tak to zistíme.“ Usmiala som sa. „Čo? „No či ťa podvádza naozaj alebo či ti hrabe.“ Vysvetlila som jej. Hneď som kričala na celý dom. Volala som konkrétne na Isaaca a Lýdiu. Lýdia mi bude asistovať, no a Isaac nás odvezie. Vodičský preukaz ešte nemám, bohužiaľ. Všetko som im vysvetlila, ale až po ceste. Proste nebol čas. Museli sme Nasha nejako dobehnúť. Nakoniec sa nám to aj podarilo. Isaac samozrejme zase protestoval. Vraj či nám hrabe. Pff. Lýdia tomu nechcela veriť, presne ako ja. Teraz nám už iba ostáva, aby si nás Nash nevšimol, inak to bude riadny trapas.
Tak, zajtra nás to čaká. Úprimne závidím tým, ktorí majú potom alebo majú ešte aspoň rok na doučenie sa! :D
Thanks<3
YOU ARE READING
Maybe Someday
FanfictionPočula som iba „Prepáč." V tej sekunde mi moja zvedavosť nedala a musela som sa pozrieť, kto to bol. V tú chvíľu som sa zahladila do najkrajších modrých očí. Tie oči mi boli tak povedomé. Ale nedovolili mi pozrieť sa na celú tvár toho človeka. Náš o...