Maybe Someday

Great feeling

Mala som dobrý pocit z nášho stretnutia. Samozrejme som si neodpustila ani zamilovaný úsmev. Mia, ako pravá kamarátka si to hneď všimla. „Kde si bola, keď si taká vysmiata?“ „Prejsť sa.“ Odpovedala som jednoducho, no stále s úsmevom. „Ale sama si nebola.“ „Bola. Chcela som byť sama. V poslednej dobe je toho na mňa veľa.“ Snažila som sa zahovoriť Miin správny pocit. „No dobre teda. Choď už, lebo ti neuverím.“ Nechcela som to ešte viac zamiešať, ako to bolo. Radšej som išla hore, do izby. Hodila som rýchlu sprchu, aby som zabudla na fakt, že ma Nash Grier chcel znásilniť. Pri mojich myšlienkach sa musím zasmiať aj nahlas. Mojim smiechom som bohužiaľ niekoho vyrušila. „Niekto sa tu snaží spať!“ Vtrhla do izby nahnevaná Mia. „Ale, slečna Howell, radšej sa mi pochváľte, čo tu robil tak neskoro Espinosa. Mia sa hneď ku mne rozbehla a ukázala mi náznak, že mám byť ticho. „Takže je to pravda!“ „Ticho! Odkiaľ to vieš?“ „Bola si moc podozrivo ticho v tej izbe.“ Mia asi nezniesla pocit, že viem niekedy viac ako ona. Odišla späť do izby a za ten večer už neprišla.

 Ráno

 Zobudilo ma auto. Tu sa vážne nedá spať. Vyletela som z postele ako raketa a išla sa pozrieť  aký múdry človek ma zobudil. „Cameron. A. A Lý?“ Kam si to tí dvaja už len mohli namieriť. A takto skoro. Do postele už nejdem. Už aj tak nezaspím. Vyšla som z izby na chodbu. „Je tu niekto?“ Nikto? Ako je to možné? Ale pre istotu sa prezlečiem, keby má náhodou Isaac v štúdiu nejakých zákazníkov.

 „No to ti trvalo.“ Prehovoril na mňa Nash, ktorý sedel v kuchyni. „Čo tu robíš? Vystrašil si ma a hneď z rána.“ Nash sa postavil a začal vyberať veci potrebné na raňajky. „Mám ti odkázať, že Isaac išiel niečo vybavovať z práce, Mia išla na nákupy, pretože neviem, ale viem že vyzerala podráždene a Lý išla s Camom na výlet.“ Musela som si sadnúť z toľkých informácii naraz. „Wow! A čo potrebuješ ty?“ „Nemám nič na práci a ako vidím, tak ani ty nie. Spoločné raňajky nezaškodia.“ Nestačím sa diviť. „Kto ťa sem vlastne pustil?“ „Takže nenamietaš.“ Hodil na mňa pobavený výraz. „A pustila ma sem Lý s tým, že si nerada robíš raňajky.“ „Výborne! Ďakujem ti. Takýto návrh nemôžem odmietnuť. A inak, včera nás skoro odhalila Mia.“ „Odhalila? A pri čom? Veď sme nerobili nič nekalé.“ Nash sa začal podozrivo približovať. Prvé čo ma napadlo bolo to, že chce uskutočniť naozaj niečo nekalé. Obišiel ma a zapol televíziu. Nečakané, teda aspoň pre mňa. „Pekne voniaš.“ Nebránila som sa a povedala som mu pravdu. „Oh, vraciaš mi kompliment z bazéna.“ Zasmial sa a ja som sa začala červenať, pretože som si spomenula na to, čo sa v tom bazéne skoro stalo. „Nečervenaj sa toľko a radšej povedz, čo chceš na tie raňajky.“ „No, pomaly už obed, keďže je už skoro 12:00.“ „Tak obed.“ Prevrátil Nash očami nad mojou poznámkou. „Ja sa nechám prekvapiť.“ Mrkla som naňho a opustila som kuchyňu. „Počkaj, to mi ani nepomôžeš?“ „Nechcel si variť sám?“ „Chcel, ale malá pomoc nezaškodí.“ Usmial sa tak sladko, že som neodolala. „Dobre, ale budem tu maximálne tak na zavadzanie.“ Sadla som si na kuchynskú linku a čakala som. Nashovi to išlo moc dobre a mne išlo moc dobre sledovať ho. Po dlhom čase, ma konečne prizval k robote. Po pravde, vôbec som nevedela, čo idem robiť. Bola tam múka a vajíčka. „Takže, čo mám s tým robiť?“ Spýtala som sa trápne. „Beriem to, ako zúfalú žiadosť o pomoc.“ „Zúfalú nie!“ Uistila som ho. „No dobre teda, tak sa teda predveď.“ Zašeptal mi Nash do ucha. Bola som z toho taká hotová, že som sa oprela o kuchynskú linku. „Panebože, som celá od múky!“ Začala som šalieť. „Pohľad na teba pri varení je vážne strašný!“ „Tak sa na mňa nepozeraj.“ „To sa aj dá?“ Povedal po tichu Nash, ale ja som ho počula. Moja reakcia bola taká, že som si nabrala do ruky múku a šľahla som ju Nashovi do tváre. Nash chcel spraviť to isté, ale stihla som včas utiecť. Začal ma hľadať po dome. Každý jeho bližší krok ku mne, ma znervózňoval viac a viac. „Čím skôr vylezieš, tým skôr to budeš mať za sebou.“ Presviedčal ma Nash. Chcela som prebehnúť tam, kde už bol, pretože tam by sa už  nevrátil. Ale stihol ma zbadať. Začala som utekať a Nash samozrejme za mnou. Takto sme sa naháňali po celom dome a kričali, až pokiaľ nás nezastavil Isaac, ktorý videl po celkom dome múku. „Pokiaľ viem, na varenie je kuchyňa a na naháňanie ihrisko.“ Nepovedal to s naštvaným tónom, čo bolo divné. Čakala by som od neho, že bude kričať. „Takže, ty sa na mňa nehneváš?“ Nash to zvalil všetko na seba. Prečo? „Jasné, že nie. Myslíte si, že ja si upratujem sám alebo čo?“ Takže, on má upratovačku a nám o tom doteraz nepovedal. Super. „Mal by som už ísť. Myslím si, že neporiadku som tu narobil už dosť.“ Odchádzal s trápnym pocitom Nash. „Aj ty bež.“ Isaac ma poslal do izby alebo za Nashom? Neviem. Ja som si vybrala možnosť izba. Napísala som Nashovi, že mu ďakujem za to, že to zhodil všetko na seba. „V pohode.“ „Čo som dlžná?“ „Stačí, ak dnes pôjdeš so mnou na prechádzku.“ „Ak ma neznásilníš.“ Zase sa smejem nahlas. Ale tento krát by to už nemalo nikomu vadiť. „Nezaručujem.“ „Potom nezaručujem, že prídem.“ Mala som v pláne sa dohodnúť na čase, ale niekto sa už vrátil. Moja zvedavosť ma vytiahla z izby. „Cam a Lý, ktorý sa bozkávajú.“ Pošeptala som si sama pre seba, tak aby ma nepočuli. Tí sa teda nehanbia dať city von. Veď to je úplné normálne prísť do domu popri divokej bozkávačke. Asi im je úplne jedno, kto môže byť doma. Napríklad ja a Isaac. Rozhodla som sa naše stretnutie s Nashom uskutočniť skôr. „Mohli by sme sa stretnúť už teraz?“ „Keď tak naliehaš.“ Vyšla som s mobilom v ruke z izby a obhliadala som si terén. Či náhodou nestretnem Cama a Lý. Neboli tam, tak som zišla schody, prešla cez obývačku a otvorila vchodové dvere. „Mia!“ „Ahoj, kam ideš?“ „Preč, Lý a Cam tu majú dôležitú prácu.“ Poznamenala som. „Takto vyobliekaná?“ „Áno, však vieš, že si potrpím na vzhľade.“ Zatvorila som dvere a už som ďalej s Miu nič neriešila. Pri bráne ma už čakal modrooký chlapec. „Už si to nemohla bezo mňa vydržať?“ „Skôr som sa nemohla už pozerať na Lý a Cama.“ „Takže, možnosť, že si to nemohla bezo mňa vydržať nevyvraciaš.“ Povedal neisto Nash. „Ale samozrejme, taká nekonečná doba bez teba. Hrozné čosi.“ „No dobre, poď ty herečka. Chcem ti niečo ukázať.“ „Dúfam, že to nebude tvoja posteľ.“ „Pochybuješ o mne? Je pravda, že moju posteľ po ceste uvidíš, ale len uvidíš.“ Chytil ma za ruku a ťahal ma k ich domu. Také romantické gesto. Bol to krásny pocit. Prešli sme cez ich dom. Luxusný. A skončili sme v Nashovej izbe. „Nehovoril si, že tvoju posteľ len uvidím?“ „Kto povedal, že tu ostávame?“ Stále ma držal za ruku, ako malé dieťa. Začala som sa usmievať a pozorovala som ho, čo robí. Pustil ma a vyliezol von oknom na strechu. Podal mi ruku a pomohol mi dostať sa za ním. Aaaaa, zase tie ruky. „Nash, nemusíš ma stále držať za ruku. Sme už na mieste nie?“ „Áno sme, ale kto povedal, že ťa nechcem držať za ruku.“ Milujem, keď povie takú vetu, ktorou ma vždy dostane! „Sadli sme si na kraj strechy a pozorovali sme, ako pomaly zapadá slnko. „Hmm, západ slnka, aké romantické. Na toto balíš každé dievča Nash Grier?“ „Nie, toto je miesto, kde chodím iba ja nikto iný.“ „Tak to aby som odišla.“ Začala som sa zdvíhať, ale Nash ma chytil na náznak, aby som si sadla a ostala tam s ním. Len som sa usmiala a pozerala sa mu do očí. Sú niečím výnimočné. Je v nich toľko lásky. Nash sa začal opatrne približovať, ale očný kontakt neprerušoval. Bolo zlaté, ako robil všetko tak opatrne. Asi čakal, či si to nerozmyslím, ako vtedy v bazéne. Teraz som si istá, že to chcem spraviť. Mám pocit, akoby som ho poznala celý život. Sme si tak podobní a zároveň aj rozdielni. Ten moment, na ktorý som tak dlho čakala, nastal. Naše pery sa spojili. A ako začiatočník som čakala, čo sa bude diať. Nash pomaly začal zapájať do činnosti aj naše jazyky. Nebojovali len naše jazyky ale aj city a naše vône, ktoré sa miešali dokopy. Tak dokonalý pocit. Môj prvý bozk vždy patril Nashovi Grierovi. Takto som si to vždy predstavovala.  

Trošku romantiky máme za sebou:) 

Thanks<3