Maybe Someday

Day with Jacks

JOHNSON´S POV

 Dohodol som sa s Jackom, že zoberieme baby niekam von. Ukázať im kúsok Los Angeles. Ale tej krajšej časti. Medzi ľudí asi ísť nemôžme. Jedine maskovaní. „Jack, čo tak im ukázať nápis Hollywood?“ „To nie je zlý nápad.“ Skonštatoval Gilinsky. „A ešte ich môžeme zobrať na zmrzlinu.“ Dodal. „Áno aj to je dobrý nápad.“ „O koľkej sa to máme vlastne stretnúť?“ Mykol som plecami. „Zdá sa mi, že o 16:00“ „Tak to aby som sa už začal chystať.“ Rýchlo som si dal mobil na nabíjačku, nech nazbieram ešte nejaké tie percentá batérie. Gilinsky iba pretočil očami. „Radšej si zober slnečné okuliare a nie mobil.“ Poznamenal. „Fajn pán múdry. Ty si nezabudni tú svoju štýlovú čapičku.“ Zobral som ju z postele a dal mu ju na hlavu. „Vďaka.“ Usmial sa falošne. „Máš začo.“ Išiel som do kúpeľne previesť posledné úpravy, aby sme mohli vyraziť. „Skoro by som bol zabudol.“ V dverách z izby som sa vrátil pre môj mobil. „Bodaj by.“ Okomentoval Gilinsky. „Chceš mi povedať, že ty nemáš mobil?“ Spýtal som sa ho zvedavo. Neodpovedal. Bolo mi jasné, že ho má tiež. Vyšli sme z domu a nasadli sme do auta. Šoféroval Gilinsky, takže ja sedím vzadu. Jemu bude robiť vpredu spoločnosť Andrea a mne samozrejme Amelia. „Už idú.“ Informoval som Jacka. Obidve si sadli tak ako sme predpokladali. „Kam to bude slečny?“ Spýtal sa zdvorilo Gilinsky. Začali sa smiať. „To necháme na vás.“ Mrkla naňho Andrea. Jack hneď naštartoval. Rozprávali sme sa po ceste. „Čo poviete na nápis Hollywood?“ Spýtal som sa ich. „Môže byť. Vždy som ho chcela vidieť z blízka.“ Zaradovala sa Amelia. „Gilinsky, počul si? Ideme na kopec. Dupni na plyn.“ Amelia nahodila vystrašený výraz a Andrea sa iba smiala. „Rozkaz.“ K môjmu humoru sa pridal aj Jack. Naozaj trochu zrýchlil, ale baby si to ani nevšimli. Boli zaneprázdnené vypytovaním sa. „Kde sa dá dobre nakupovať?“ Nahodila na mňa pohľad Andrea. „Vyzerám ako nejaká nákupná maniačka? To sa pýtaj Sarah, Mii alebo Lýdii.“ Urobil som urazený výraz, akože začo ma to považuje. „No dobre.“ Zase sa zasmiala. „Sme tu.“ Vyhlásil Gilinsky. Zaparkoval to pod kopcom. „Povedal som na kopec!“ Teraz sme sa smiali už všetci. Konečne sme sa vytrepali z auta. Baby sa hneď obzerali okolo seba, kde sa vlastne nachádzajú. „Keď vylezieme tento kopec, budeme blízko toho nápisu.“ Ujasnil som im. Nahodili také pohľady ako “Aha“. Nasadili sme slnečné okuliare a vyrazili sme. Stále sme sa o niečom rozprávali. To proste nešlo byť ticho. „Teda, máte tu riadne teplo.“ Posťažovala sa Amelia. „Chceš vodu?“ Ponúkol som jej fľašku plnú vody. „Vďaka ti bože.“ „Nie som bože, ale kludne ma tak nazývaj.“ Mrkol som na ňu. „V tom prípade ma vy konečne volajte Amy a nie Amelia.“ „Dobre Amy.“ Usmial som sa. Napila sa a pokračovali sme v ceste. Po dlhšej dobe kráčania sme sa tam konečne dostali. Amy hneď vytiahla mobil a všetko fotila. Milujem turistky. „Máš tu česť si so mnou spraviť fotku.“ Navrhol Gilinsky Andrey. Bože, to je debil. „Počkaj, tak to si nastavím riadny efekt, aby ťa tam nebolo poriadne vidieť.“ Vrátila mu úder. Pozrel sa na ňu sklamaným pohľadom. „Ale nie, poď sem.“ Spravili si spoločnú fotku. Ešte som ich odfotil aj ja. Samozrejme som sa aj ja fotil s Amy. Nakoniec sa nám podarila spraviť aj spoločná foto. Síce sme na nej ako rajčiny, ale nevadí. Hlavne, že je. Po fotení sme si sadli na skalu a rozhliadali sa. „Ako sa vám vlastne páči v LA?“ Vyzvedal Gilinsky. „Závidím vám tento život úprimne.“ Vyjadrila sa Andrea. Pozreli sme sa na ňu nechápavo. „Žiadne starosti. Taká voľnosť.“ Pokračovala. „Tak v tom máš pravdu.“ Uznali sme. „A ty Amy?“ „Keby môžem, tak tu ostanem a už sa nikdy nevrátim domov.“ Usmiala sa. Som rád, že sa im tu páči. „Ideme?“ Spýtal sa Jack po dlhšej chvíli. Myslím si, že sme tam boli tak akurát. „Jasné, môžeme.“ Odsúhlasili a vrátili sme sa späť k autu. Ešte sme ich zobrali na zmrzlinu, ako sme sa dohodli. „V Los Angeles je tá najlepšia zmrzlina na sveteee!“ Kričala Andrea. Všetci sme sa na nej smiali. „Potom mi nabaľte na cestu domov prosím.“ „Prosíte si to aj s mrazničkou alebo bez?“ Nadviazal na tému Gilinsky. „To si ešte premyslím.“ Odvetila a venovala sa ďalej zmrzline. Neskôr sa postavila na stred cesty. Konkrétne kvôli tým palmám. Musela sa predsa fotiť. Amy sa obetovala, a tak fotila. My sme sa s Jackom na nich iba smiali a sem tam prehodili o nich to slovko. „Bro, asi som sa zamiloval.“ Jack  si vylieval srdce pri pohľade na Andreu. „To mi hovor. Asi nám ich poslal sám boh z neba.“ Po rozjímaní sme sa vrátili z výletu domov. Tam nás nečakalo nič výnimočné. Sklamaný Nash a veselý Cameron. Sarah niečo porobila s nohou, pretože bola s babami v divočine či čo. Mne celý večer behala po rozume Amy a Gilinsky behal tiež nejako zasnene, takže je jasné nad kým asi tak rozmýšľal. 

Ak nebudem pridávať nové časti, tak ma to mrzí, ale chápete.. monitor a to učenie k tomu. Každopádne prajem veľa šťastia každému, kto v stredu píše tak ako ja!:)♥ 

Thanks<3