Maybe Someday

Flowers?

AMY'S POV

Niekto zazvonil. Popravde sa mi nechcelo opustiť izbu, tak som nechala prijatie návštevy na niekoho iného. „Všetky baby dole!" Kričala po nás Mia. Nechápem kto tu môže byť taký dôležitý, že tam musíme ísť všetky. Žeby návšteva pre všetky? Zahnala som svoju myseľ a zišla som schody. Skončila som až v obývačke, kde bola Mia s veľkou kyticou ruží. Keď sme boli už všetky, Mia začala svoj preslov. „Dievčatá, asi vám je jasné, že niektorej z nás to patrí. Nechcela som otvárať ten lístoček bez vás, pretože predsa len nevieme komu to je smerované." Prechádzala si nás pohľadom a užívala si naše zvedavé tváre. „No ták Mia, už to otvor!" Začala naliehať Lýdia. Ani sa jej nečudujem. Počula som, že včera mala s Cameronom pekný deň a nebolo by to po prvýkrát, čo jej poslal kvety. „Fajn, ale iba tam nazriem." Opatrne otvorila lístoček. Naozaj tam len nahliadla a hneď ho zavrela. „Takže?" Lýdia už začala skákať. „Takže je to pre Amy." Podala mi tu kyticu. Neverila som, keď som to počula. Asi neverili ani baby, pretože na mňa hľadeli ako na zázrak. „Pre mňa?" Spýtala som sa skromným hlasom. Rad radom všetky prikývli. Nevedela som sa na tie kvety vynadívať. „To by som teda na Johnsona nepovedala." Priznala sa Mia. Vyrušila ma z môjho tranzu. „Čo je na tom lístočku napísané?" Ozvala sa po dlhej dobe Andrea. Naklonili sa ku mne. Otvorila som ho a začala som čítať. „Get away from it all not a care in the world. Dnes o 16-tej prídem pre teba. Jack." „Pane bože, on ťa pozval na rande!" Zvolala radostne Sarah a hneď ma objala. Ostatné sa k nej pridali a vytvorili sme tak skupinové objatie. Musím uznať, že som sa v tej chvíli cítila výnimočne. Mám okolo seba ľudí, ktorým na mne záleží a vedia sa so mnou radovať aj z tej najmenšej maličkosti. „Spoľahni sa na nás. Dnes budeš vyzerať skvelo." Informovala ma Mia. Všetky prerušili objatie a hneď sa rozbehli do svojich izieb. Andrea sa ešte zastavila na schodoch. „Hej Amy!" Otočila som sa na ňu. „Daj si ich do vody. Sú prekrásne." Usmiala som sa a poslúchla som ju. Kvety som odložila bokom a začala sa pomaly chystať na dnes. Sem tam som na ne mrkla pre dobrý pocit. Mám z nich takú radosť. Postupne prichádzali ku mne baby s plnými rukami kozmetiky. „Sadaj!" Posadila ma nasilu Mia. To je proste organizátorka všetkého. „Z toho si nič nerob Amy aj ja som to absolvovala." Pretočila očami Sarah. „V ten večer po tebe vyšiel, tak si nesťažuj." Ukázala na ňu varujúcim prstom. „Takže baby ukážte čo ste priniesli a podľa toho zhodnotím čo sa bude diať." Začínam sa ich báť. „Môžem k tomu niečo dodať? Taký malý detail." Stíchli a počúvali. Konečne! „Mne stačí špirála, make-up a lesk na pery." „No počuli ste čo povedala?" Mia sa chytila za srdce ako keby som jej ho zlomila. Takto komickú som ju už dlho nezažila. „Dobre, je to tvoje rande. Ale aspoň si to rozdelíme." Nechápala som, čo myslela tým „rozdelíme". „Ja, Lýdia robíme tvár a Andrea so Sarah dajú dokopy outfit." Zadala úlohy a každý si ich začal plniť. Jak roboti. Celé toto dianie trvalo do 15:50. Stihli sme to len tak tak. Posadili sme sa do obývačky a čakali sme. Baby boli viac nedočkavé ako ja. Konečne odznel zvuk zvončeka. Baby sa skovali sa sedačku. Šibnuté. Otvorila som a v dverách stál Nash. „To je len Nash." Prehovorila som trochu sklamane. „Tiež ťa rád vidím." Zasmial sa. Sarah vyletela spoza sedačky a skočila na Nasha. Aspoň niekto tu má radosť. „Tak my ideme hore." Oznámila nám a opustila aj s Nashom miestnosť. Zatvorila som dvere, ale oľutovala som to, pretože stál pred nimi Jack. Bože, trapas hneď na začiatku. Hlavne že sa baby stihli zase skryť. Otvorila som opatrne dvere. „Prepáč." Nevinne som sa usmiala. „To nič." Mávol rukou. „Dostala si kvety?" „Áno, sú nádherné." Úsmev mi stále nezmizol z tváre. „Sekne ti to." Poznamenal. „Vďaka. Ani ty nie si na zahodenie." „Tak teda poďme." Nastúpili sme do auta, ktoré nás doviezlo až pred nejakú vysvietenú budovu. Vstúpili sme dnu. Nikto tam nebol. Porozhliadla som sa okolo. „Idem pre topánky, hneď som tu." Trochu som nechápala o čom to Jack hovorí, ale čakala som. Po chvíli som zistila, že ideme hrať bowling, pretože som objavila bowlingovú dráhu. Prisahám, nikdy som to nehrala a ani som to nemala v pláne vyskúšať. „Dúfam že ti budú sedieť." Jack mi podal tie topánky. Prezuli sme sa a hra sa mohla začať. „Hrala si to už niekedy?" „Nie." Priznala som sa, načo budem klamať? „Nevadí, naučíš sa." Pousmial sa. Bože má tak krásny a zvodný úsmev. „Ktorú farbu?" Ukázal na mnoho gúľ, ktoré boli skoro v každej farbe. „To je jedno." Zasmiala som sa. Nakoniec vzal červenú a podal mi ju. Ukázal mi ako ju mám držať. „Tak, to by sme mali a teraz postoj a potom už iba hod." A potom bude zo mňa majsterka. Jack začal napodobňovať základný postoj. Vyzeral pri tom vtipne. Musela som sa zasmiať. „Nesmej sa a radšej to skús." Urobila som ako povedal. „Super, učíš sa rýchlo." To teda, lebo je strašne ťažké napodobniť nejakú pózu. „A teraz hod." Postavil sa tesne za mňa. Skontroloval či dobre držím tu guľu. Nemohla som sa v jeho blízkosti sústrediť. Položila som moju dlaň do tej jeho. Mal nadomnou úplnú moc. Jedným pohybom ma zbavil tej gule a tá už sa iba kotúľala až pokiaľ nezhodila všetky kolky. Keď som si všimla, že sú všetky dole začala som skákať od radosti. Hodila som sa na Jacka a ten skoro spadol. To je tak, keď sa prestávam kontrolovať. „Hovoril som, že ti to ide." Začala som sa červenať a radšej som pokračovala v hre. Tento krát som to skúsila sama. „Môj bože, ja som ich trafila a úplne sama!" Podarilo sa! „Poďme si zasúťažiť." „O čo?" Prižmúrila som oči. „Keď vyhrám, dáš mi pusu. Keď prehrám, dáš mi pusu. Hráme!" „No tak počkať, na tomto sme sa nedohodli!" Namietala som, ale Jack ma nepočúval. Zase som sa mu poddala.

„Vyhrala som! Wooo!" Kričala som po celej miestnosti. Johnson sa nestačil diviť. Potom sa vybral neznámo kam. Zostala som tam stáť a len som ho sledovala. Zastavil sa pri vecičke menom Juke Box. Vedela som o čo ide. Vybral pieseň od 1D – Steal My Girl. Nastavil ruku, ktorú som prijala. Hneď sme sa začali pohybovať v rytme hudby. A aby nebolo málo, Jack začal spievať. „Everybody want to steal my girl. Everybody wanna take her heart away.
Couple billion in the whole wide world. Find another one 'cause she belongs to me." Ten text ma prinútil sa červenať. Keď prišlo na pomalú časť, položila som hlavu na jeho rameno a nasávala som jeho krásnu vôňu. Milujem pomalé časti! Ešte sme pretancovali pár známych pesničiek a potom sme to už zabalili.

„Dnes som sa naozaj bavila, ďakujem a dobrú noc." Otočila som sa na pätách a namierila som si to do vnútra. „Pokiaľ si spomínam, tak si vyhrala!" Privrela som oči. Musel si nato spomenúť? Otočila som sa a rýchlim krokom som sa k nemu vrátila. Chystala som sa mu dať pusu na líce, ale ultra rýchlu, aby sa nestihol ani spamätať. Zastavil ma krátko pred ním. „Neskúšaj mi dať pusu na líce!" Ten chlapec je pekný a ešte aj múdry. Ostala som tam stáť ako omámená. Nemám rada situácie, v ktorých neviem čo mám robiť. Jack to chcel za mňa vyriešiť, pretože vzal moju tvár do dlaní a pobozkal ma. Náš bozk sa predĺžil na takú dobu, ktorú nečakal asi nikto. Keď on sa bozkáva tak dobre! „Dobrú noc." Pousmial sa tým super úsmevom a odišiel. Nechal ma tam zasnenú a bezmocnú. Hneď nato sa vyrútili von baby. Vrieskali ako šialené. Mám pocit, že nás niekto sledoval. Išli ma rozpučiť od toho ako ma objímali. Ahh, zase to objatie.

Dnes dlhšia časť ako pre vás! ♥ 

Thanks<3