Maybe Someday

Swim

CAMERON'S POV

Prebúdzam sa počas krásneho rána. Ešte krajšie by bolo, keby vedľa mňa leží Lýdia. Od tej stávky odmieta u mňa prespávať. No bolo mi to treba? „Mal by som si u nej získať väčšiu dôveru. Ale ako?" Posadím sa na posteľ a rozhliadam sa po mojej izbe. Inokedy by tu boli po zemi moje veci aj s jej vecami. No teraz tu nie sú žiadne. Do oka mi padol môj surf. Vstal som z postele a namieril si cestu k nemu. Vzal som ho do ruky a prezeral som si ho z každého uhla. „A čo tak surfovanie?" Pousmial som sa nad mojím nápadom. Lýdia surfovať nevie. Vlastne nevie ani plávať. Na tom môžeme tiež zapracovať. Ja chcem byť ten hrdina, ktorý ju naučí plávať a surfovať. Nebudem si brať žiadne oblečenie na surfovanie. Stačia plavky. Dnes budem skôr učiteľ ako surfista. Zbehol som do šatníka pre tašku na veci. Pobalený som sa vybral pre Lýdiu. Samozrejme na aute. Hádam nepôjdeme na pláž na pešo a ešte so surfom v ruke. Na to som príliš lenivý. Vytočil som jej číslo. „Prosím?" Ozvala sa ospalým hlasom. „Ide sa na pláž. Ber plavky. Čakám ťa pred domom, takže švihni do kroku." Zložil som. Pochybujem, že sa vôbec spamätala z toho, čo som jej momentálne oznámil, ale nevadí. Počkám si ako je pri ženách zvykom. Treba mať s nimi len trpezlivosť. O rekordne krátky čas vyšla z domu a nasadla do auta. „Ahoj." Zasmiala sa. „Ahoj." Nahol som sa k nej pre pusu, ktorú som aj dostal. „Myslela som, že ideme viacerí." „Povedal som, že ťa čakám, nie čakáme." Mrkol som na ňu a naštartoval som auto. „Fajn a čo má znamenať ten surf?" Spýtala sa ma so strachom v očiach. „To je dnešný doplnok." „Haha, nie som blondína. Ak si myslíš, že sa na to postavím, zabúdaj." Počas jej preslovu si zapla pás. „Pokiaľ viem, ešte stále nevieš plávať. Takže je ti jasné, čo budeme robiť. Pochybujem že sa dnes vôbec dostaneme na surf." „Heeej." Buchla ma do ramena. „Robím si srandu, veď ty si šikovná." Pozrel som sa na ňu cez slnečné okuliare. „A tiež sa pekne červenáš." Išla mi vrátiť úder, ale nevedela ako. Možno preto bola zvyšok cesty už ticho. Pred plážou som zaparkoval auto a vystúpili sme. Pomohol som Lýdii s vecami. „A teraz kam?" Premeriavala si pohľadom celú pláž. „Mne je to úprimne jedno. Vyber si ty miesto." „Dobre, poďme teda tam!" Namierila prstom na určité miesto, ku ktorému sme sa vybrali pomalým krokom. „Čože ťa tak napadlo ísť na pláž a len my dvaja?" Spovedala ma. „To nemôžem ísť na pláž s mojim dievčaťom?" „Čo počkať! Ty máš dievča?" Urobila úplne zdesený pohľad, no dlho jej nevydržal. Vypukla do veľkého smiechu a ja s ňou. „Riadny herecký výkon." „Ďakujem, roky praxe." Pochválila sa. Položili sme veci na zem aj so surfom. Zobral som Lýdiu na ruky a bežal som s ňou do mora. „Tebe šibe. Ešte sme len prišli a už budem mať mokré vlas." Nestihla dopovedať, pretože už bola pod vodou. Bol som si vedomý toho, že ju nemôžem pustiť inak by sa mi utopila. „Vo vode ti to nevrátim, ale neželaj si ma keď budeme mimo nej." Varovala ma. „Hej, hej. Už sa bojím." Zahral som vystrašeného. „Mal by si sa." „Radšej sa uč plávať." Poradil som jej užitočnejšiu činnosť ako vyhrážanie sa mi. „Idem sa opaľovať." Prehlásila a namierila si to k naším veciam. V pravej chvíli som ju stopol. „Nie, ideš plávať." Zamračila sa. „Raz sa to naučiť musíš." „Grr." Poddala sa mi. Prevzal som kontrolu nad jej telom. Zachytávala som ju, aby sa neponorila celá. „Kop nohami ako o život!" Prikázal som jej. Všade špliechala voda. Pomaly som už nevidel. „Skvelé a teraz to spoj s ponorením." Tento krát si odpustila vraždiaci pohľad a spolupracovala. Vydržala tam asi 10 sekúnd. Aj to je niečo. „Ja už ďalej nemôžem." Vyhlásila udýchane. „Veď ti to ide dobre." Pochválil som ju. „Úžasne. Skôr sa cítim ako vo fitku." „Vidíš, dve činnosti naraz." Povzdychla si a ešte par krát zopakovala to, čo robila pred chvíľou. „Umieram. Vodu nechcem vidieť rok." „V tom prípade asi umrieš od dehydratácie." „Nebuď zase moc múdry." Znovu mi šľahla. „Nebi ma inak ťa utopím." Upozornil som ju. Ukludnila sa. Konečne som išiel pre surf. Využijeme ho aspoň na vznášanie sa na vode. „Unesie nás to oboch?" Spýtala sa ma, keď som jej podávala ruku. „Mňa áno, neviem ako teba." „Odpusti si tie narážky, lebo ti šľahnem už tretíkrát." „Že si to ty." Ľahol som si. Pozrela sa za seba, čo robím. „Nepozeraj sa tak. Radšej využi to, že môžeš ležať na tak vypracovanej hrudi." Prevrátila očami a urobila tak, ako som jej povedal. „Lýdia?" „Ak ideš povedať niečo hlúpe, radšej buď ticho." Zasmial som sa. „Ja len že dnes ti to išlo naozaj super." Otočila sa na mňa, asi neverila tomu, čo som povedal. „Neklameš mi náhodou?" Prižmúrila oči. „Nie. Ale klamal by som, keby poviem, že nechcem pusinku. Dlhú pusinku." Našpúlil som pery. Nič sa nedialo, tak som si ju pritiahol bližšie k sebe. Konečne som dostal odmenu po celom náročnom tréningu.

I am back! Ďakujem za presiahnutie 23K♥ 

 Thanks<3