Maybe Someday

New love

JOHNSON´S POV

Možno som si robil z Jacka srandu, akú bude mať reakciu na Andreu, ale toto som nečakal. Príchod takého pekného dievčaťa. Moja reakcia prekvapila aj mňa. Nikdy som sa tak nezadíval do žiadnej z fanúšičiek. Viem, že nie je asi naša fanúšička, ale je krásna. Jej orieškové oči sa vpíjajú do tých mojich. Blonďavé vlasy ako ja. Vždy ma viac priťahovali Blondínky. Možno preto som hneď neskočil po našich troch brunetkách. „Johnson ani sa nepozdravíš?“ Podpichla ma Sarah. Prečo musí rušiť túto krásnu chvíľu? Ale pokiaľ ide o toto stvorenie, prečo nie. Má odpustené. „Ahoj, som Jack.“ Obe som objal, no objatie s Ameliou som si užil viac. „A ako vás rozoznáme Jackovia?“ Spýtala sa Andrea. „Johnson a Gilinsky.“ Odpovedal som, no Jack ma musel opraviť. „Nie, krajší a škaredší.“ Prevrátil som očami. Sarah sa začala smiať a baby s ňou. Skvelé. Gilinsky sa predviedol, dúfam že je spokojný a že očaril svoju Andreu. „A ktorý je ktorý?“ Tento krát vyzvedala Amelia. Ma dokonalý hlas. Bože! „Nerozplývaj sa nad ňou ako debil Johnson.“ Prehlásilo moje svedomie. „Ten menší je Johnson a ten väčší je Gilinsky.“ Ujasnila Sarah. „Fajn, tak ideme?“ „Môžeme.“ Odpovedali naraz a hneď nato sa zasmiali. Počkať! Amelia ide s nami? Ja som myslel, že ide iba Andrea a toto je náhodne stretnutie. Bože? Ty ma musíš mať strašne rád! Pozrel som sa smerom hore pri mojej myšlienke. Hneď sme babám zobrali batožiny. Tá ich červeň v tvári, na nezaplatenie. Nastúpili sme do auta. Znovu šoféroval Gilinsky. Trochu sme sa v aute tlačili, ale už sme zvyknutí, keďže nás je trošku viac v domácnosti. Vpredu, vedľa Gilinskeho sedela vysmiata Andrea a my ostatní vzadu. Samozrejme som nechal dievčatá sedieť pri sebe. Majú si čo povedať. Niekedy som nenápadne hľadel na Ameliu. Je ako kyslík. Keď sa na ňu nepozrieš, zomrieš na nedostatok. „Za chvíľu sme tam!“ Vykríkla Sarah. Trochu som sa zľakol, keďže som sedel hneď vedľa nej. „Chceš mi povedať, že bývate niekde tu?“ Ukázala Amelia na všetky tie luxusné domy navôkol. Je zlatá keď niečo obdivuje. „Hej, máte sa načo tešiť.“ Odvetila s úsmevom. „Inak, bývate u nás.“ „U nás? To je?“ Nahodila zmätený výraz Andrea. „Ja, Mia, Lýdia a Isaac.“ Hneď ako to dopovedala, Jack zaparkoval auto. Vystúpili sme a znovu sme pomohli s batožinami. Začali sa rozhliadať. „Chalani bývajú vedľa.“ Informovala ich. „Máte to tu naozaj pekné.“ Pochválila nás s krásnym úsmevom Amelia. Andrea to len odsúhlasila. „Tak poďte. Chalani, za vami prídeme neskôr.“ Odovzdali sme batožiny dievčatám a rozlúčili sme sa.

SARAH´S POV

Ich príchod do domu mi strašne pripomenul ten náš. Vošli sme a od obdivu sa nám otvorili ústa. My sme mali trošku viac poznámok, ale nevadí.

*Flashback*

„Wow, máš to tu veľké.“ „Mňa už z tadeto nedostanete!“ „Dúfam že je tu aj bazén!“ Zahŕňali sme Isaaca názormi. „Áno, je tu bazén.“ Odpovedal nám Isaac popri nosení našich vecí. „Zdá sa mi to, alebo vedľa nás bývajú nejakí chlapci?“ Pribehla Mia, ktorá sa bola pozrieť na bazén. Alebo na chlapcov? „Emm, to sa aj ja idem pozrieť na ten “bazén.“

*End flashback*

„Bože, tu je všetko také parádne!“ Obdivovala Andrea. „Takže, chalani bývajú vedľa?“ Kričala z terasy Amelia. „Presne tak.“ O chvíľu bolo počuť silný dupot po schodoch. „Andrea, Amy!“ Zvrieskla Mia a rútila sa dolu s Lýdiou. Hneď začali všetky vrieskať ako šialené. Objímali sa a kričali. Môj bože, to som ani ja nerobila. Prekrikovali sa jedna cez druhú. To je tak, keď sa nevidíte necelý mesiac. Proste baby! „Vy si tu takto žijete a nás zavoláte až teraz?“ Rozhadzovala rukami Andrea. „Inak, uvedomujete si, že blízko vás sú všetci Magcon?“ Podpichla ich Lýdia. Obe hneď zmrzli. „To mi ani nehovor, lebo sa tu zložím. Mala som čo robiť pri Gilinskom.“ „To isté ja pri Johnsonovi.“ „Vážne? A čo sme mali robiť my tri? Hlavne ja pri Nashovi a ešte k tomu v lietadle!“ Zapípal mi mobil. Všetky pohľady smerovali naň. Prišla mi správa. Začala som sa usmievať, takže babám došlo, kto mi asi tak môže písať. „Tak čo píše?“ Naklonila sa ku mne Mia. „Nevyzvedaj!“ „Ale aj mňa to zaujíma.“ Pridala sa Andrea. „Aj mňa.“ Usmiala sa milo Amelia. Lýdia bola našťastie ticho, ale aj tak nedokázala skryť svoj zvedavý pohľad. Začala som sa pomaly zdvíhať zo sedačky, na ktorej sme sedeli. Baby zistili, že sa chystám na útek, preto sa začali stavať aj oni. Behom som si to namierila na terasu a oni samozrejme za mnou. „Prestaňte! Ste ako malé deti!“ Kričala som po nich počas behu. „Ukáž nám to, inak sa nezastavíme.“ Kričala Mia udýchane. „Alebo skončíš v bazéne!“ Pokračovala s vydieraním Lýdia. Obehli sme okolo bazéna. Pri vchode do domu som do niekoho silne narazila. Podľa nadávania som zistila, že je to Isaac. „Prepáč.“ Ospravedlnila som sa potichu. „No vidím, že ste sa tu už udomácnili.“ Poznamenal Isaac popri tom, ako sa zdvíhal zo zeme. „Hej, hej. Máte to tu super. Oh a ahoj.“ Privítala sa s ním Andrea. To isté spravila aj Amy. „Prečo tu nie sú aj chalani?“ Spýtal sa Isaac. „Pretože ideme za chvíľu za nimi.“ „A ktorá z vás je tá Gilinskeho vyvolená?“ „Aja!“ Ukázala na ňu Amy. Andrea do nej jemne narazila, aby bola ticho. Trochu sa začala červenať. Uuu. „Fajn, tak poďme. Načo vlastne čakáme?“ Pozrela som sa na ne zmätene. „Na to, kým nám ukážeš tú správu.“ „Bože a ja som si myslela, že ste nato už zabudli.“ Prevrátila som očami. „Ak vám ju ukážem, nepôjdem s vami za chalanmi.“ Tento krát som ich vydierala ja. Nahodili porazené výrazy, čo znamená, že som víťaz. Otočil som sa a nasmerovala som si to k východu. Všetky išli za mnou. Doviedla som ich do cieľa. Otvorila som dvere od ich domu. Všetci chalani boli...

Čo si myslíte? Ako budú reagovať chalani na babay?:) 

Thanks<3