Maybe Someday

I love this life! (The End)

SARAH'S POV

Prebudila som sa so slúchatkami v ušiach, ešte stále hrali a moja baterka na mobile volala o pomoc. Pomaly som sa postavila a namierila si to do spoločnej kúpeľne, kde som stretla Lýdiu. „Ahoj, ako si sa vyspala?" Spýtala sa ma s úsmevom na tvári. „Celkom fajn. Už ste s Camom v pohode?" Viem že sú už udobrení, ale spýtam sa jej pre istotu, aby si nemyslela že ma to netrápilo. „Jasné že hej. Neviem čo by som robila keby sa neudobríme. Začal mi chýbať hneď prvý deň čo som tu bola." Trochu som sa zamračila, pretože viem že to mám s Nashom tak isto, ale už je neskoro. „Ouu, prepáč." Objala ma, ale neviem či to bol dobrý nápad, pretože to vo mne vyvolalo ešte väčšiu ľútosť. Nič som nehovorila, iba som jej opätovala objatie. Nemala som slov. „Poď si dať raňajky. Chalani urobili vraj toasty." „Nemám moc chuť." Pri pomyslení na to, že mám sedieť za jedným stolom s Nashom mi prišlo zle. „Veď máš toasty rada, toto ti neuverím. Čakám ťa tam a ostatní tiež." Oznámila mi a odišla preč. Ja som mala konečne priestor dať sa dokopy. Potom som išla na sľúbené raňajky. Nash na nich nebol. Buď som ho nestihla, alebo ho prešla chuť ako mňa. „Dnes ideme na ryby, tešíte sa?" Kričal z chodby Bryant. No strašne. Ale na toto už fakt nemám náladu. Keby môžem tak sa zahrabem pod zem. „Vy si chytajte koľko chcete, ale ja budem chytať bronz." Informovala ich Lýdia. „Ja budem s vami chytať iba pod podmienkou, že tú chytenú rybu môžem potom zjesť." Vyplazila jazyk Mia. Ostatní sa len na nej pobavili. „Nenávidím chytanie rýb!" Vyjadrila svoj názor Andrea. Amy bola ticho. Tej je to očividne jedno. „Ja ostanem tu. Nie je mi moc dobre. Ale užite si to." Bez čakania na odpoveď som sa zdvihla od stola a odkráčala som do izby. Ľahla som si a snažila sa nevnímať to čo sa práve deje.

Blížila som sa k dverám wc, ktoré som sa chystala otvoriť, ale niekto ma predbehol. Z wc vybehlo malé dievčatko, ktoré za sebou nezavrelo a bežalo si sadnúť späť na miesto. Ako som sledovala to malé dievčatko niekto do mňa stihol vraziť. Počula som iba „Prepáč." V tej sekunde mi moja zvedavosť nedala a musela som sa pozrieť, kto to bol. V tú chvíľu som sa zahladila do tých najkrajších modrých očí.

Otvorila som v rýchlosti oči. Bola som celá spotená. Prečo mi to sťažujú ešte aj sny? Mohlo sa mi snívať hocičo, len nie prvé stretnutie s Nashom! Z premýšľania ma vyrušilo klopanie na dvere. Nešli náhodu chytať ryby? Mlčala som a čakala. „Skôr ako ma vyhodíš preč, chcem ti niečo povedať." Prehovoril na mňa Nash. „Viem že si sa so mnou rozišla a už to nechceš vrátiť späť. Ale môžeme byť aspoň priatelia prosím? Nechcem byť s tebou za zlé." Počujem dobre? Znie to neuveriteľne, čo mi tu práve navrhuje, ale popravde ani ja sa už nechcem hádať a vyhýbať sa mu. Som tu posledné dni a cítila by som sa previnilo. „Tak fajn. Kamaráti byť môžeme." Prikývla som a jemu sa rozjasnili oči. „A nechcela by si ísť von? Oni sú preč a mne sa tu nechce trčať." Mám ísť alebo nemám? Budem si to vyčítať ak poviem áno, ale vyčítam si aj to keď nepôjdem. Bože! „Môžeme aj ja sa tu už nudím." Usmiala som sa falošne.

„A kam že to vlastne ideme?" Celú dobu medzi nami panovalo ticho, tak som prehovorila. „Neviem." Odpovedal jednoducho a zasmial sa. „Rada by som sa vrátila, nie že sa tu stratíme." „Pochybuješ o mojich schopnostiach?" Zrazu zastavil v strede cesty a otočil sa na mňa. Skoro som do neho napálila. Bol až moc blízko. Tak blízko, že keby spolu sme, okamžite mu dám pusu. Sarah načo to myslíš?! „To by som si nedovolila." On sa len pousmial a pokračoval konečne v ceste. „Za chvíľu bude zapadať slnko, tak si poďme sadnúť sem. Bude tu fajn výhľad." Áno, ako po prvýkrát keď ma pobozkal. Sadla som si či som chcela alebo nie. Teraz už vycúvať nemôžem. Zase panovalo to hlúpe ticho. „Nad čím premýšľaš?" Spýtal sa ma. „Nad hlúposťami." Mávla som rukou. „A ty?" Pozrela som sa na neho. „Nad nami. A nehovor, že to nie je tak aj u teba." Mierne sa pousmial. Videla som tú jeho bolesť ale zároveň aj lásku ku mne v očiach. „Je. Je mi to všetko tak strašne ľúto, pretože sa stále ľúbime a ja za pár dní odchádzam preč. Od teba a od všetkých." „Smiem mať jedno prianie, posledné pred tým ako odídeš?" Prikývla som. „Môžem ťa pobozkať? Chcem si to zapamätať na celý život." „Môžeš." Zachovala som chladnú hlavu a proste mu to povolila. Sama po tom túžim. Opatrne sa ku mne naklonil, presne ako po prvýkrát. Asi si myslí, že si to ešte v poslednej chvíli rozmyslím, ale je na omyle. A konečne spojil naše pery v jedny. Môj svet sa zastavil a opäť som existovala iba ja a on. Po dlhšej chvíli tento úžasný moment skončil. Keby môžem opakujem ho ešte tisíckrát. „Ja ťa nemôžem nemilovať." Zahladila som sa mu do očí. „Nápodobne." Vzal moju tvár do dlaní a znovu ma pobozkal. Bozk som mu opätovala, pretože viem, že bez neho žiť nedokážem. Tento krát som sa odtiahla ja. „Takže sme zase spolu?" Pošepkal mi do ucha. Trochu ma striaslo. „Inak to asi nepôjde." Usmiala som sa a vlepila mu pusu. „Mali by sme sa vrátiť." Navrhla som. Celkovo som stratila pojem o čase. „Tak poďme." Zdvihol sa a podal mi ruku. S radosťou som ju prijala. Vrátili sme sa späť.

„Kde si bola? Vieš ako som sa o teba bála? Už som ti asi stokrát volala!" Vybehla na mňa Mia. Asi si neuvedomila s kým som bola. Nash si len odkašľal. Mia sa v tom prebudila a pozerala na nás presne tak ako ostatní. „Takže vy dvaja, zase spolu?" Ukazovala na nás prstom. Pritúlila som sa k Nashovi a to bola jasná odpoveď. Všetci sa usmievali a mali z toho radosť. „Čo tak to osláviť opekačkou?" Pribehol k nám Johnson. „Môže byť." Pochválili sme ho za skvelý nápad a začali všetko pripravovať.

Posadali sme si do kruhu okolo ohňa a ohrievali sa. Nie že by nás niektorých nehriala láska, ale predsa. Shawn vytiahol gitaru a už to išlo. Zahral prvé tóny jeho skladby a všetci začali spievať. Posadali sme si do kruhu okolo ohňa a ohrievali sa. Nie že by nás niektorých nehriala láska, ale predsa. Shawn vytiahol gitaru a už to išlo. Zahral prvé tóny jeho skladby a všetci začali spievať. „I know what you did last summer. Just lie to me there's no other. I know what you did last summer. Tell me where you've been. I know what you did last summer. Look me in the eyes, my lover. I know what you did last summer. Tell me where you've been." Pri týchto výnimočných chvíľach si uvedomíte akých máte skvelých priateľov a celkovo celý život.

Prejedení z opekačky sme oddychovali úplne potichu. Bolo počuť iba ako praská drevo v ohni. Matthew sa z ničoho nič postavil a dal si Miu na ruky. Utekal s ňou k moru a asi každý z nás vedel čo bude nasledovať. „Ja ťa zabijem!" Kričala po ňom Mia s úsmevom na tvári. Všetci sme sa postavili a utekali za nimi. Bežali sme až do mora a bolo nám úplne jedno, že budeme celí mokrí. Špliechali sme na seba ako to len šlo. Všade plno kriku a smiechu. „A teraz veľké skupinové objatie!" Prehlásil Cameron a všetci ho s radosťou poslúchli. Mačkali sme sa ako to len šlo. „Hej všetci!" Kričal po nás Bryant. Venovali sme mu pozornosť. „Nastavil som samospúšť. Odfotíme sa." Rýchlo sme urobili všelijaké možné pózy a čakali na cvaknutie foťáku. „Úsmev!"

Chcem vám na záver poďakovať. Či už čitateľom alebo ľudom ktorí ma podporovali celú tu dobu:) (áno myslím teba Monika♥) Veľká vďaka ešte raz a určite toto nie je môj posledný príbeh.  Aloha♥

Thanks<3