NASH´S POV
Zobudil som sa na pocit vlhka. Viem, znie to divne. Moje telo sa reflexne pohlo, keď sa môj pocit opakoval. Otvoril som mokré oči. Vyzerám, ako keby som plakal. „Sarah!“ Vykríkol som na Sarah, pretože na mňa pomaly liala pohárik plný vody. „Ber to ako odplatu. A nesťažuj sa, že to bolo hrozné. Ten bazén bol omnoho horši!“ Vyplazila na mňa jazyk a odišla do kúpeľne. „Kedy príde Skylynn?“ „To presne netuším, ale približne o 13:00 máme čakať na letisku.“ Sarah sa vrátila z kúpeľne, už s novým účesom. Aj ja by som sa mal ísť nachystať. Ale najskôr sa musím odlúčiť od Sarah. „Vieš o tom, že by som mal ísť domov a chystať sa? Je 12:10.“ „Viem, že by si mal, ale ja ta nepustím.“ Doslova na mňa skočila a priľahla ma na posteli. Znovu som videl tie oči, čo som videl v lietadle. Sú krásne. Hľadel som na ňu ešte pekne dlhú chvíľu a ona ju prerušila. „Nemal si ísť náhodou domov?“ Spýtala sa ma podpichujúcim pohľadom. „Mal, ale niekto ma nechcel pustiť. Vidím, že už mám povolenie.“ Usmial som sa a ona sa zamračila. V tej chvíli sme pôsobili, ako protiklad. Zdvihol som sa z jej postele a ona ma mlčky sledovala. „12:35 sa vidíme pred tvojím domom.“ Poslala mi vzdušnú pusu, ktorú som prijal a opustil jej dom. Nachystal som sa a prikázal som Bryantovi, aby obstaral nejaký darček pre Sky. Keby to dám na starosť chalanom, nedopadlo by to dobre. Pre tieto situácie volím jednoznačne Brynata. Nasadol som do auta a prišiel som až pri Isaacov dom, kde ma už čakala Sarah s mobilom v ruke. „Nasadaj závisláčka.“ Kričal som po nej cez otvorené okno. „Ty máš čo hovoriť.“ Nasadla do auta a my sme mohli konečne vyraziť na letisko. Celú cestu neprehovorila. Videl som na nej, že je nervózna. „Deje sa niečo?“ „Nie.“ Odpovedala s falošným úsmevom a prehodila na inú tému. „Príde aj Hayes?“ „Nie, ale raz určite.“ Odkiaľ pozná Hayesa? Mám pocit, že hodila pokec s chalanmi o mne a mojej rodine. Musím sa ich nato spýtať. „A nehovor, že sa nič nedeje, pretože si nervózna.“ „To je to až tak vidieť?“ Nahodila zúfalý pohľad. „Dosť. Tak čo sa deje?“ „Čo ak sa nebudem páčiť Skylynn?“ Začal som sa smiať. Ako ju môže trápiť takáto hlúposť. „Budeš sa jej páčiť, neboj sa.“ Byť nervózny kvôli tomuto. Už som parkoval auto a vystúpil som. Sarah sedela ďalej v aute. „Ty nejdeš?“ „Nie, radšej tu ostanem.“ Zase pokus o falošný úsmev. „To ma tam necháš ísť samého? Čo ak sa tam stratím?“ Začal som hrať urazeného. „Nevymýšľaj si a choď, pretože sa stratí maximálne Skylynn.“ Skoro som zabudol. Rozbehol som sa do veľkej budovy a postavil sa medzi čakajúcich ľudí. O chvíľu som zbadal letušku so Sky. Keď ma uvidela, hneď na mňa skočila a ja som ju objal. Letuška mi podala jej batožinu. „Teda, mamina ťa nabalila, ako keby sem ideš na mesiac, nie týždeň.“ Začala sa smiať.
SARAH´S POV
Neustále som hľadela na vchod do budovy. Môj tranz prerušila Nashova postava. Na rukách mal malé blonďavé dievčatko, ktoré sa usmievalo. „Veď to v tom lietadle bola Sky.“ Pred tým, ako som narazila do Nasha, do mňa narazilo malé dievča. Som si istá, že to bola ona. Nahodila som úsmev a vyšla som z auta. Nash ju položil na zem, aby sme sa mohli zoznámiť. „Ahoj, ty musíš byť Skylynn. Ja som Sarah. Nash mi veľa o tebe rozprával.“ Snažila som sa urobiť, čo najlepší dojem. Skylynn na mňa hľadela a potom na Nasha. Nevedela, čo má povedať. „Sky, ani sa nepozdravíš?“ Nash začal uľahčovať situáciu. Stále neodpovedala a schovala sa za Nasha. Nahodila som pohľad “vedela som, že sa jej nebudem páčiť“. „No nič baby moje, s vami to bude ťažké. Sadajte do auta.“ Obidve sme poslúchli. Nash sa celú cestu rozprával so Sky a ja som hľadela do mobilu. Moje mučenie sa onedlho skončilo. Vystúpili sme a ja som si to namierila domov. „Kam si myslíš, že ideš?“ Kričal po mne Nash. „Domov. Neskôr sa uvidíme.“ Upokojila som Nasha. Vedela som, že ma bude chcieť prehovárať, aby som s nimi išla. Mrzelo ma to, že sa Sky nepáčim. Napadlo ma, zavolať Lýdii. „Ahoj, tak čo?“ „Ahoj, v pohode. Dnes ma pustia domov, takže nemusíte chodiť. Je tu stále Cam a Isaac. Už ich ku mne pustili. Oni ma zoberú domov.“ Možno som ju nevidela, ale vedela som, že sa usmieva. „Tak to je super. Čakáme ťa a tešíme sa na teba!“ „Aj ja na vás.“ Čo keby som jej niečo uvarila? Má najradšej špagety. Pustila som sa do varenie. V priebehu ma prerušil zvonček. Zhrozila som sa, pretože to kludne mohla byť Lý. Rýchlim krokom som sa vybrala k dverám a otvorila ich. Bol to Nash so Sky. „Ahojte.“ Vypadlo zo mňa nečakane. „Ahoj, ty niečo varíš?“ „Snažím sa. Dnes sa má vrátiť Lýdia.“ „Tak to sa snažiť už nemusíš, ide na večeru s Camom.“ Super. „Takže som to robila zbytočne?“ „Neviem ako ty, ale ja som hladný.“ Moje kroky smerovali späť do kuchyne. Obidvaja ma nasledovali. „Idem na wc, dúfam, že to tu samé zvládnete.“ Usmial sa Nash a odišiel. Ja som sa venovala vareniu a rozmýšľala som, ako sa prihovoriť Sky. Urobila to za mňa. „Môžem si dať?“ Otočila som sa smerom k nej. „Jasné že môžeš.“ Išla si sadnúť za stôl a čakala, kým ju obslúžim. Je roztomilá. Presne ako Mia, “môžem si dať?“ Haha. Rozdelila som špagety na tri porcie. Nachystala som stôl a podala Sky prvú porciu. „Zvládneš to sama alebo treba pomôcť?“ „Sama.“ Pustila sa do toho a ja som vedľa nej sedela. Vypytovala som sa na všetko možné. Stále sa smiala a papala. Nash nás už pekne dlhú dobu, sledoval vo dverách. „Budeš tam ešte dlho stáť?“ „Myslel som, že o mne nevieš.“ Prisadol si k nám s úsmevom a pustil sa do jedla, presne ako Sky. Po večeri, sme išli pozerať film. Samozrejme žiadny horor. Hľadá sa Nemo, bola správna voľba. Krátko pred koncom filmu, Sky zaspala. „Vidíš, obľúbila si ťa.“ Pošeptal mi Nash. Ja som sa len usmiala. Nash zobral Sky na ruky a odniesol ju ku mne do izby. Mám veľkú posteľ, takže sa tam zmestíme všetci traja. Skylynn ležala v strede a my vedľa. Ešte sme sa rozprávali, ale potom doľahla únava aj na nás.
Zoznámenie so Skylynn máme za sebou. Dúfam, že sa páčilo! :)
Thanks<3
YOU ARE READING
Maybe Someday
FanfictionPočula som iba „Prepáč." V tej sekunde mi moja zvedavosť nedala a musela som sa pozrieť, kto to bol. V tú chvíľu som sa zahladila do najkrajších modrých očí. Tie oči mi boli tak povedomé. Ale nedovolili mi pozrieť sa na celú tvár toho človeka. Náš o...