Maybe Someday

La

„Dúfam, že som ti neublížil." Nash prehovoril po našom nekončenom očnom kontakte a to ma vrátilo späť na zem. „Nie, som v poriadku." Ahh, je taký milý, vraj či mi neublížil. Jeho dotyk ma skôr vyliečil. Venovala som mu ten najkrajší úsmev. Taký som nevenovala ešte nikomu. Prekvapila som samú seba. Čakala som, že pri stretnutí s Nashom Grierom budem ako každá fanúšička. Ja som bola pokojná, ako by sa nič nestalo a nevedela som,  kto to je. Navonok som bola pokojná, ale vo vnútri som bola typická fanúšička. „Po pravde nechcela som, aby Nash odišiel späť na svoje miesto a uvoľnil mi cestu na wc. A ani sa tak nestalo. Stál tam a hľadel na mňa. Uhla som pohľadom a videla som Miu ako vyjedá vozík s jedlom. Začala som sa smiať a Nash mi venoval ešte väčšiu pozornosť, ako pred tým. „Asi by som už mal ísť." „Áno aj ja už musím ísť za mojou kamarátkou." Ukázala som na Miu. Nash sa na ňu pozrel a začal sa smiať tiež. „Hej, to by si mala, pretože za chvíľu nebudú mať čo ostatní cestujúci jesť." S týmito slovami ma opustil Nash Grier. Celá vysmiata som išla za Miou. Ani si ma nevšimla. Musela som ju dostať od toho vozíka. Chytila som ju za ruku a ťahala ju k miestu, kde sedíme. „Poďme." Naliehala som, aby som s ňou vôbec pohla. „Nie!" „Áno, vypadáš ako keby si rok nejedla." „Dobre, pôjdem pod podmienkou, že si môžem zobrať ešte tento koláčik." Hľadela na ten koláčik, ako ja na Nasha Griera. Znovu som sa neubránila smiechu. „Fajn, zober si aj ten koláčik, len už poď!" Mia išla spokojná s koláčikom v ruke k nášmu miestu a ja za ňou. Pre istotu, keby si to náhodou rozmyslela a chcela sa vrátiť k pôvodnej činnosti. „Kde ste tak dlho boli?" Pýtala sa nás Lý, ktorá nás musela čakať asi dlhú dobu. Bolo jej to vidieť na výraze v tvári. „No vieš, niekto musel vyjedať vozík s jedlom." Pri tejto vete som venovala pohľad Mii, ktorá sa napchávala tým svojím krásnym koláčikom. „Už ti nie je zle, ako vidím." „Vidíš dobre." „Len, aby si nepribrala daj si pozor!" „Povedala tá, ktorá je z nás najštíhlejšia." Teraz sa Lýdia zarazila, pretože Mia povedala pravdu. Prestali sa hádať až vtedy, keď si všimli, že som myšlienkami úplne niekde inde. „A hentej je čo?" S plnými ústami vyzvedala Mia. „Ja neviem. Vy ste boli celý čas preč. To by si ty mala vedieť." „Nebola som s ňou. Iba sa zrazu za mnou objavila a ťahala ma späť sem." Z mojich myšlienok ma prerušili obe naraz, pretože na mňa začali kričať. „Hej, si tu prítomná?" Kričala Lý a pridala sa aj Mia. „Princeznička, nesnívaj." Pozerala som sa na obidve o čo sa snažia. „Človek sa nemôže ani nachvíľu zamyslieť." „To bola ozaj pekná chvíľa ti poviem. Hádame sa tu s Miou už asi 5 minút a ty nič." Mali pravdu. Inokedy by som ich už zastavila, ale teraz môj rozum a moje srdce bolo niekde mimo. Váhala som, či im to mám povedať ešte v lietadle. Ako ich poznám, Mia by sa tu aj začala drhnúť tým koláčikom, ktorý stále papá a obdivuje ako diamant. No a Lý by tu začala vrieskať a kričať. Stále sa na mňa pozerali a čakali na odpoveď o čom premýšľam. „Poviem vám to, ale nesmiete kričať, pretože všetko pokazíte." Obidve sa nahli ku mne bližšie. Vyzerali tak zvedavo. „V tomto lietadle sedí niekto, koho máme veľmi radi." Čakala by som, že to pochopia, ale nepochopili. Rozmýšľali. „Ja vážne neviem, už nám to povedz Sarah." Naliehala Mia. „Nemáš jesť toľko sladkého. Ničí ti to mozgové bunky." „Ja nejem ani koláčik a aj tak neviem." Dodala Lý. „Nash Grier." Vypadlo zo mňa. „Si robíš srandu? Neverím ti. To by si tu kričala od radosti." Presviedčala ma Mia. „Dokáž to." Lý sa zdvihla a čakala. „Šibe ti? Sadni si, lebo nás uvidí." „Nebudeme ti veriť, pokiaľ nám ho neukážeš." Lý si odmietla sadnúť. „Dobre. Choďte akože na wc sa upraviť a keď pôjdete späť uvidíte ho." Navrhla som im plán, s ktorým súhlasili. Po chvíli vyšli a začali sa obzerať okolo seba. Vyzerali vtipne. Hlavne, keď uvideli Nasha. Rozbehli sa k nášmu miestu a venovali mi pohľad ako „videli sme dobre?" „On tu vážne je. Panebože!" Mia od nervozity začala trepať nohami. „Vidíte, hovorila som to a vy ste mi neverili." „Ako je možné, že si z nás najpokojnejšia?" Sledovala ma Lý. „Ja neviem. Vo vnútri som úplne energická a najradšej by som vyskočila von z lietadla, ale nenechala by som vám tu Nasha." Obe som upokojila mojou odpoveďou, pretože sa začali smiať. Celú cestu až do La sme riešili Nasha. Baby si zo mňa robili srandu ešte pred letom, že s nami bude letieť. A tak sa aj stalo. Najlepšie bolo to, že boli z toho viac mimo, ako ja. Teda, aspoň navonok.

Krátko pred pristátím sa ozval hlas letušky. A my sme sa pomaly začali chystať na vystúpenie. Brala som si práve tašku, keď do mňa jemne narazila Mia. „Inak, Nash stále hľadel na naše miesto." „Čože?" Nevedela som, či počujem dobre. Asi sa mi sníva. Dúfala som, že ho ešte aspoň raz stretnem. Bohužiaľ, nestalo sa. Moje prvé a posledné stretnutie s Nashom Grierom. Pri tejto myšlienke som ostala smutná. Moju pozornosť si vyslúžil až Isaac, ktorého som nevidela už pár rokov. Vlastne odvtedy, odkedy sa odsťahoval do La. „Slečny, aký bol let?" A je to tu. Zase spomienka na stretnutie s Nashom. „Skvelý." Odpovedala som s úsmevom. „Aha, aj ty si tu?" Doberal si ma Isaac. „To som až taká malá, že si si ma nevšimol?" Isaac mi chcel odpovedať, ale vrhla sa naňho Mia. Ani sa jej nedivím. Majú sa naozaj radi a sú od seba dosť ďaleko. „Chválim tvoj nápad nás pozvať do La." Vyjadrila sa ďakovným spôsobom Lý. „Kedy som mal ja zlý nápad?" „Myslím, že by som tu bola aj do večera keby sa mám rozvyprávať." Začala podpichovať Mia. „No dobre, poďte vy moje slečny." „Nie sme tvoje!" Prehlásili sme zborovo. Ako keby sme sa dohodli. Nastúpili sme do Isaacovho luxusného auta a namierili si to do nášho nového domu, v ktorom strávime krásne dva mesiace.

 „Wow, máš to tu veľké." „Mňa už z tadeto nedostanete!" „Dúfam že je tu aj bazén!" Zahŕňali sme Isaaca názormi. „Áno, je tu bazén." Odpovedal nám Isaac popri nosení našich vecí. „Zdá sa mi to, alebo vedľa nás bývajú nejakí chlapci?" Pribehla Mia, ktorá sa bola pozrieť na bazén. Alebo na chlapcov? „Emm, to sa aj ja idem pozrieť na ten "bazén." Rozbehla som sa na terasu a obe išli za mnou. „Ja tam nikoho nevidím. Ty hej Lý?" Pozerali sme všetky vedľa, ako šibnuté. „Ty si nás klamala Mia!" „Nie, prisahám. Počula som mužské hlasy." Snažila sa nás presvedčiť Mia. „Dobre dievčatá, dnes si spravíme nočné kúpanie." Navrhla som, keďže tu ešte len zapadá slnko, keď u nás v takom čase je už tma. „Idem sa vybaliť." Lý sa zobrala a išla do jej izby aj s kuframi. „Aj nám si ich mohla zobrať." Ozvala sa lenivá Mia. Mne sa nechcelo vybaľovať, ale veci som si vyniesla do izby. „To je luxus mať vlastnú izbu." Povedala som si sama pre seba. Ľahla som si na posteľ, otvorila notebook a napísala som jednej z najlepších kamarátiek. Potešila sa, že sme dorazili v poriadku a samozrejme som jej nezabudla oznámiť, koho som stretla. Najskôr si tiež myslela že si robím iba srandu. Chcela som jej to nejako dokázať, napríklad fotkou, ale žiadnu som s ním nemala. Som hlúpa. Raz v živote stretnem Nasha aj to sa s ním neodfotím. Naozaj som bola mimo. 

Blíži sa ďalšie stretnutie s Nashom♥ Dúfam že sa príbeh zatiaľ páči. :) 

Thanks<3