NASH´S POV
Poslal som Sarah za Lýdiou. Nevyzerala najlepšie. Čo jej mohol Cam spraviť? „Nash, kam ideš?“ Hľadel na mňa Gilinsky. Vlastne, všetci na mňa hľadeli. „Za Cameronom.“ Povzdychol som si a odišiel som od nich preč. Vyšiel som schody a namieril som si to do Cameronovej izby. Neklopal som, proste som tam vtrhol. Skoro som ho zrazil a to doslovne. Stál blízko dverí, keď som ich prudko otvoril. Nahodil zmätený pohľad. „Tak čo si jej spravil?“ Zamračil som sa. „Komu?“ Fajn, budeme sa hrať teraz na blbých? „Lýdii.“ Odvetil som naštvane. „Nič.“ Odpovedal a otočil sa mi chrbtom. Sadol si na posteľ a čakal kým vypadnem. „A preto plakala?“ „Neviem prečo plakala.“ Mykol plecami. „Myslel som si, že si jej priateľ. To by si mal vedieť.“ Podpichol som ho naschvál, aby mi povedal čo sa stalo. Podišiel blízko ku mne. „Nestaraj sa do nášho vzťahu, dobre?“ A mne to až vtedy doplo. „Ona ti nedala, však?“ Zamračil sa viac ako ja. Stál som tam bez jeho odpovede. Vysmial som sa mu. V duchu mi bolo Lýdie trochu ľúto. „Vraj, dostanem Lýdiu skôr ako sa nadýchneš.“ Znovu som sa zasmial. Aj keď falošne, ale zasmial. „Ver mi, že ju dostanem.“ Povedal vážnejším hlasom. „Nechceš sa na tú stávku radšej vykašlať?“ „Nikdy!“ Odpovedal stále s tým istým tónom v hlase. „Ako chceš.“ Pousmial som sa a odišiel som z jeho izby. Všetci dole čakali na môj preslov o Camovi, ale ja som ani necekol o tom, čo sa stalo. „Tak čo?“ „Ale nič. Nebudeme to tu predsa riešiť. Je to medzi nimi.“ Mrkol som na Matta a ten to hneď pochopil. „Nash, môžeme sa ísť porozprávať vedľa?“ Usmial sa zákerne. Videl som na Mii, že by najradšej išla s nami, no bohužiaľ nemohla. „Ale iste.“ Zákerný úsmev som mu opätoval. Išli sme do kuchyne. Tu vždy preberáme takéto témy. Ani neviem prečo. „Počúvam.“ Tváril sa zvedavo. „V skratke. Lýdia Cameronovi nedala.“ „Bože, vy to s tou stávkou myslíte vážne?“ Prikývol som. „Takže, ešte nikto nevyhral?“ „Presne tak.“ „No to som zvedavý kto vyhrá.“ Zasmial sa. „Nie si jediný.“ Pobúchal som ho po chrbte. „Dobre, poďme už za ostatnými, lebo to bude moc podozrivé.“ Znovu som prikývol. Celý večer prebiehal v poriadku. Každý sa bavil a už sme to ďalej neriešili. Mia sa mi zdala trochu zvláštna, ale tak chápem. Možno mala len večernú náladovku. Sarah sa už nevrátila, čo ma dosť mrzelo.
SARAH´S POV
Lýdia ma celý večer nechcela pustiť do izby. Povedala som si, že ju nechám na pokoji a ráno to poriešime. Teraz je ráno. No, pre mňa ráno, pre normálnych ľudí obed. Moja osobnosť nie je schopná vstať skôr ako na obed. Je mi ľúto. Z ležiacej polohy som sa presunula do sediacej. Vzala som do rúk mobil, ktorý ležal celú noc na nočnom stolíku. Jeden neprijatý hovor a dve správy. Neprijatý hovor od Mii a správa tiež. Druhá správa bola od Nasha. Mia mi napísala. „Musím ti niečo povedať.“ A Nash napísal. „Dúfam, že je všetko v poriadku.“ Oh, je milý. Pousmiala som sa. Napadlo ma, čo asi tak Mia mohla chcieť. Mám si urobiť tú námahu a vstať? Chcem vedieť, čo chce so mnou prebrať. Čo keď je u Matta a ja budem vstávať zbytočne? To by som si vyčítala do konca svojho života. Ale tak, pokiaľ je to dôležité, idem nato. Panebože, mám prejsť pár metrov a chystám sa ako na nejakú výpravu. Konečne som sa presunula k dverám Miinej izby. Zaklopala som. Mia otvorila a vyšla hneď z izby. Chytila ma za ruku a tiahla ma k Lýdiinej izbe. Naštartovaná otvorila dvere. Už neboli zamknuté. Lýdia ležala v posteli so slúchadlami v ušiach. Mala tak hlasno pustenú hudbu, že sme to počuli aj my. Keď si konečne všimla, že sme prišli do jej izby, pozrela sa na nás jej opuchnutými očami. „Preboha!“ Mia sa k nej rozbehla a mňa nechala stáť v strede izby. Lýdia si zložila slúchadlá. „Viem, čo sa stalo.“ Objala ju. Ako to, že ona to vie a ja nie? Asi to mi chcela povedať. Lýdia potrebovala objatie a preto som sa k ním pridala. Milujem skupinové objatia! „Môže mi niekto povedať, čo sa včera stalo?“ Lýdia sa nadýchla a začala. „Keď sme išli včera s Camom hore do jeho izby, prišlo to, čoho som sa najviac obávala. Chcel sa so mnou vyspať. Ja to proste nedokážem! Teraz určite nie, možno neskôr.“ „Dobre, teraz vám musím ja niečo povedať.“ Oznámila Mia a ja som sa až vtedy začala báť.
Mia je divná. Milujem drámy:3
Thanks<3
YOU ARE READING
Maybe Someday
FanfictionPočula som iba „Prepáč." V tej sekunde mi moja zvedavosť nedala a musela som sa pozrieť, kto to bol. V tú chvíľu som sa zahladila do najkrajších modrých očí. Tie oči mi boli tak povedomé. Ale nedovolili mi pozrieť sa na celú tvár toho človeka. Náš o...