Maybe Someday

Sorry, but I can't.

CAM´S POV

 Grier, nadomnou proste nevyhráš. Urobil som pred ním víťazné gesto. Dnes Lýdiu dostanem a vyhrám stávku. Som si tým istý, pretože len čo som prišiel sa hneď na mňa zavesila ako opica. Najskôr trochu potrápim aj ju. Nash sa určite pokúsi prekaziť nám to, ako ja jemu. Keď som sa dozvedel, že išli spolu hore, hneď som vedel čo má v pláne. „Cameron, no kde si toľko bol? Takto tu nechať Lýdiu samú.“ Poúčal ma Mendes. Nech radšej ide hrať na gitare. Keby ten len vie o čo mi ide. „Však som už tu.“ Zasmial som sa. Nash stále na mňa zazeral. Sadol som si medzi ostatných a Lýdia si sadla na moje kolená. „Neobjednáme si pizzu?“ Navrhol Matt. Vlastne ma to ani neprekvapuje. Veľký milovník jedla a Mii Howell. „Sme za!“ Vykríkla Andrea za všetkých. „Fajn, idem nato.“ Matt odbehol objednať tu pizzu. Gilinsky sa činil v balení Andrey a mám pocit, že aj Johnson ide po Amy. Musím sa s ním o tom porozprávať. Chudák chlapec nemal v poslednej dobe moc šťastie v láske. Nechcem, aby aj toto pokašlal a preto mu rád pomôžem. Keďže Gilinsky má inú prácu. Predtým som neveril na vzťahy cez internet, ale teraz keď vidím ako si rozumie Jack s Andreou. Hodia sa spolu. Uvidíme či spolu budú. „Nejdeme hore? Nemám moc chuť na pizzu.“ Navrhol som Lýdii. „Ani ja.“ Prispôsobila sa a zdvihla sa z mojich kolien. „Kam ideš?“ Spýtala sa jej Sarah. „Ideme aj s Camom hore. Nejako nemáme chuť na pizzu.“ Zabudla dodať, že máme chuť na niečo iné. „Dobre, tak si to užite.“ Mrkla na ňu. Bože a že my sme perverzní. Naschvál som sa pozrel na Nashov výraz. Uuu, nič príjemné. Cítim sa víťazne ešte len keď ju držím za ruku a idem s ňou po schodoch do mojej izby. „Čo budeme robiť?“ Pýtala sa nenápadne pri vstupe do mojej izby. „To sa ešte uvidí.“ Pre istotu som zamkol dvere. Toľká smola, keď nemáš od obývacej miestnosti kľúč. „Môžem pustiť pesničku?“ Prikývol som. Vybrala sa k môjmu notebooku. Otvorila si youtube a niečo tam začala ťukať. Moc som jej nevenoval pozornosť, pretože som sa išiel navoňať do kúpeľne. Aj vôňa robí svoje čaro. Moju pozornosť zaujal jej spev. Spievala si pesničku, ktorá hrala. „All this bad blood here.

Won’t you let it dry? It’s been cold for years. Won’t you let it lie?“ Jej hlas ma ohromil. Teraz ma priťahuje ešte viac. Vrátil som sa hneď do izby pripravený donútiť ju zblázniť sa do mňa už úplne. Pristúpil som k nej bližšie. Naďalej si spievala bez toho aby vedela, že som jej tak blízko. Položil som moje ruky na jej boky. Mierne sa zavrtela a prestala spievať. Stále mi bola otočená chrbtom a užívala si moje dotyky. Cítil som jej úsmev na tvári. Je príliš ľahko ovládateľná, čo sa mi hodí. Venoval som jej menší bozk na krk. Zatriaslo s ňou. Priam sa mi páčilo ako ju viem dostať. Prečo ju nedostať úplne? Pokračoval som v rozdávaní bozkov na jej krk. Stále sa mrvila. Pohla sa tak, že sa pohli aj moje ruky na jej bokoch. Rozosmialo ju to. Hmm, niekto tu je šteklivý. Konečne sa ku mne otočila. Dopriala mi jeden letný bozk na pery, no mne to nestačilo. Začal som ju vášnivo bozkávať a popri tom som ju posúval čo najbližšie k posteli. Podarilo sa mi ju dotiahnuť až na posteľ. Bol som nad ňou, takže stále pretrvávala moja nadvláda. Znovu som sa nahol k jej krku a rozdával jej naň bozky. Moje ruky blúdili po jej hornej časti teľa. Jej prvá reakcia bolo zlate chichotanie. Potom sa už smiala úplne. V tom aby sa prestala smiať ju asi neovládnem. Jedine, že by som prestal pracovať aj rukami. Na chvíľu som zastavil všetky moje činnosti. Zastavil sa aj jej smiech. Pozrela sa trošku zmätene. Usmial som sa, aby nemala obavy, že spravila niečo zlé. Pri pohľade do jej krásnych očí som si spomenul na Nasha. Bože, som tak blízko výhry. Z jej očí mi padol pohľad na jej mikinu, ktorú mala na sebe oblečenú. Siahol som na ňu rukou. Okej, zase sa ruky činia. Bez nich to proste nejde. Dal som jej ju dole. Nijako nereagovala, len ma sledovala. Videl som v jej očiach strach. Prečo sa bojí? Pobozkal som ju. Dúfam, že to pomôže. Musí ju to uistiť, že jej nechcem ublížiť. Dala predomňa ruku. Proste ma len tak stopla. „Počkaj.“ Pošeptala potichu. Teraz mám strach ja. Spravil som niečo zlé? „Nemôžem, proste nie.“ Začala používať svoju silu a dala ma zo seba dole. Nestačil som sa diviť. „Toto odomňa nechci prosím. Aspoň teraz nie.“ So smutným výrazom v tvári si zobrala mikinu a odišla. Mám ísť za ňou? Ležím na posteli sám a čakám, aký nápad dostanem teraz. Nemôžem tu len tak ostať. Idem ju hľadať. Nechcem, aby sa cítila, že ju do niečo nútim.

 NASH´S POV

 „Idem za Camom a Lýdiou, keď už prišla tá pizza.“ Oznámil som Sarah. „Veď hovorili, že nemajú chuť. A nechaj ich. On nám to nechcel prekaziť. Dopraj to aspoň im.“ Usmiala sa. Keby vie, že to spravil naschvál, letela by tam ako prvá. Chcel som už odísť hore, konečne im to prekaziť, no Sarah ma chytila za ruku a pozrela sa na mňa prísnym pohľadom. „Nebuď hlúpy.“ Dohovárala mi. Sadol som si, aby bola spokojná. Musím sa z tadeto nejako vytratiť. Celý ten čas pri Sarah som si plánoval ako im to prekazím. Z mojich myšlienok ma prerušil dupot po schodoch. Sakra, zmeškal som to. Do riti! Zvieral som päsť od zlosti. Všimol som si ženskú postavu, takže to bude Lýdia. Cameron hore asi oslavuje, že vyhral. Lýdia sa popri kroku pozrela na nás všetkých a potom pokračovala v ceste. Nešlo si nevšimnúť jej lesklých očí. Plakala? „Čo zase vyviedol?“ Pohrozila sa nad Camom Sarah. „Choď za ňou, ja idem za Camom.“ Pošepkal som jej. Naraz sme sa zdvihli a odišli sme každý svojou cestou.   

Nash to možno neprekazil, ale pokazila to Lýdia! Trošku sa to zamotáva:) V najbližšej dobe čakajte trailer k príbehu♥ 

Thanks<3