Maybe Someday

Please, take them

CAM´S POV

 Je to tam! Pobozkal som ju. Konečne mám odpustené. Teda aspoň dúfam. Nechala sa mojimi bozkami úplne unášať. Zabudla aj, že je vo vode a skoro sa utopila. Po dlhšej chvíli sa odtiahla. Bol som zvedavý na jej reakciu. „Je mi trochu zima.“ Usmiala sa. Trochu som s ňou zatočil. Mierne skríkla. Asi sa zľakla. Preniesol som ju na miesto, kde sa môže postaviť bez toho, aby sa utopila. Stáli sme tam len tak a pozerali sa jeden druhému do očí. „Chýbala si mi.“ Prehovoril som. „Veď aj ty mne.“ Objala ma. Neviem čo by sa dialo ďalej, ale bohužiaľ nás prerušil Bryant. Bol celý veselý z toho, koľko má záberov. Je tu naozaj pekne. Niekedy ich šialená nápady stoja zato, pokiaľ nepočítam tú nohu Sarah. Sarah, skoro by som na ňu zabudol. „Vy čo tam robíte?“ Zasmial sa a odfotil nás. Niekedy nechápem jeho konanie. „Vylezte, šak zamrznete.“ Vyskúšal rukou teplotu vody. Ten jeho výraz v tvári. „Veď ideme.“ Lýdia mi vyskočila na chrbát. Odniesol som ju až k brehu. Vyšla von prvá a potom hneď ja. Keby tu mám aspoň mikinu, dal by som jej ju. Nemá jedinú vec suchú. Aj tak či tak to stálo zato! Rýchlo som sa obliekol, aby sme mohli vyraziť. Popri tom Bryant ukazoval Lýdii fotky, ktoré stihol spraviť. Mal ich asi veľa, keďže som sa skôr obliekol ako on doukazoval. „Môžeme.“ Prehlásil som. Bryant schoval fotoaparát a mohli sme vyraziť. Objal som po ceste k autu Lýdiu. „Lýdia, mám ťa hodiť domov alebo ideme za Sarah?“ Spýtal sa jej Bryant. Lýdia ztuhla. Rada by sa prezliekla, ale chce ísť silou mocou za Sarah. „Zavez nás domov a potom pôjdeme po Sarah.“ Spravil som kompromis zato, že som ju zhodil do tej vody. „To by šlo.“ Pousmial sa Bryant. To miesto nebolo ďaleko od našich domov. Lýdia sa prezliekla do suchého a ja som sa zatiaľ trochu upravil. Vrátili sme späť do nemocnice. Sadli sme si na pôvodné miesto, kde sme sedeli pred tým a čakali sme, čo nám oznámia. Dúfam, že ju dnes pustia domov, inak tu prenocujeme.

 NASH´S POV

 Doktor ma poslal za Sarah do izby. Keď som vošiel, spala. Je tak krásna. Som blbec. Načo som sa s ním stavil. Vedel som, že je to zlý nápad. Zranilo ju to, takže to zranilo aj mňa. Sadol som si vedľa postele, na ktorej ležala. Nohu mala vystretú rovno. Pár krát sa pohla. Bojím sa jej reakcie, keď ma uvidí pri nej. Vyhodí ma? Pokiaľ spala, kúpil som jej presne také isté kvety ako pred tým. Položil som ich na stolík vedľa postele. Chcem aby ich prijala. Budem jej ich kupovať dovtedy, dokým ich neprime. Pootvorila oči. Zatvárila sa bolestivo. Dúfam, že to tá noha a nie ja. „Čo tu robíš a kde je Lýdia?“ Pýtala sa ospalo. „Išli preč, ale mali by sa za chvíľu vrátiť.“ „Nemusíš tu byť.“ Odvrkla nezaujato. „Ale ja tu chcem byť.“ Pozrela sa na mňa a potom na tie kvety. Konečne si ich všimla. „A tie kvety si zober. Už som ti povedala, že ich nechcem.“ Odvrátila od nich pohľad. „Povedala si, že dúfaš, že tie ruže zvädnú ako naša láska. Ako vidíš, nezvädli a naša láska tiež nie. Aspoň ja to tak cítim.“ Zahľadel som sa do zeme a potom späť na ňu. Zaujal som jej pozornosť, pretože so mnou udržiavala očný kontakt. Nepovedala na to ani slovo. Začal som sa k nej približovať. Aj keď neisto, ale približoval som sa. Bol som skoro v cieli, keď sa otvorili dvere a ja som sa rýchlo od nej odtiahol. „Slečna Sarah, mám dobré správy.“ Bol to doktor. „Aké správy?“ Spýtala sa zmätene. Asi som ju trochu vyviedol z miery. „No predsa o vašej nohe. Je len narazená. Dajte tomu pár dní a opäť bude všetko v poriadku.“ Podal jej papiere, aby ich podpísala. „Tak to rada počujem.“ Podpísala to a vrátila späť doktorovi. „Môžete ísť domov. Dám vám na mňa číslo. Keby vás to bolí, stačí zavolať.“ Podal jej vizitku. „Ďakujem vám.“ „Za málo.“ Otočil sa a odišiel. Chcel som jej pomôcť vstať, ale v tom sa rozleteli dvere. Stála v nich Lýdia s Camom. „Tak tu si.“ Vykríkla Lýdia a objala ju. Pomohla jej namiesto mňa vstať. Zobral som aspoň tie kvety. Nastúpili do auta Bryanta. Ja som išiel sám. Ako vidím, už aj Cameron sa udobril s Lýdiou. Teraz mám úplný zmätok v našom vzťahu. Celú cestu som mal plnú hlavu Sarah. Prišiel som domov trošku skôr ako oni. Vzal som do rúk tie ruže a bežal som k domu Isaaca. Akurát Bryant zaparkoval a oni vystupovali. Cameron sa bavil o niečom s Lýdiou. Sarah pri nich stála ako neviditeľná. Podišiel som k nej a podal jej tie ruže. Otočila sa mi chrbtom a chystala sa na odchod aj keď neviem ako, ale chystala. „Prosím zober si ich.“ Poprosil som ju už sklamane. Zrazu si ich vzala, ale aj tak bez slova. Zašla do vnútra s Lýdiou a Cameron išiel so mnou. „Tak čo, ako to išlo?“ „Čo myslíš?“ Spýtal som sa smutne. „No predsa so Sarah.“ „Určite nie tak dobre, ako u teba s Lýdiou. Usmial som sa úprimne. Aspoň že oni si to vyjasnili. 

Sarah je stále naštvaná. Ako sa Nashovi podarí udobriť sa? 

Thanks<3