Maybe Someday

Jack, why?

MATT´S POV

 Pomaly kráčame s Miou ku mne. Z vnútra ide hluk. Otvorím dvere. Všetci sú nastúpení v obývačke a počúvajú výklad Johnsona. Asi riešia ten skok z lietadla. „Čo je tu rodičovské združenie?“ Podpichol som ich. „Výborne, akurát som ťa potreboval. Budeš mojou pravou rukou. Potrebujem, aby si sa spýtal Sarah, Nasha a Isaaca či s nami pôjdu tiež.“ Pobúchal mi po pleci. Bral to ako samozrejmosť. Keďže sa nato neskutočne teším, tak za nimi pôjdem. „Spoľahni sa.“ Kývol som hlavou a išiel si sadnúť za ostatnými. „Máte niekto nejaké otázky?“ Spýtal sa Johnson. Gilinsky sa prihlásil ako v škole. Hovorím, rodičovské združenie. „Áno Jack, počúvam.“ „Hrabe ti?“ „Ďalšia otázka.“ Rozhliadol sa po nás. Tento krát zdvihol ruku Aaron. Začal hovoriť skôr ako ho Jack vyvolal. „Môžem z toho natočiť video?“ „Môžeš, ale dávaj pozor, aby tam nebolo vidieť baby.“ „Dobrý nápad.“ Poznamenal Aaron. Asi zabudol. „Ešte ja mám otázku.“ Vykríkla Mia. „Áno?“ „Každý si skočí sám, alebo môžeme byť aj po dvojiciach?“ Jack porozmýšľal nad jej otázkou. „Myslím, že každý ako chce.“ Jemu unikla taká dôležitá informácia? Aj tak či tak sa mi zdá nejako podozrivo akčný. „Niečo tu smrdí.“ Oznámil Carter a začal okolo seba prúdiť vzduch. Vyzeral vtipne. Najskôr boli všetci ticho a potom sa začali všetci smiať. „Fájn, už to ide od hlavnej témy. Idem za Nashom, Sarah a Isaacom.“ Nevšímali si ma, pretože mali plnú hlavu toho, čo smrdí. Retardi. Nechal som tam Miu zahynúť v smrade. Vyzerá to tak, že si skočím sám. Ale nie. Chcel som najskôr vybaviť Isaaca, tak som sa išiel pozrieť do jeho pracovne. Bola tam našťastie. „Čau, prišiel som za tebou s takým návrhom.“ Dali sme si náš pozdrav. „No daj.“ „Johnsona napadlo či by sme si nešli skočiť z lietadla.“ „Pokiaľ ide len o toto, tak v poriadku.“ Pozrel som sa naňho zmätene. Vraj len o toto. „Čo si si myslel, že o čo ide?“ „No že chceš Miu niekam zobrať. Napríklad, kde budete úplne sami.“ Falošne sa usmial. „Neboj sa, nato máme ešte čas.“ Povedal som neisto. „Tiež si myslím.“ Stále sa usmieval. „Skvele, takže máme s tebou počítať?“ „Záleží kedy.“ Prestal sa venovať práci a venoval mi pohľad. „Zajtra.“ „To by šlo.“ „Dobre, ešte idem za Sarah a Nashom.“ Kývol a ja som odišiel smer izba Sarah. Zaklopal som, keďže viem, že tam má spoločnosť. „Ďalej.“ Vstúpil som dnu. Obidvaja sedeli na posteli s fotkami v ruke. „Ja len, že či by ste si zajtra nechceli skočiť z lietadla? Johnson navrhuje.“ Vypustil som nadšene. Mali také zmätené pohľady. „Ja by som aj išiel.“ „Ja neviem. A kto všetko ide?“ Spýtala sa Sarah neisto. „Všetci okrem Gilinskeho a Lýdii. Dokonca aj Isaac ide.“ „Prečo nejde Gilinsky?“ Spýtal sa zvedavo Nash. „A viem ja?“ „A Lýdia?“ „Tiež neviem. Tak idete alebo čo?“ Obidvaja sa na seba pozreli. „So mnou počítaj.“ „Tak so mnou tiež.“ Aké romantické. „Skvelé. Čaute.“ „Matt, počkaj!“ Zakričala Sarah a ja som sa vrátil späť. „Kde je Mia?“ „V plynovej komore.“ Rýchlo som odpovedal a vrátil sa domov. Niektorí pozerali telku, niektorí vyžierali chladničku a niektorí už boli zalezení v izbách.

 CAM´S POV

 Je to tu! Deň na skok z lietadla. Woah! Milujem adrenalín, ale samozrejme aj Lýdiu. „Ste tu už všetci?“ Johnson nás začal kontrolovať. Matthew mal záchvaty adrenalínu. Poskakoval ako šibnutý. Už aj Mia mala čo robiť, aby ho skľudnila. Všetci sa zúčastníme toho šialenstva okrem Lýdii a Gilinskeho. Nechápem ich. Toto si nechať ujsť, životná chyba. Gilinskeho asi nepresvedčím, ale u Lýdii by som to skúsiť mohol. Ale až na mieste činu. Pozrieť sa pôjdu. „Aaron, výbavu máš?“ Spýtal som sa ho. „Vidíš a ty Bryant?“ Ozval sa Johnson. „Hej.“ Odpovedali naraz. „Vyrážame!“ Rozbehli sme sa k východu ako deti zo školy. Toľko radosti. Nastúpili sme do áut. Sedel som vedľa Lýdii. Chytil som ju za ruku. Cítil som z nej nervozitu. „Si v pohode?“ „Ale áno, prečo?“ Pozrel som sa na ňu pohľadom, že jej neverím. „Bojím sa o teba.“ „Tak si skoč so mnou. Aspoň ma ustrážiš.“ Mrkol som na ňu. Videl som, že zaváhala. „Fajn.“ „Neverím.“ „Prestaň, lebo si to rozmyslím.“ Jemne do mňa narazila. Zaborila hlavu do môjho krku. Tak bola celú cestu. Je zlatá, keď sa bojí. Konečne sme vystúpili. Vonku bolo neskutočné teplo. Vyšlo nám pekné počasie. Johnson má tam hore asi dobré známosti. Pousmial som sa nad svojou myšlienkou. „Cam.“ Nash za mnou pribehol aj so Sarah. „Hmm?“ „Chcel som ti len poďakovať, že si mi otvoril oči. Keby nie je teba, možno spolu teraz nie sme.“ Sarah žiarili oči šťastím. A bolo vidieť, že si jej prítomnosť užíva aj Nash. S Nashom sme si dali bratské objatie. „Takže decká, dávajte pozor.“ Niekto zatlieskal, aby upútal našu pozornosť. Myslím, že to bude inštruktor. „Dovoľte, aby som sa predstavil. Som Cody Lopéz. Pokojne ma volajte Cody. Pokiaľ budete poslušní, tak si dnes aj skočíte. Predpokladám, že všetci z vás si chcú skočiť, alebo tu máme aj nejakých divákov?“ Všetky pohľady sa zvrhli na Gilinskeho. „Mladý muž, ubezpečujem ťa, že máme slušne zabezpečenú výbavu, takže sa nie je čoho báť. Ak chceš, pokojne si s tebou skočím.“ Stále sme ho hypnotizovali. Muselo to pôsobiť deprimujúco. „Nie, vďaka.“ Čakal som, že sa pôjde. Keď už ide Lýdia a on nie. Je to divné. „Kto vie, čo by nato povedala slečna vyvolená.“ Pošeptal mu Johnson. No, pošeptal. To si asi iba on myslel. „Takže, teraz sa presunieme do hlavnej haly, kde je výstroj.“ V hale, každý z nás podstúpil prednášku o skákaní a podobných veciach. Všetko sme si obliekli a upevnili. Pre istotu nás ešte Cody skontroloval. Väčšina si skočí sama. Myslím, že len páriky budú spolu. „Lietadlo už čaká vonku.“ Informoval nás Cody. „Môžete ísť von, ja si ešte niečo zapíšem.“ Pomaly sme sa presunuli k lietadlu. Stále sme čakali na Codyho. Jack s nami ani nepoletí. Vážne je posratý. „Počkajte!“ Zakričal... 

Keďže včera časť nebola, dnes je dlhšia. Zajtra by mala byť ďalšia, pokiaľ mi niečo do toho nepríde. Ďakujem za 6.6K prečítaní a za celkovú podporu!♥

Thanks<3