Maybe Someday

Holiday

„Crrrr" Nenávidím to. Tento zvuk ma budí skoro každý deň, samozrejme okrem víkendu. „Ach víkend, tie blažené dni plné spánku a pokoja od školy." Povedala som si sama pre seba. Nechápem prečo toľko nariekam práve dnes, keď je posledný deň školy.

„Konečne Prázdniny." „Dnes dám zbohom na krásne 2 mesiace škole." Asi som to povedala moc nahlas, pretože som počula mamu ako po mne kričí, či trpím samomluvou. Musela som sa nad tým zasmiať. Úsmev z tváre mi zmizol v tej chvíli, keď som si uvedomila, že budem meškať do školy, ak sa hneď nezačnem chystať. Celý školský rok nemeškám a na posledný školský deň budem. To určite.

 Začala som konečne s prípravami. Vlasy, make-up, správne oblečenie a doplnky. Hlavným doplnkom dnešného dňa sa stáva kryt na vysvedčenie. Tento rok som sa snažila. Kto by sa nesnažil keby chce nový mobil však.

 Konečne som bola nachystaná a mohla som vyraziť. Ale nie sama. Lýdia, ktorá býva hneď vedľa a Mia, ktorý býva oproti. Obidve na mňa už čakali s výrazom "meškáš a nestíhame".

„Krajší pohľad ste mi už hneď z rána darovať nevedeli?" Obidvom sa pri mojej otázke zmenil naštvaný pohľad na pobavený. „Nechceš mi ešte povedať, ako máme stihnúť posledný deň v škole pri tvojom tempe?" Mia začala naliehať. „Upokoj sa prosím." „Moja mama nás vezme autom." Oznámila som jej s pokojným tónom v hlase." „A nemali by sme si ísť už sadnúť do auta?" „Tvoja mama nás už čaká asi minútu." Konečne sa ozvala aj Lýdia. „Dobrý nápad." Odpoveď som jej venovala s úsmevom.

 V škole

 „Dúfam že si užijete prázdniny a vrátite sa do školy celí." Odznela posledná veta pána profesora. „Dovidenia." Tak znela moja posledná veta venovaná pánovi profesorovi. Nikdy som mu s takou radosťou "dovidenia" nepovedala a to už nehovorím o tom šťastnom výrazy v tvári. Z triedy s vysvedčením v ruke som si to nasmerovala ku skrinke s vecami, kde som zahliadla Lýdiu a Miu, ako sa bavia. Posledné čo som započula bolo „Dúfam že stretnem cez leto nejakých pekných chalanov, pretože v tejto škole je to hotová katastrofa." Táto veta vypadla z úst Mii. Neudržala som sa a začala sa smiať, tak že si ma všimla už aj Mia s Lýdiou. „Prečo sa smeješ?" „Prepáč, ale tá tvoja poznámka o našich chalanoch ma dostala." Vysvetľovala som v zápale smiechu. „Aha." „Dobre, už sa nesmej, pretože je to nákazlivé." A už to bolo tam kde to nemalo byť. Začali sme sa smiať všetky tri pri skrinkách, ako nepríčetné. Ten kto nás videl si musel pomyslieť. „Baby, dobre sa my tu s vami smeje, ale musím ísť domov, aby som ešte stihla mamu." „Majte sa." „Ahoj" Rozlúčili sa so mnou jednohlasne Lý a Mia.

 Prišla som domov a na kuchynskom stole ležal papierik. „Uprac prosím!" Nedivím sa, že som pri mojom tempe nestihla mamu. „Do riti!" Spomenula som si na vysvedčenie, ktoré som mala na pláne ukázať mame. „Idem na jednu jedinú vec do školy a aj tu tam zabudnem." Moja lenivosť je na toľko veľká, že sa mi nechcelo ísť pre vysvedčenie späť do školy. Tak som si povedala, že budem aspoň na niečo užitočná a upracem. A až po uprataní zavolám do školy, či tam vôbec to vysvedčenie je. Tento krát to nebola ženská logika, ale čisto lenivá logika.

 Počas môjho rozmýšľania a upratovania, samozrejme viac rozmýšľania, sa mi dostala do uší známa hudba. „To je predsa Paradise!" Zažala som tancovať po mojej izbe, ktorú som práve upratovala, ako šialená. Až po mojej hudobnej chvíli mi došlo, že mi zvoní mobil. Bola to Mia. „Áno?" „Panebože, konečne si zdvihla." Ozvalo sa z druhej strany. „Máš u mňa vysvedčenie." „Ježíš, ani nevieš aká som rada že ho máš ty a nie je v škole." Chytila som sa za hlavu. „Naozaj by sa mi tam nechcelo volať a už vôbec si preto ísť." Pretočila som očami. „Ani ďakujem nepovieš?" „Ďakujem ti láska! Stačí?" „Haha, áno." Asi to ďakovanie vyznelo moc divno, keď sa aj Mia na tom smiala. „Dobre, idem si pre to, ahoj" Posledné čo som počula od Mii, bolo niečo ako „blá, blá" keďže som to položila trošku skôr, ako čakala.   

Snažila som sa dať do tejto časti toho čo najviac, ale moc sa rozpisujem, takže by to nevyšlo. Dúfam že sa druhá, už normálnejšia časť páčila:).

Thanks<3