MATT´S POV
Na obed som sa zobudil vedľa Mii. Bože, vyzerá tak sladko keď spí. Poviem vám, jedna z najlepších nocí za mnou. Dúfam, že ich bude ešte veľa. Momentálne sme bez rizika, že nám sem vbehne Sky, chvalabohu. Myslím si, že Mia si bude pamätať našu prvú spoločnú noc. Nevyzerala nejako extra opito. Keď má Mia náladu, stojí to zato. „Dobré ráno.“ Zrazu na mňa prehovorila s ospalým pohľadom. „Dobré.“ Usmial som sa. Hneď sme si dali rannú pusu. „Koľko je hodín?“ Začala rukou báchať po stolíku. Asi hľadá mobil. Uľahčil som jej to a pozrel som sa za ňu. „11:54.“ „Pekne.“ Odvetila a zaborila sa hlavou do vankúša. „Nepozeraj sa na mňa toľko, vyzerám hrozne.“ „Tak to sa ti nedivím po takej divokej noci, ale aj tak si krásna.“ Hneď ako som to dopovedal, pozrela sa na mňa divným pohľadom. Povedal som niečo zlé? „To že bola táto noc divoká ti verím, ale to, že som krásna nie.“ Zdvihla sa z postele a vyšla z izby. Nasledoval som ju. Začala klopať na kúpeľňové dvere blízko mojej izby. Z kúpeľne sa ozvalo iba. „Obsadené.“ Naštvaná Mia zišla dole do dolnej kúpeľne. Treskla dverami, čo pre mňa znamená zákaz vstupu. Nash s Cameronom boli v kuchyni, tak som išiel za nimi. Hľadeli na mňa takým divným pohľadom ako Mia. „Pohádali ste sa?“ „Nie.“ Odpovedal som už s úsmevom na tvári. Cam hneď začal tlieskať ako trafený, pretože mu to doplo. „Prestaň kámo, nemusia to vedieť všetci.“ „Panebože, ty si ju pretiahol?“ Spýtal sa po dlhej chvíli Nash. „No že ti to doplo.“ Zatlieskal som mu. „Espinosa, ty hovado nadržané!“ Podpichol ma Cameron. „Prosím vás, čistá závisť. Ja nemôžem zato, že vám stále ešte nedali.“ Dobrý odpal Matthew! „Ja dostanem Lýdiu skôr, ako sa nadýchneš kámo.“ „Ťažko.“ Odvetil Nash. Cameronovi to nedalo. „Tak sa stavme.“ „A o čo prosím ťa?“ „Kto skôr dostane tú svoju do postele!“ Začína tu byť nejaké dusno. „Šibe ti?“ „Nebodaj sa bojíš?“ Cam podpichoval ďalej. „Nebojím! Platí!“ Podali si ruky. „Ten kto vyhrá, môže toho druhého vysmiať pred všetkými!“ Dodal Cam. „Ouuu!“ Skomentoval som. „Nash, prečo vlastne nie si u Sarah alebo Sarah tu?“ „Všetky baby sú spolu.“ „Aha.“ Nahodil som chápavý výraz. „Všetky nie!“ Ozvalo sa spoza nás. „Mia, čo tu robíš? Ty nie si s babami?“ Zahral divadielko Cameron. „Nehraj divadlo Cameron.“ Pretočila očami. Nash aj Cameron vybuchli do veľkého smiechu. Mia si ich už nevšímala a išla si hore po veci. Vraj už musí aj tak za babami. Samozrejme som sa s ňou išiel rozlúčiť. „Ahoj, vďaka za peknú noc.“ Pošepkala mi do ucha. Trošku som ztuhol. „Ahoj aj nabudúce.“ Zatvoril som za ňou dvere a otočil som sa na chalanov, ktorí ešte stále stáli v kuchyni s úsmevom na tvári. Presnejšie s perverzným úsmevom.
MIA´S POV
Mierne upravená som prišla domov. Konkrétne do svojej izby. Zvalila som sa na posteľ. Minúta ticha pre moju energiu. O chvíľu pribehli baby. Otravy! „Tak aké to bolo?“ Ako prvá prehovorila Lýdia. „Nemôžem uveriť, že si sa vyspala s Matthewom!“ Začala kričať Andrea. „Ďalej ani nepokračujte!“ Kričala som po nich celá unavená a otrávená. „Takže ste sa spolu nevyspali? Teda aspoň tak to chápem podľa tvojej nálady.“ Prihovorila sa mi ustarostene Sarah. „Vyspali sme sa spolu! Jasné?“ Kričala som po nich ďalej. Až neskôr som si uvedomila, čo som vôbec povedala a že po nich kričím ako strelená. Hľadeli na mňa ako keby som ich práve pokarhala. „Prepáčte. Ja len som moc unavená. Tá noc mi dala zabrať.“ Chytila som sa za hlavu. Videla som na babách mierne úsmevy. Nedalo mi neusmiať sa. Hodila som po nich vankúš. Hneď sa všetky na mňa zvalili. „Bože! Koľko sakra vážite?“ Ledva som pod nimi dýchala. „Dovoľ!“ Začala sa obhajovať Amy. Vrátila mi hod vankúšom. Vankúš spadol na zem. Aj keď ťažko, ale nejako som sa spod nich dostala a išla som si pre ten vankúš. Mierila som na ne. Všetky ležali na moje posteli a smiali sa. Pochopili o čo mi ide, tak zaujali bojovú pozíciu s vankúšmi v ruke. Ešte že ich tu mám tak veľa! „Waaar!“ Vyhlásila som a mohla sa začať vojna. Najskôr som bola sama proti všetkým, neskôr sa ku mne pridala Sarah, no a potom už išiel každý proti každému. Náš krik a smiech muselo byť počuť na celý dom, keďže doletel Isaac či sme sa zbláznili. Dovolila som si babám ukázať menší náznak, nech Isaaca zapojíme do našej vojny. Poslúchli. Tento krát sme boli všetky proti Isaacovi. Chudák. Toľko báb na jedného chlapa. „Preskočilo vám?“ Bránil sa rukami. Šľahli sme mu kde to len išlo. Proste šialené. Isaacovi už došlo, že mu neostáva nič iné ako sa k nám pridať. Po hodinovom boji konečne niekto normálne prehovoril. Bola to Amy. „Stop! Potrebujem si oddýchnuť!“ „To mi hovor.“ Pritvrdila som jej. Sarah zavibroval mobil. Sama nevedela či má čakať správu alebo hovor. V pokoji to otvorila, takže to bude správa. Znovu nahodila jej nekalý úsmev. „Idem dole. Nechcem tak skoro zomrieť.“ Oznámil Isaac a opustil moju izbu. Ako vždy, všetky sme sa zvedavo vrhli na Sarah. Tento krát sa jej nepodarilo utiecť ani skryť pred nami mobil. Ja som bola tá hrdinka, ktorá jej ho dokázala ukradnúť. Woo! Začala som čítať text v správe nahlas. „Niečo mi ešte dlžíš – Modrooký chlapec.“ „Eeej!“ Vykríkla dôrazne Andrea. „Navaľ to sem!“ Načiahla sa po svoj mobil. S radosťou som jej ho podala, keďže som zistila, čo som potrebovala. „Ale veď sa tak nečervenaj!“ Podpichla ju Lýdia. „Poďme radšej za chalanmi.“ Navrhla nenápadne Sarah. Aj tak či tak každý vie o čo jej ide.
NASH´S POV
„Sú tu ženy!“ Ozvalo sa z dola. Rýchlim krokom som išiel za výkrikom. Bol som zvedavý či prišla aj Sarah. Zaujímalo ma to kvôli správe, ktorú som jej poslal. „Ahojte.“ Pozdravil som ich radostne. „Ahoj.“ Odzdravili ma jednohlasne. Samozrejme, Sarah ma ešte k tomu aj objala. „A pusu nedostanem?“ Napodobnil som smutný výraz. Našpúlil som pery a ona mi dala pusu na líce. Podraz! Baby sa začali smiať spolu s Bryantom, ktorý ich pustil dnu. „To si nechajte na neskôr, dobre?“ Rýpla si do nás Mia. „Ty máš čo hovoriť. Radšej bež za Espinosom.“ Mrkol som na ňu. Venovala mi porazený výraz. „Nejdeme hore?“ Pošepkal som Sarah do ucha. Prikývla. Vyskočila mi na chrbát. Vyšiel som s ňou schody. Už som počul len nejaké ohlasy na nás dvoch. „Nebojte sa hrdličky. Budem vám to tu strážiť, aby vám tam nikto nevbehol.“ Myslím, že ten hlas patril Mii. Tá si nedá pokoj. „Nechceš si pozrieť nejaký film?“ Spýtala sa ma po ceste Sarah. Prikývol som aj keď som mal v pláne niečo iné. Odniesol som ju až do obývačky na hornom poschodí. Sadol som si na operadlo sedačky a Sarah sa ma pustila. Automaticky spadla na sedačku. Pekné pristátie. Vstala zo sedačky a postavila sa predomňa. „Tak, čo si pozrieme?“ Pýtala sa znovu. „Ja som si myslel, že mi stále niečo dlžíš.“ Usmial som sa mierne zákerne. Hneď pochopila načo narážam, ale napriek tomu hrala hlúpu. „Áno a čo?“ „Porozmýšľaj.“ Začali sme sa k sebe približovať. Jemne mi pohryzla peru. Hmm, tá vie ako nato. Pomaly sa začala ztrhávať vojna jazykov. Pomedzi bozky sa pýtala ďalej. „Prečo sme vlastne tu? Nejdeme do izby?“ „Netreba.“ Odpovedal som jej nedočkavo. Chcel som ju vidieť bez oblečenia. Rýchlo som si ju prešiel pohľadom a siahol som rukou na jej tričko. Podvihol som ho, no ona ma zastavila. Zahmkala negatívne. Sakra, tie hlúpe predohry. Celou svojou váhou sa na mňa vrhla, tak aby som pristál na sedačke ako ona. Ležala na mne a hľadela mi do oči. Nemohol som si odpustiť nadržaný úsmev. Moja ruka znovu siahla na jej tričko. Už to nevydržím. Našťastie, tento krát nenamietala. Podvihol som jej ho presne taký istý kúsok, ako pred chvíľou. Rád by som pokračoval, keby nám niekto nevbehne do izby. Bol to Cameron. Ten hajzel! „Ups, prepáčte!“ Vykríkol so smiechom. Bol si istý, že už nebudeme pokračovať, tak zavrel dvere. Sarah sa zo mňa postavila a popravila si tričko, ktoré už dávno malo byť z nej dole. Začala sa nervózne prechádzať po izbe. „Ja si to s ním vyriadim, neboj sa.“ Uistil som ju. Prisadla si ku mne späť, ale aj tak vyzerala stále nervózne. „Bože, to je trápne.“ Pošepkala si pre seba, no ja som to počul. „Nie je to trápne.“ „Stačí mi, keď som videla jeho úsmev. Určite to každému vytrepe.“ „Ver mi, pohovorím si s ním.“ Pozrela sa na mňa pohľadom, čo tu ešte stále robím. Naraz sme sa postavili a zišli dolu za ostatnými. „Tak ale to bola rýchlovka!“ Keby nie je dievča, tak jej jedna už letí. „Krásne si to ustrážila.“ Pochválila ju ironicky Sarah. „Počkaj, kto tam bol?“ „Cam.“ Akurát schádzal Cameron schody. Bol celý vysmiaty. Blbec. Lýdia sa naňho nalepila a on bol celý šťastný. Ukázal mi víťazné gesto. Keď mi to prekazil on, prekazím mu to aj ja!
Kto podľa vás vyhrá stávku?:) Ďakujem moc za každý vote, koment aj prečítanie♥
Thanks<3
YOU ARE READING
Maybe Someday
FanfictionPočula som iba „Prepáč." V tej sekunde mi moja zvedavosť nedala a musela som sa pozrieť, kto to bol. V tú chvíľu som sa zahladila do najkrajších modrých očí. Tie oči mi boli tak povedomé. Ale nedovolili mi pozrieť sa na celú tvár toho človeka. Náš o...