Maybe Someday

Welcome to paradise!

LÝDIA'S POV

„Lýdia, kde si toľko? Už sme mali odchádzať!" Zdá sa mi to alebo už štartujeme? Zase nestíhaš Lýdia! Takže teraz rýchlo. „Kufor? Mám! Taška? Mám!" Narýchlo som sa skontrolovala a pobrala sa dole za Bryantom. „No konečne. Máš jediné šťastie, že ideme autom a potom loďou. Pri tebe by sme zmeškali lietadlo určite." Venovala som mu nenávistný pohľad. „Radšej mi pomôž s tými vecami a nerob mi tu prednášky." Prevrátil očami a konečne mi pomohol. Nanosili sme to všetko do auta a mohli sme vyraziť. Šoféroval Bryant. Auto sme zaparkovali pri prístave. Vraj na nás počká až kým sa nevrátime. „Bryant?!" „Čo sa zase deje?" Otočil sa smerom ku mne. „Ale ty si nepovedal, že pôjdeme na hotovom luxuse. Čakala som malú a skromnú loďku, nie Titanic!" „Beriem so sebou veľa modelov, tak čo čakáš. Oni si na tom potrpia a na malú loďku by sme sa nezmestili." Mykol plecami a pokračoval v sťahovaní národov. Prebudila som sa z rozjímania a pokračovala som tiež. Dostala som sa až na loď, ktorá nás doplavila na sľúbený ostrov. Len čo som vkročila na ostrov, vedela som, že nebudem moje rozhodnutie ľutovať. „Cíť sa tu ako doma." Prihovoril sa mi po dlhom čase Bryant. „Nemaj strach." Pousmiala som sa. Stále som sa obzerala dookola a obdivovala tú krásu. Zastavil sa mi pohľad na pánovi, ktorý mi zobral kufor. Hneď som sa za ním rozbehla. „Prepáčte, to je môj kufor." „Madam, beriem vám batožinu do vašej izby." Takže tu je služobníctvo? Som v raji! Tiež ma to mohlo napadnúť, keď nás tu je toľko. „Aha, ďakujem." Zasmiala som sa. On ma už iba odignoroval a išiel do mojej izby. Keďže som sa tu nevedela orientovať, išla som za ním. Položil mi kufor na posteľ a ja som skoro odpadla od úžasu. „Ešte raz vďaka." Zakričala som v tranze. Hmm a teraz čo? Idem sa prejsť. Dúfam, že si zapamätám kde mám izbu. Nerada by som niekomu nabehla do izby. Cítim sa ako v luxusnom tábore. Vybehla som na pláž a ucítila som lúče slnka po celom tele. Keby tu nie sú tí ľudia, s radosťou sa hodím do toho mora. Ale nechcem predsa hneď v prvý deň pôsobiť ako blázon. „Dúfam, že nie ste moc unavení z cesty sem, pretože treba ísť fotiť. Máme super počasie a treba to využiť." Kričal po všetkých Bryant. Všetci sa celkom ochotne stretli na pláži. „Navrhujem najskôr nafotiť ženy a potom mužov. Páry asi už nestihneme, ale to nevadí. Nie sme tu predsa len na jeden deň." Rozdával pokyny. Celkom ma zaujíma ako prebieha také profesionálne fotenie. Viem že sme fotili značku chalanov, ale to nebolo také vážne. Začala som sa nenápadne vzďaľovať od miesta diania. „Lýdia, kam si myslíš že ideš? Povedal som, že sa fotia ženy. Nebral som ťa sem pre parádu. Šup k ním, aby som bola na fotkách aj ty." Mrkol na mňa. Rozbehla som sa k ním s úsmevom na tvári, ale pristátie bolo horšie. Všade lietal piesok. „Inokedy by som ťa nepochválil, ale toto bol fakt dobrý efekt na fotku." Všetci sa zasmiali a s radosťou zapózovali. Samozrejme som tam nechýbala ani ja. Chalani hádzali na nás piesok. Sem tam mi to spadlo do oka, ale neriešila som to, pretože som chcela na fotkách vyzerať dobre. Keď sa fotenie žien skončilo, išla som sa konečne prejsť. Vytriasla som si vlasy od piesku a poďakovala Bryantovi za super zážitok. Na dvoch palmách bola zavesená sieť. Nemohla som odolať a šľahla som sa do nej. Keď som sa trošku upokojila, začalo som premýšľať o tom, čo sa stalo s Camom. Utiekla som od problému, ale prečo je to vždy tak komplikované? Mohol tu byť teraz so mnou a mohli sme si užívať tento skvelý výlet. Ale nie, my sa budeme radšej hádať kvôli hlúpostiam. V tej sieti som ležala asi tak hodinu, ale potom ma prepadol hlad, tak som sa vrátila. Už bola nachystaná večera. Hmm Sushi. To som ešte nemala. Ale za vyskúšanie nič nedám. Dala som si pár kúskov na tanier a vyparila som sa preč. Konkrétne do izby. „Je to naozaj dobré!" Hovorila som si sama pre seba. Asi si pôjdem ešte pre druhú porciu. Áno viem, toľko skromnosti. Spravila som tak ako som chcela, ale neskôr som ľutovala, pretože mi prišlo nevoľno. Čím to asi bude? Už nežer Lýdia!

Niekto zaklopal na dvere a to ma prebudilo. „Ďalej." Z poza dverí vykukol Bryant. „Ideme fotiť na loď. Raňajky máš na stole. Oh a aby som nezabudol, máš návštevu." Odišiel preč a zanedlho sa vo dverách objavil..

Dobre vidíte, je tu ďalšia nová časť:D mám určitý termín, kedy chcem príbeh dokončiť, takže sa musím poponáhľať a v najbližších dňoch čakajte viac nových častí:) 

Thanks<3